Denník N

Sabína Pleváková: Fitnes ma zobudil z pubertálneho veku, naučila som sa zodpovednosti a plánovať

Sabína Pleváková. Foto - Patrícia Jarabicová
Sabína Pleváková. Foto – Patrícia Jarabicová

Začala cvičiť, aby využila voľný čas na internáte. Po dvoch mesiacoch už stála na súťažnom pódiu a pred dvoma rokmi získala prvé miesto na Arnold Classic.

Pred šiestimi rokmi chodila Sabína Pleváková (24), pochádzajúca z Púchova, na konzervatórium do Bratislavy a na flaute hrala dokopy pätnásť rokov, učila aj na ZUŠ-ke v Žiline. Dnes venuje všetok čas cvičeniu.

„Začala som na internáte v Bratislave, kde som sa viac hýbala, lebo telesná na našej strednej škole vyzerala tak, že sme hrali pingpong. Chodievala som hlavne veľa behávať. Potom ma priateľ doviedol do fitka, mali doma v garáži takú klasickú činkáreň. A neskôr som si popri škole našla fitko. Zo začiatku to bolo len na také zabitie voľného času, v podstate to ma tam donútilo chodiť.“

Jej babka pracovala ako kuchárka v školskej jedálni a z domu bola zvyknutá na podobnú stravu, preto si ju v začiatkoch priateľ doberal, že jedálniček nevydrží dlho dodržiavať. V súčasnosti Sabína patrí k najlepším v kategórii bikini fitnes.

V roku 2015 bola prvá na Arnold Classic v USA, trikrát sa stala juniorskou absolútnou majsterkou Európy a je aj štvornásobnou majsterkou Európy v ženskej kategórii.

V novembri 2016 získala „pro kartu“ a stala sa štvrtou slovenskou profesionálnou fitneskou po Jane Majerníkovej, Nikole Weiterovej a bodyfitneske Adele Ondrejovičovej.

„Začala som cvičiť a otvorila som časopisy, kde boli dievčatá, ktoré začínali v mojej kategórii ako Marína Hámová a Nikola Weiterová. Vtedy som si povedala, že sa mi to páči a skúsim to. Po dvoch mesiacoch som sa pustila do súťaženia,“ spomína. Kedysi robila modeling, kvôli výške ale nemala perspektívu, že by mohla fotiť vo veľkom.

Pred prvou amatérskou súťažou však nebola nervózna. „Bola som zvyknutá vystupovať, lebo sme mávali koncerty a okrem toho som hrávala aj v púchovskom divadle. Nikto odo mňa nič neočakával, preto som tam len nabehla a užívala som si to. Stres prišiel až teraz s tým prestupom na ‚pro‘.“

Najväčší rozdiel medzi profesionálnym a amatérskym súťažením vidí asi v pózingu. „Musela som zmeniť to, čo som mala naučené. To asi bola najväčšia chyba na mojej prvej profesionálnej súťaži v Prahe, kde som skončila dvanásta.“

Na poslednej súťaži IFBB San Marino PRO skončila na štvrtej priečke. „V porovnaní s mojimi predchádzajúcimi súťažami je to pre mňa vysoko, hoci aj v amatéroch som dosahovala tie najvyššie miesta v najväčších súťažiach. Ide pre mňa o veľký prestup. Nič som nemenila, naďalej sa pripravujem sama a pokračujem v tom, čo som robila.“

Ak sa nerozhodne pre nejakú skoršiu súťaž, najbližšie by mala byť na súťažnom pódiu 10. marca v Anglicku a potom v New Yorku. Po súťaži v San Maríne mala desať dní pauzu bez tréningu a naskočila na prípravný tréningový režim systémom 3+1 (3 dni cvičenia + 1 deň voľna).

„Tie tréningy sú ťažšie, idem viac do váh s nižším počtom opakovaní, skôr na zväčšenie svalového objemu,“ vysvetľuje. Najradšej trénuje nohy. „Neznášam brucho a to aj zanedbávam, čo je ďalšia moja chyba.“

„Je to síce klišé, že fitnes je pre mňa životný štýl, ale dosť ma to zobudilo z pubertálneho veku. Naučila som sa byť viac zodpovedná a plánovať si veci. Veľa mladých dievčat, ktoré sa venujú fitnes, rozmýšľajú úplne inak ako dievčatá v ich veku, ktoré nemajú niečo zaväzujúce,“ hovorí.

Nie sú príliš svalnaté

V začiatkoch ju ľudia odhovárali s tým, že bude vyzerať príliš svalnato.

„Pamätám si, ako sme s kamoškou sedeli u nej doma a ukazovala som jej nejaké fitnesky. Povedala mi: ‚Dúfam, že ty nebudeš mať takéto nohy.‘ Samozrejme, odpovedala som, že nie, ale myslím, že už som teraz to dievča trochu za tých šesť rokov súťaženia predbehla. Je to však aj otázka pohľadu. Keď si človek pozrie fotky, myslí si, že sme naozaj veľké a svalnaté. Vo fáze na pódiu je však telo pripravené, vyrysované, človek sťahuje vodu a optický efekt plnosti svalov dodajú oleje, svetlá, farba a stiahnutosť. Pritom na súťažnom pódiu často dievčatá majú tak 45 – 46 kg, sú naozaj drobné. Najväčším mýtom ohľadom fitnes je, že každý bude vyzerať ako Arnold hneď, ako začne cvičiť. Niektoré dievčatá si myslia, že trochu pocvičia a hneď im narastú svaly.“

Vybrala si kategóriu bikini fitnes. „Prišla mi veľmi ženská, dievčatá boli pekne vyšportované. Aj keď sa na seba dnes pozriem, tak mi to tak príde. Vyššie kategórie boli na mňa už veľmi ‚osvalené‘ a dnes sa ten trend ešte viac posunul. Na fitnes obdivujem konkrétne kategóriu fitnes, kde je aj atletická časť a dievčatá tam robia zostavy. Ak y som si mala ako dieťa vybrať, určite sa venujem tomu. Je to ťažká kategória, chcú ju zaradiť aj na olympiádu. Aj keby som mala niekedy dcéru, na niečo takéto by som ju chcela dať.“

„Naša bikini scéna je silná preto, lebo Slovensko je veľmi malé a úzky kruh sa dostane rýchlo k sebe, preto môžeme aj rýchlo napredovať. Plus dievčatá na Slovensku majú veľký šarm a sú krásne, väčšinou pohybovo dobre nadané, preto môžeme hovoriť aj o genetike a celkovom čare na pódiu. Dnes príde na súťaž tridsať dievčat a z toho dvadsať výborne pripravených, preto rozhodujú detaily, hlavne v kategóriách ako bikini. Tam sa hodnotia aj veci ako úprava pokožky, tváre, pohyb a celkové vyžarovanie. Dievčatá môžu byť výborne pripravené, ale nemôžu byť drevené, vtedy neuspejú. A to sú všetko vlastnosti, ktoré Slovenky majú.“

Fitnesu sa venuje naplno, pracuje ako fitnes trénerka a chodí na semináre. „Veľa cestujem a takto mi to najviac vyhovuje. Skúšala som robiť v Dubnici vo fitku, ale to bolo od pondelka do piatku a prekrývalo sa mi to so súťažami a seminármi. Vybrala som si to, čo sa mi viac oplatí.“

V posledných rokoch je okolo cvičenia veľký boom. „Na jednej stránke je to fajn, na druhej strane sa na profesionálnu úroveň niekedy snažia dostať ľudia, ktorí na to vyslovene nemajú a tréneri ich v tom podporujú. To tiež nie je dobré pre mladých ľudí, lebo venovať tomu všetok čas a často aj vzťahy na úkor toho, že z toho nakoniec nikto nič nemá, je zlé. Každý, kto chce cvičiť, by si mal nájsť aj vlastné informácie a sám sa vzdelávať.“

