Dva slovenské svety – Kaliňák skúma rómsku kriminalitu a Rómovia si zvykli, že ich napádajú

Prieskum agentúry EÚ ukázal, že každý desiaty Róm za posledný rok zažil, že ho napadli len preto, že je Róm. Naša polícia neeviduje takmer žiadne prípady rasovo motivovaného napadnutia.

Polícia na Bratislavskej ulici. Foto N – Peter Kováč

Minister vnútra Robert Kaliňák pred mesiacom navštívil rómsku osadu. „Je potreba RAZANTNEJ ZMENY pri potláčaní kriminality obyvateľov rómskych osád,“ napísal si vtedy na Facebook.

„Musí skončiť neobmedzené páchanie otravujúcej kriminality, vulgarizmov a neslušného správania voči bežným občanom. Držte nám palce,“ vyzval ľudí Kaliňák.

V tom čase práve Agentúra EÚ pre základné práva (FRA) vyhodnocovala štúdiu, podľa ktorej u nás žije menšina, ktorá zažila najviac fyzických napadnutí spomedzi európskych krajín. A tou menšinou sú Rómovia.

Z prieskumu vyplýva, že každého desiateho Róma na Slovensku za posledných 12 mesiacov fyzicky napadli pre jeho etnickú príslušnosť – teda z dôvodu, že je Róm.

Podľa štúdie sú Rómovia najdiskriminovanejšou menšinou v Európe, a hoci sa situácia uberá správnym smerom, zmeny sa dejú veľmi pomaly.

„Vysoká miera napádania určite súvisí so všeobecne negatívne nastavenou verejnou mienkou o Rómoch. Tá spravidla vychádza zo stereotypov a všeobecne rozšírených skreslených informácií,“ komentuje tento prieskum splnomocnenec vlády pre rómske komunity Ábel Ravasz.

Štúdia FRA o menšinách a diskriminácii

Do prieskumu sa zapojilo viac ako 25 500 osôb, išlo o prisťahovalcov alebo etnické menšiny žijúce v 28 krajinách EÚ. Kým na Slovensku sa prieskum zameral na rómsku menšinu, v iných krajinách skúmali aj imigrantov z Turecka, subsaharskej Afriky, severnej Afriky, Ázie, južnej Ázie, Ruska. Rómske menšiny skúmali v deviatich rôznych krajinách EÚ – Slovensko, Česko, Bulharsko, Grécko, Španielsko, Chorvátsko, Maďarsko, Portugalsko a Rumunsko.

V štatistikách napadnutia Rómov nevidieť

Ak by Rómovia nahlásili každé fyzické napadnutie, tak by musela mať polícia vo svojich štatistikách desaťtisíce evidovaných trestných činov. Nie je to tak, u nás sa o tomto probléme mlčí.

V rokoch 2013 až 2016 polícia každoročne evidovala do 80 prípadov násilnej kriminality s rasovým motívom alebo prípadov extrémizmu. V roku 2014 to bolo iba 30 prípadov – z nich objasnili len 17 percent. Tento rok od januára do septembra polícia evidovala 107 takýchto trestných činov. Tento počet však zahŕňa rôzne trestné činy.

„V roku 2016 Policajný zbor evidoval 9 trestných činov násilného charakteru s osobitným, čiže rasovým motívom, avšak nie je možné špecifikovať, v koľkých prípadoch išlo o útoky namierené konkrétne voči Rómom. Pre porovnanie, v roku 2017 bolo zatiaľ zistených 9 trestných činov násilného charakteru namierených konkrétne voči Rómskemu etniku,“ tvrdí Prezídium policajného zboru.

Násilná kriminalita s rasovým motívom sa podľa polície v posledných rokoch mení. „Zvýšili sa počty konaní, ktoré možno charakterizovať  ako agresívne prejavy na verejnosti, teda násilie sa tu objavuje iba v nepriamej forme,“ tvrdí polícia. „Je ale opätovne potrebné uviesť, že proporčne sa zvyšuje počet nenávistných prejavov, ktoré sú páchané na internete, teda v porovnaní s reálnym svetom v anonymnom prostredí.“

Len v Španielsku je medzi Rómami ešte väčšia nedôvera k polícii ako u nás. Pripomeňme, že všeobecne platí, že tí, čo zažili násilie z nenávisti, menej veria verejným inštitúciám.

Rómsky terénny sociálny pracovník Branislav Oláh má pocit, že polícia tento typ trestných činov zvykne zľahčovať.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |