Denník N

Základné a stredné školy by už nemali riadiť mestá a župy, majú sa vrátiť pod štát

Učiteľka nemčiny na ZŠ v Devínskej Novej Vsi Zuzana Hanzlovičová. Foto N - Tomáš Benedikovič
Učiteľka nemčiny na ZŠ v Devínskej Novej Vsi Zuzana Hanzlovičová. Foto N – Tomáš Benedikovič

Odborníci sa nezhodujú, či je presun škôl pod ministerstvo školstva zmena k lepšiemu. Je to pokus o „orbanizáciu“ slovenského školstva, hovorí analytik.

„Bola veľká chyba pustiť stredné školy do kompetencie územných celkov,“ povedal premiér Robert Fico (Smer) na HN Clube. Pod štát by sa však mali vrátiť aj základné školy, ktoré spadajú pod mestá a obce.

Župy a mestá majú na starosti budovy škôl a ich stav, rozhodujú o počte tried, ktoré sa v prvých ročníkoch môžu otvoriť, aj keď to môže upraviť ešte ministerstvo. Samospráva môže zasahovať aj do voľby riaditeľov škôl.

Pripravované zmeny potvrdilo aj ministerstvo školstva. „Súčasťou dokumentu Učiace sa Slovensko je  návrh, aby celé regionálne školstvo prešlo pod štát. Rokovania o zmene sa vedú v tomto kontexte,“ reagovalo na vyjadrenia premiéra ministerstvo, ktoré vedie nominantka SNS Martina Lubyová.

Premiér Fico obhajoval návrat stredných škôl pod štát tým, že štát by mal mať moc povedať, „aby tu nebol študijný odbor animátor voľného času, či ako sa to volá?“

Kedy by školy mohli prejsť naspäť pod štát, ministerstvo zatiaľ nehovorí. Termíny budú podľa neho výsledkom rokovaní v pracovnej skupine, ale aj rokovaní, „ktoré prebiehajú naprieč celým politickým spektrom“.

Združenie miest a obcí Slovensko zatiaľ o tom, že by prešli ich kompetencie ohľadne základných škôl pod štát, nerokovalo. „Podľa našich informácií nie je táto téma ani predmetom nám známych koncepčných materiálov,“ povedal Jozef Turčány výkonný podpredseda ZMOS.

Neboli na to pripravení

Prechod škôl pod mestá, obce a župy neprebehol úspešne a dodnes má viacero chýb. Kompetencie majú pri školách obce, mestá, župy aj ministerstvo vnútra. Ale celkovo sa nedá povedať, že by presun základných a stredných škôl pod samosprávu bol nesprávny postup, hovorí spoluautor reformného dokumentu Učiace sa Slovensko a šéf EXAM testing Vladimír Burjan.

„Udialo sa to v mnohých krajinách Európy a všelikde to dobre funguje. Problém je, že nie všetky postupy možno mechanicky aplikovať vo všetkých krajinách a navyše aj tá implementácia môže byť urobená dobre či zle,“ povedal.

Slovenské mestá, obce a župy však podľa neho k tomu neboli motivované, odborne pripravené a finančne vybavené. „Obávam sa, že tento stav na niektorých miestach trvá dodnes. Navyše, samotná reforma územnosprávneho členenia nebola dotiahnutá,“ hovorí Burjan.

Nezdružili sa napríklad menšie obce do väčších, dnes totiž máme veľa veľmi malých obcí. Malé obce však potom nezvládnu starať sa o základné školy tak, aby boli kvalitné.

„Súčasný stav má mnohé nedostatky: viackoľajnosť (niekedy až chaotickosť) a nedostatočnú odbornosť riadenia, neprehľadné finančné toky, rôzne podmienky pre rôzne typy škôl a školských zariadení podľa zriaďovateľa,“ hovorí Burjan.

Preto by bolo podľa neho treba poriadne „upratať“ a prísť s novým, efektívnym a prehľadným modelom riadenia. „Presun regionálneho školstva pod štát je určite jednou z možností,“ hovorí Burjan s tým, že kým nepozná detaily, tak sa k tomu viac vyjadriť nemôže.

Odmeny dostanú len niektorí

Navrhovaná zmena by napríklad mohla vyriešiť problémy s neprehľadným financovaním. Štát totiž môže poslať peniaze na školy, ale preto, že je tok peňazí neprehľadný, tak sa do niektorých škôl a ku žiakom, nedostane toľko peňazí, koľko by sa malo, upozorňuje šéf komory učiteľov Vladimír Crmoman.

