Bohyňa Justícia má už jedno oko vypichnuté (udalosti týždňa)

Iveta Radičová, bývalá premiérka

Udalosť týždňa 

Zákon roka – štátny rozpočet. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) vidí vo schválenom rozpočte riziká za viac ako miliardu eur. Vytvorené rezervy v rozpočte v hodnote stoviek miliónov často nie sú viazané na konkrétny účel a sú teda mimo kontroly parlamentu. Pri zodpovednej finančnej politike podľa RRZ vieme do roku 2025 nájsť v rozpočte 10 miliárd na významné investície. Kľúčom k tomu, aby naše financie boli dlhodobo udržateľné, sú štrukturálne reformy. Od roku 2012 sa žiadne nekonajú. Nemáme preto dostatočný finančný vankúš, z ktorého by vláda dokázala pomôcť a stimulovať ekonomiku. Niet čo oslavovať, naopak.

NBS varuje vládu SR pred návratom možnej finančnej krízy. Jej hlavnou príčinou môže byť zadlženosť Slovákov. Slováci sa zadlžujú rýchlo a masívne. V pomere k HDP sa už dostala na najvyššiu úroveň v regióne strednej a východnej Európy, stále rastie, a to dokonca najvyšším tempom. NBS: „ Už aj tak prítomné nerovnováhy v systéme sa môžu ešte nejaký čas prehlbovať až do bodu, keď v negatívnom scenári nevyhnutne dôjde k prudkej korekcii a spustí sa nová vlna finančnej krízy.“ Zadlžovanie nie je dobiehanie vyspelého sveta. Hlavný dôvod totiž nespočíva v tom, že by si to pre ekonomické dôvody mohli dovoliť. Toto riziko si vytvárame doma, a nemôžme sa na nikoho vyhovárať.

Po najnovšom výskume SAV medzi mladými ľuďmi to tu však píšem úplne zbytočne. Mladých politika či geopolitika nezaujímajú. Dve tretiny trávia viac ako hodinu denne na Facebooku. Nedôverujú tradičným médiám a ani ich nečítajú. Ale volebné preferencie majú. Facebooková generácia s facebookovými preferenciami.

A navyše po kritike štátneho rozpočtu som práve schytala tie Ficove dva kamene.

 

Ján Štrasser, spisovateľ

Udalosť týždňa

Aktuálne rozhodnutie Ústavného súdu o povinnosti prezidenta vymenovať nových ústavných sudcov muselo na staré kolená potešiť najmä majiteľa pálenice v Dolnej Porube (áno, toho, ktorý voľakedy o Ústavnom súde vyhlásil, že je to „chorý prvok“ na slovenskej politickej scéne) – tieň, ktorý nám zanechal v podobe prvého senátu Ústavného súdu, je dlhší a temnejší, ako sa zdalo. Žiaľ, prezident Kiska proti svojmu presvedčeniu, dokonca proti kompetentným právnym názorom, spochybňujúcim rozhodnutie Ústavného súdu, vzdal otvorený spor o povahu nášho karpatského súdnictva a dal zelenú dvom smerákom a jednému notárovi. Od štvrtka bohyňa spravodlivosti Justícia už nemá oči len zaviazané šatkou, jedno oko má už vypichnuté. Vypichnú jej v roku 2019 aj druhé?

Prešľap týždňa

Dalo sa tušiť, že Andrej Danko nedávno v ruskej Štátnej dume nedá domácim len „toľko lásky človeku, ako dokáže dať len človek človeku“, ale že za tým bude aj niečo konkrétnejšie. A veru hej: slovenskí vojenskí piloti majú naďalej lietať na ruských, teda sovietskych MIG-29. Ešte jeden-dva Dankove pobyty v máťuške Moskve a obnovíme Varšavskú zmluvu a okupáciu v auguste 1968 opäť vyhlásime za bratskú pomoc. Ako zvykol vravieť istý môj kamarát: máme pred sebou peknú minulosť.

