Štiavnická kalvária: československý bojovník proti boľševikom už nie je červenoarmejec
Takmer dva roky svietila v Banskej Štiavnici červená hviezda na hrobe československého bojovníka proti boľševikom. Magistrát už historický omyl po intervencii ministerstva vnútra napravil.
Keď zahynul v roku 1919 pri oslobodzovaní Banskej Štiavnice československý vojak, pochovali ho na miestnej kalvárii. Spolubojovníci označili miesto dreveným krížom a evidenčnou tabuľkou. Tabuľka po rokoch zmizla a záznamy o padlom 21-ročnom Čechovi Františkovi Brožovi aj s mapkou hrobu skončili zapadnuté na takmer sto rokov v archívoch.
Hrob sa stal na desaťročia hrobom neznámeho vojaka a možno by takým zostal dodnes. Lenže magistrát Banskej Štiavnice z neho s veľkou slávou spravil pred dvomi rokmi červenoarmejca.
Starí Štiavničania upozorňovali na omyl, protestovali a rozprávali o tom v médiách. Denník N spolu s ďalšími mesiace pátral, kto vlastne leží v hrobe na kalvárii.
Tichá náprava
Mesto historický omyl nedávno potichu napravilo. Červenú hviezdu na kamennej doske vystriedal, tentoraz už bez prejavov a zástav, československý štátny znak. Namiesto nápisu neznámy červenoarmejec – osloboditeľ je na nej meno československého bojovníka Františka Broža, ktorý padol pri obrane Slovenska proti boľševikom Bélu Kuna, ktorí sa snažili v chaose po I. svetovej vojne aj na našom území zriadiť boľševický režim.
Martin Macharík z Kalvárskeho fondu hovorí, že dosku na hrobe magistrát vymenil potichu a „na tajnáša“ pred niekoľkými mesiacmi.
„Bolo to komické. Keď to robili, zamestnanci nás vyháňali. Choďte preč, tu sa pracuje, nemáte tu čo robiť. Magistrát napravil chybu po roku a trištvrte. Je to trápne, že im to trvalo tak dlho,“ rozprával.
Macharík považuje kauzu okolo hrobu neznámeho vojaka za súčasť vyrovnávania sa Slovákov s minulosťou.
„Bolo by slušné pochovať symbolicky Františka Broža so všetkými poctami. Sto rokov od pádu monarchie je čas príbeh uzavrieť,“ myslí si.
Keď magistrát urobil z neznámeho vojaka červenoarmejca, ozvali sa starí Štiavničania. Tvrdili, že je to nezmysel, pretože hrob bol na kalvárii už počas 1. Československej republiky.
Miestny Kalvársky fond začal pátrať. Macharík už pred dvomi rokmi upozorňoval na prítomnosť československých vojsk v meste v júni 1919. Jeho hypotézu potvrdzovali historické fotografie aj zmienka o tom, že vojak zahynul v roku 1919 po zranení od boľševikov.
Magistrát ani ruská strana od začiatku nekomunikovali. Neodpovedali na otázky, na základe akých historických dokumentov prišli na to, že v hrobe leží červenoarmejec. Primátorka Nadežda Babiaková zostala ticho aj teraz, keď odstránili z hrobu červenú hviezdu a zavádzajúce informácie.
„Záležitosť bola odkomunikovaná aj s ruskou stranou, informácie prijali s pochopením,“ odpovedal tlačový odbor ministerstva vnútra.
Veľká sláva s červenoarmejcom
Bývalý veľvyslanec v Rusku Jozef Migaš spolu s magistrátom a finančnou podporou ruského veľvyslanectva osadili na hrob dosku s červenou hviezdou a s nápisom Neznámy vojak červenoarmejec osloboditeľ.
Pri slávnostnom obnovení hrobu viali slovenská a ruská zástava. Migaš citoval slová ruského generalissima Alexandra Suvorova, že pokiaľ nie je pochovaný posledný vojak, vojna sa neskončila a červenoarmejcovi napísal a prečítal báseň Známy neznámy.
„Na to zoberiem jed, že tam neleží červenoarmejec,“ hovoril už vtedy presvedčivo vyše 80-ročný Štiavničan Ľudovít Dupaľ.
Na hrob neznámeho vojaka chodil s otcom, ešte keď bol dieťa a počúval, že tam leží vojak z I. svetovej vojny. Hrob tam vraj bol už za Masaryka. Nik nevedel, koho pochovali pod trávnikom lemovaným rozpadávajúcou sa nízkou kamennou obrubou. Starí Štiavničania sa napriek tomu o miesto starali, občas položili kvety, zapálili sviečku.
Ľudovít Dupaľ fotografoval aj pochovávanie sovietskych vojakov nad poštou v Banskej Štiavnici v roku 1945. „Pochovávali tam všetkých, neverím, že by jedného nechali pod kalváriou,“ dodal. Jeho verziu potvrdzovali aj ďalší starí Štiavničania.
Pátranie
Niekoľko mesiacov sme pátrali po tom, kto leží skutočne v hrobe na kalvárii, a všetky stopy viedli do Česka. Preštudovali sme slovenské aj české archívne dokumenty, matričné knihy, pýtali sme sa starostov českých obcí aj organizácií, ktoré sa amatérsky venujú vojenskej histórii.
Po množstve „slepých uličiek“ mali pri hľadaní zásadný význam informácie od Iva Brzobohatého, spravodajcu pre projekty brnianskeho Junáka. Porovnaním jeho a našich dokumentov sme dospeli k predpokladu, že do hrobu pochovali Františka Broscha alias Broža.
Aj ministerstvo vnútra pátralo v archívoch a dva mesiace po upozornení Denníka N tento predpoklad potvrdili.
Československého bojovníka z 94. pešieho pluku ťažko zranili na kalvárii a zahynul v neďalekom lazarete 12. júna 1919 po oslobodení Štiavnice od maďarských boľševikov Bélu Kuna.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