Problém podľa neho je, že školy a učitelia sú odmeňovaní podľa toho, pod koho patria. „Minister vnútra dá odmeny učiteľom, ktorí spadajú pod neho, čo je asi 10-tisíc učiteľov, ale ostatní nedostanú,“ povedal Crmoman.

Učitelia nie sú hodnotení podľa toho, ako pracujú, ale pod kým pracujú. Školy nedostanú peniaze podľa toho, aké sú dobré, ale rozhoduje o tom obec či ministerstvo. Prechod pod štát by podľa Crmomana mohol pomôcť, aby bolo financovanie prehľadnejšie.

Kým však nebude jasné, ako to chce štát urobiť, nedá sa podľa neho povedať, či to bude dobré riešenie. Hrozia aj riziká, lebo napríklad v Maďarsku sú školy zjednotené pod ministerstvo, ale nefunguje to  podľa Crmomana dobre.

Ministerka školstva Martina Lubyová. Foto N – Peter Kováč

Dráľ: Pokus o orbanizáciu školstva

Analytik Nového školstva a projektu To dá rozum Peter Dráľ vidí možnú zmenu pesimistickejšie. Podľa neho je to „pokus o orbanizáciu slovenského školstva, ktorú treba zásadne odmietnuť už v zárodku“.

Vyjadrenia ministerstva sú podľa neho v rozpore s reformným dokumentom Učiace sa Slovensko.

„Posledné štyri vlády neboli schopné priniesť a presadiť komunálnu reformu a napraviť tak deformácie aj pri riadení škôl, ktoré neboli spôsobené decentralizáciou, ale jej nedokončením,“ hovorí Dráľ. Na samosprávy ako zriaďovateľov spolu s kompetenciami podľa neho nikdy neprešli adekvátne zdroje a v školstve im nebola poskytovaná dostatočná metodická podpora.

Ministerstvo by malo upratať kompetencie tak, aby sa napríklad odbory školstva presunuli z ministerstva vnútra na ministerstvo školstva. „Zároveň s tým treba vytvoriť funkčnú školskú správu v regiónoch aj s potrebným personálnym a finančným zázemím. Pracovať treba aj na zásadnom zjednodušení komplikovaných zákonov a na sprehľadnení financovania škôl. Práve o tom sa píše v Učiacom sa Slovensku,“ dodáva Dráľ.

Draxler: Je to zástupný problém

Exminister školstva za Smer Juraj Draxler, ktorý dnes pracuje pre SAV, vidí diskusie o presune základných a stredných škôl pod štát ako zástupný problém. „To, že zo stredných odborných škôl vychádzajú ľudia, ktorí nie sú vždy dobre pripravení pre trh práce, ako často znie argument pre zmenu kompetencií, je zlyhaním na jednej strane štátu, na druhej firiem,“ povedal Draxler.

Firmy sa podľa neho nevedia koordinovať pri kariérnom poradenstve a presadzovaní svojich záujmov v oblasti duálneho vzdelávania. Výnimkou sú dcérske firmy rakúskych a nemeckých firiem.

„Diskusia o zmene kompetencií je taká typická politická hra, ktorá veľmi málo rieši, ale budí sa zdanie, že sa niečo robí. Zvlášť, ak najväčší chaos v systéme robí štát,“ hovorí Draxler.

Pripomína napríklad zmätky okolo financovania štátnej školskej inšpekcie tento rok, zle nastavené eurofondové financovanie, ktoré je v tejto chvíli stredným školám prakticky nanič, alebo spomínaný nešťastný prechod školských úradov pod ministerstvo vnútra, menuje.

Aj dnes totiž môže štát do veľkej miery ovplyvniť, ako stredné a základné školy fungujú, lebo určuje štátne vzdelávacie programy, vzdelávanie učiteľov a kontrolu kvality, napríklad cez štátnu školskú inšpekciu.

„Hlavný problém je v tom, že máme veľmi slabú krajskú úroveň riadenia školstva zo strany štátu. Tá sa ešte pred pár rokmi oslabila prechodom odborov školstva na úrovni kraja pod ministerstvo vnútra,“ hovorí Draxler.

Diskusia o tom, aké kompetencie by mal mať vo vzdelávaní štát a aké samospráva, je podľa Draxlera legitímna. Je aj za to, aby sa kompetencie štátu posilnili, ale nemyslí si, že by kraje mali úplne prísť o kompetencie v školstve.

Teraz najčítanejšie