Podcenená udalosť týždňa

Robert Fico na sneme Smeru v sobotu 8. decembra pripomenul, že je Deň boja proti korupcii. Milunké! Ako to spieva skupina Horkýže slíže v úvodnej piesni seriálu Horná Dolná? „Jooj, to bol zase nápad, prepánajána, zavolať na zabíjačku vegetariána.“

 

Eugen Korda, novinár, .týždeň

Udalosť týždňa

Prezident Kiska musel nakoniec vzdať svoj boj o lepší Ústavný súd. Traja noví sudcovia, ktorí budú rozhodovať o dôležitých veciach, môžu urobiť len jednu jedinú vec – pozitívne prekvapiť. Ak neprekvapia (a to je veľmi pravdepodobné), tak sa od nich celkom určite dočkáme v budúcnosti podobných rozhodnutí, ako bolo to rozhodnutie, ktoré ich posadilo do kresiel tejto dôležitej inštitúcie. S pohľadom na ich politickú a profesionálnu minulosť sa však dá očakávať, že zostanú verní sebe – a teda niet najmenšieho dôvodu dúfať v ich zmenu.

Prešľap týždňa

1. Lucia Nicholsonová to mierne prehnala, keď v besede povedala redaktorke Denníka N, že by aj možno uvažovala o kandidatúre na prezidentku. Samozrejme len vtedy, ak by nekandidoval Andrej Kiska. Nuž, má právo takto uvažovať. Dokonca by bola hádam jednou z najkrajších hláv štátu na celom svete, ale trošku skromnosti a realistického pohľadu na seba samu by jej nezaškodilo.

2. Katolícka univerzita v Ružomberku udelila akademický titul privatizérovi Milanovi Fiľovi. Keby to nebolo smutné, tak by som si povedal, že vedenie tejto inštitúcie má zmysel pre čierny humor. Ficov kamarát sa tak ocitol v spoločnosti akademikov, ktorým je úplne fuk, koho poctia takýmto vyznamenaním. Hlavná vec, že im dáva peniaze. Ak by som chcel byť ironický, tak by som povedal, že Milanovi Fiľovi dali najdrahší odpustok v dejinách katolíckej cirkvi.

Podcenená udalosť

Verejnosť by si mala dobre všimnúť, že ministrom vnútra je klamár. Roberta Kaliňáka doslova v priamom prenose usvedčil zo lži poslanec Jozef Rajtár. Toho „Kali“ počas odvolávania v NR SR obvinil, že predával pohľadávky v hodnote niekoľkých miliónov za zlomok ich skutočnej hodnoty. Nebola to pravda. Nebolo to však ani prvé, ani posledné klamstvo tohto ministra. Škoda len, že sa takýchto činov dopúšťa vo funkcii, ktorá vyžaduje veľkú mieru dôveryhodnosti.

 

Karolína Stach, politická radkyňa v Európskom parlamente

Udalosť týždňa

Bola pomerne nenápadná a decentná. Prezident prijal zástupcov Iniciatívy Inakosť a začal tak naprávať to, čo vo verejnom diskurze pokazili iní. Vyzval na úctu a pochopenie, teda veci, ktoré u nás obvykle medzi prioritami nie sú. Aj tento týždeň teda z paláca na výbornú.

Podcenená udalosť

Akejkoľvek diskusii pomáha, keď vieme o postojoch ostatných čo najviac. Je preto zaujímavé vidieť a chápať, čo si myslia respondenti z Nemecka a Rakúska o východných krajinách v kontexte debaty o EÚ. Zaznieva, že nové členské štáty chcú len výhody bez toho, aby sa správali solidárne. Za zamyslenie (naše) stojí aj to, že v Nemecku je rozšírený názor, že EÚ ako spoločenstvo hodnôt trpí, chýba mu solidarita a mnohí majú pocit, že boli v problémoch ponechaní bez našej pomoci.

Citát týždňa

„Otázka povinných kvót sa ukázala ako mimoriadne rozdeľujúca a tento spôsob riešenia získal neprimerane vysokú pozornosť vzhľadom na svoj reálny vplyv. V tomto zmysle sa ukázal ako neúčinný,“ napísal Donald Tusk v pracovnom dokumente na ďalšiu diskusiu. Juho- a západoeurópskym sa takáto analýza nepozdávala.

 

Sergej Michalič, politický konzultant

Udalosť týždňa I

Kongresy/snemy/zjazdy demokratických politických strán môžu:

A. byť nie veľmi vzrušujúce udalosti,

B. vnútrostranícke problémy/spory riešiť a uzatvárať,

C. vnútrostranícke spory/problémy pred očami verejnosti otvárať.

Fáza A je sen všetkých predsedov, fáza B je pomerne bežná a patrí k výbave a povinnostiam priemerne šikovných predsedov, variant C signalizuje ututlávané napätie a naznačuje morálno-vôľové problémy pravdepodobne samotného náčelníka štábu.

Minulú sobotu predseda Smeru po 17 rokoch fázy A skočil priamo do fázy C a celkový umelecký dojem inšpiroval istého politického komentátora k citátu týždňa: „pán premiér, spamätajte sa – potrebujeme vás sústredeného“. Po voľbách do VÚC som patril k mudrujúcej menšine, veľmi kritickej k pohrebnému tónu mudrujúcej väčšiny na adresu Smeru. Síce som netvrdil, že R. Fico má všetko strategicky rozplánované za tri rohy, ale ani som si vtedy nevedel predstaviť, koľko signálov bezradnosti, nesúladu a rozpakov dokáže táto strana vyprodukovať do éteru za krátkych 6 týždňov, pričom s mimoriadnym osobným prispením predsedu, ktorý v tomto období pôsobí bez skutočného zaujatia, kŕčovito a vnútorne rozhasene.

Udalosť týždňa II

Menovanie ústavných sudcov. Skupenstvo nášho ústavného súdnictva dospelo do takej formy a prejavov existencie, že ešte aj rozhodnutie prezidenta splniť príkaz senátu Ústavného súdu sa považuje za kontroverzné a našlo svojich kritikov. Morálnu autoritu súdu dokladá nezáujem odbornej, laickej, mediálnej a akejkoľvek verejnosti o názor predsedníčky Ústavného súdu, ktorú tento týždeň urazila prezidentova kritika. O pozornosť sa zato postaral predseda parlamentu, ktorý 20 minút vysvetľoval, čo tentoraz všetci vedeli, že chce vysvetliť, ibaže práve okolnosť, ktorú tentoraz všetci pochopili, že ju chcel Danko vysvetliť, a aj ho za to niektorí pochválili, že tentoraz pochopili, čo chcel vysvetliť… tak akurát túto okolnosť Ústavný súd nezmienil a v návode pre prezidenta okolo nej vyprodukoval odor tortičky od psíčka a mačičky. Čo je na tom celom najmenej zreteľné, to bola motivácia predsedu parlamentu takú tortu jesť. Pokúšať sa však analyzovať osobno-politické pohnútky predsedu parlamentu bolo by opovážlivé, keďže osobno-politické pohnútky predsedu parlamentu vie zrozumiteľne analyzovať len on sám.

Podcenená udalosť

Hovorí sa, že na úspešnú veľkú politickú kariéru okrem talentu a pracovitosti treba byť správnemu človeku v správnej chvíli na správnom mieste. Úspech slovenských rodákov na tomto poli vo svete v roku 2017 je fenomenálny. Miroslav Lajčák od septembra ako predsedajúci VZ OSN a Andrej Babiš od stredy ako predseda vymenovanej novej vlády Českej republiky. Toto je latka, ktorá sa bude akejkoľvek generácii rodákov v budúcnosti ťažko preskakovať.

Prešľap týždňa

Minulý týždeň Robert Fico oznámil, že nebude kandidovať na prezidenta, tento týždeň zmienil dva personálne tipy (M. Lajčák, M. Šefčovič), a svoj osobný vzťah k celej veci vysvetlil slovami: „Pre mňa je to téma, ktorá nemá pre mňa žiadnu politickú hodnotu.“ Na druhej strane tento týždeň zmediálneli prezidentské ambície poslankýň parlamentu L. Nicholsonovej (SaS) a V. Remišovej (OĽaNO). Obe sa k nim prihlásili tak obratne, že prvú menovanú poslal do patričných medzí podpredseda vlastnej strany hneď, a druhá menovaná pôsobila pri tejto téme ako veliteľka čaty, ktorá po improvizovanom mediálnom tréningu a prvýkrát pred kamerou informuje o svojich úlohách na vojenskom cvičení TRENDY 2017. Snažím sa uhádnuť, s akým strategickým zámerom a konkrétnym cieľom viacerí opoziční politici oznamujú verejnosti, že podľa ich názoru súčasný prezident možno nebude kandidovať.