„Na toto som mala šťastie. Keď som začala cvičiť, dostala som sa k trénerovi Rasťovi Bohunskému do Považskej Bystrice, ktorý mi povedal, aby som si stravu spravila sama. On mi ju len skontroloval a dal mi prvý tréningový plán. Tým, že som bola v Bratislave, nemal nado mnou kto stáť a sama som si hľadala informácie, ako správne cvičiť a čo jesť. Často sa stretnem s dievčatami, ktoré cvičia dva roky a nevedia ani čo sú základné veci ako sacharidy a bielkoviny. Ak sa chceme niečomu venovať, musíme to ovládať minimálne od základov. A to sa týka nielen fitnes.“

Na sociálnych sieťach ju často kontaktujú ľudia s otázkami ohľadom cvičenia. „Väčšinou mi chodia klasické otázky: ako schudnúť na bruchu, na zadku, čo jesť a čo nejesť. Vyberám si hlavne také správy, keď ten človek má reálny záujem a nehľadá rýchlu odpoveď, už začal a má nejaký problém. Často sa stáva, že niekto očakáva, že len napíše fitneskám a tie mu pošlú celý jedálniček a náš tréningový plán. Ten však nie je nastavený na konkrétneho človeka a takto sa pracovať nedá. Na takéto správy neodpisujem alebo poradím, že na to musia ísť inak.“

Obťažovanie je aj vo fitnes

Ak sa pod jej fotkami objavia negatívne komentáre, už to vraj vôbec nevníma. „Začiatok so sociálnymi sieťami mi trval dlhšie ako dnes niektorým dievčatám,“ smeje sa.

„Najskôr som mala výsledok z majstrovstiev sveta a až potom som si založila nejakú stránku. V začiatkoch som to veľmi vnímala, párkrát som si aj poplakala. Potom som to začala brať tak, že nie každému sa môže páčiť, čo robím, ako to robím a ako sa prezentujem. Dávam tam fotky a príspevky, za ktorými si stojím a dnes to už vôbec neriešim. Veľmi mi pomohol priateľ, ktorý si z toho nič nerobil a mňa podporil. Už som to nejako hodila za hlavu.“

Zaregistrovala aj kampaň Me Too, ktorá hovorí o sexuálnom obťažovaní žien.

„Aj vo fitnes sú určite také ponuky, ale veľmi to záleží od dievčat. Často dávajú najavo, že sú ochotné pre výsledok alebo pre to, aby sa niekam dostali, ochotné spraviť aj niečo viac. Potom už nie vždy sú v tom len muži. Na Facebooku sa mi stalo, že mi chodia rôzne ponuky. Na toto sú sociálne siete, čo sa týka mladých vo všeobecnosti, veľmi zlé. Je to pre nich veľmi ľahké, lebo iba niečo naťukajú, pošlú a nikto sa s nikým ani nemusí baviť z očí do očí. Takto je jednoduchšie dať takú ponuku, ale ja som ich zavrhla a pár som aj zverejnila. Nikdy by som nešla cez takéto hranice. Myslím si však, že záleží na oboch stranách. Určite sú aj také prípady, keď sú ženy určitým spôsobom prinútené, ale nie vždy je to tak. Nemyslím si, že všetky sú v tom nevinne.“

Po konci kariéry by sa určite chcela venovať trénovaniu ľudí. „Dá sa stavať na výsledkoch a chcela by som sa naďalej pohybovať vo fitnes, či už ako trénerka alebo niečo iné. Určite by som však nechcela pripravovať dievčatá na súťaže, lebo veľa z nich dnes skáče od trénera k trénerovi. Ten človek sa rozdá, dá sa svoje know-how a sú ľudia, ktorí to len zneužijú a sú nevďační. Nebudujú na nejakých základoch a nepostupujú spoločne, ale niektoré dievčatá chcú výsledky hneď. Preto som sa rozhodla tomu nevenovať, veľa mi to nedávalo. Radšej by som pracovala s ľuďmi, ktorí chcú len chudnúť a nemajú až taký prehnaný hnací motor. Človek je pri dievčatách, ktoré cvičia, zodpovedný za ne a ich napredovanie, preto musím odovzdať aj kus seba. Zodpovednosť v dobe, keď je fitnes populárne, je taká veľká, že som sa rozhodla to nerobiť.“

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Považská Bystrica

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie