Denník N

S Nemcami si zaspievali koledy, na druhý deň na seba strieľali

Ján Bačík v roku 2008 na prehliadke vo francúzskom Darney. Foto - Post Bellum
Ján Bačík v roku 2008 na prehliadke vo francúzskom Darney. Foto – Post Bellum

Prevádzal do Poľska, bojoval v légii, v Británii sa dal k výsadkárom. Ján Bačík bojoval s československými dobrovoľníkmi na západnom fronte a Vianoce 1944 strávili v zákopoch oproti Nemcom.

11. novembra 1918 sa podpisom prímeria skončila 1. svetová vojna a odvtedy je tento deň venovaný pamiatke vojnových veteránov. Symbolom veteránov je vlčí mak. Červené kvety v tej dobe pokrývali hroby padlých vojakov na západnom fronte.

Vďaka zbierke budeme môcť zdokumentovať ďalšie príbehy veteránov, povstaleckých vojakov a odbojárov, aby sa nezabudlo na ich statočnosť, obetavosť a nasadenie.

 

Ján Bačík, pochádzal z Liptova, mal 22 rokov a v septembri 1939 mal narukovať do slovenskej armády. Rozhodol sa však, ako mnoho ďalších Slovákov a Čechov0, pridať sa k československým dobrovoľníkom a bojovať za obnovu Československa. V Británii prešiel špeciálnym parašutistickým výcvikom.

Ján Bačík bol pred druhou svetovou vojnou členom horskej služby v Nízkych Tatrách a o vstupe do armády neuvažoval. Podpísanie Mníchovskej dohody a pričlenenie časti československého územia k Nemeckej ríši však pociťoval ako hroznú nespravodlivosť.

Využil svoje zamestnanie vysokohorského sprievodcu a zapojil sa do organizovania prechodu československých dobrovoľníkov cez slovensko-poľskú hranicu.

Zväčša mladí muži smerovali do Krakova, kde bola zriadená československá vojenská skupina, ku ktorej sa v máji 1939 pripojil aj Bačík.

V Krakove však vojaci dlho nezostali, skoro sa mali vydať ďalej. „Poľskou loďou sme sa dostali do Francúzska, v Lille som sa zaviazal pre vstup do Cudzineckej légie a s ňou som odišiel do Alžírska. V pevnosti Alžír bola skoro polovica posádky Čechoslovákov.“

V máji 1940 sa začala bitka o Francúzsko. Do nej sa zapojili aj Čechoslováci, ktorí v Alžíri medzitým dokončili svoj výcvik. Tak sa takmer celá alžírska posádka dostala do mesta Agde v južnom Francúzsku.

Vojenská jednotka sa postupne rozrástla na niekoľko tisíc mužov, keďže do nej zmobilizovali aj československých občanov, ktorí žili vo Francúzsku. Po vypuknutí bojov medzi Francúzskom a Nemeckom bránila značná časť tejto jednotky francúzske pozície na rieke Marne. Neskôr ustupovali až k Seine a Loire, odkiaľ sa presunuli, po veľkom nemeckom nápore, znova do mesta Agde. Porážkou Francúzska sa skončila aj misia československého armádneho zboru na tomto území a celú jednotku presunuli do Veľkej Británie.

Ján Bačík vo Francúzsku v roku 1940. Foto - Post Bellum
Ján Bačík vo Francúzsku v roku 1940. Foto – Post Bellum

Príprava v Británii

Na britských ostrovoch sa československý vojenský zbor zreorganizoval. Bačík sa najprv prihlásil k letectvu, na radu svojho veliteľa sa však nechal presvedčiť, aby sa pridal k výsadkárom, ktorých plánovali vysadiť nad slovenským a protektorátnym územím a posilniť domáci protifašistický odboj. Kolektív československých výsadkárov však nebol príliš početný.

„V našej skupine bolo dvadsať ľudí, žiadne mená, iba čísla. Pripravoval som sa na vysadenie so skupinou v Beskydách. Nikoho z nás do parašutistického výcviku nenútili. Bol som pripravený na to, že sa nevrátim.“

Ešte pred vysadením československých vojakov sústredili v meste Chester na severozápade Anglicka. „Odlúčili nás od normálnych jednotiek, mali sme špeciálny výcvik. Cvičila sa hlavne telesná zdatnosť. Mali sme aj zvláštnu stravu, napríklad liter plnotučného mlieka sme dostávali každý deň. Na druhej strane štyridsaťosemhodinový pochod pre nás nebol nijako výnimočný, rovnako ako 20 kilometrov behu. Myslím, že vďaka tomu som na svoj vek ešte stále pomerne fit.“

Ján Bačík v rou 1945. Foto - Post Bellum
Ján Bačík v rou 1945. Foto – Post Bellum

Štedrovečerný stôl uprostred zákopov

Na protektorátne územie sa Bačík napokon nedostal, pretože pri výcviku sa vážne zranil. Po zotavení ho presunuli k tankovej jednotke a onedlho sa stal zástupcom rotného veliteľa. Jeho ďalšie kroky smerovali opäť do Francúzska. Od októbra 1944 až do konca vojny sa zúčastnil bojov o prístav Dunkuerque, ktorý ovládali nemecké vojská.

Československá samostatná obrnená brigáda mala posilniť francúzske a britské oddiely pri obliehaní prístavu. Nemci však náporu spojeneckých armád odolávali a ich posádka kapitulovala až začiatkom mája 1945.

Boje utíchli aspoň na Vianoce. Ani po toľkých rokoch Bačík nezabudol na sviatočný deň na fronte.

„Mali sme štedrovečernú večeru. Cez deň nepadol ani výstrel, bol úplný pokoj. Zrazu o polnoci vyšla skupina Nemcov, zrejme tí, ktorí boli priamo v zákopoch alebo možno nejaká iná skupina, a spievali nemecké koledy. Naši chlapci prešli tiež do prvej línie a spievali české koledy. Nemci spievali nemecky a naši česky. Nepadol jediný výstrel, nádherný pokoj. Pripadalo mi, že to nie je front.“

No dodáva: „Na druhý deň Nemci strieľali ako blázni.“

Nemci sa do poslednej minúty druhej svetovej vojny nevzdávali a ešte aj v deň kapitulácie vystrieľali veľké množstvo munície. Pre československých vojakov sa vojna 8. mája skončila a paľbu neopätovali. Čakal ich návrat do vlasti.

Do rodnej obce Parížovce (dnes ležiacej na dne priehrady Liptovská Mara) si Bačík priniesol aj zvláštne vyznamenanie – vojenský kríž za chrabrosť, ktorý mu ešte na bojisku odovzdal vtedajší minister zahraničných vecí Jan Masaryk.

 

Rozhovor bol nakrútený v rámci projektu Príbehy 20. storočia, ktorý podporilo Veľvyslanectvo USA v Bratislave. 

 

Príbehy 20. storočia

Nie sú vám tieto osudy ľahostajné? 

Príbehy 20. storočia je projekt neziskovej organizácie Post Bellum (www.postbellum.sk).

Združuje stovky prevažne mladých ľudí, ktorí zbierajú spomienky pamätníkov. Nahrávajú rozhovory, digitalizujú fotografie, denníky, archívne materiály a ukladajú ich do medzinárodného archívu Pamäť národa (www.memoryofnations.eu).

Ak aj vy máte tip na zaujímavého pamätníka, napíšte na pamatnici@postbellum.sk.

Post Bellum je nezávislou občianskou iniciatívou, ktorú financujú predovšetkým drobní darcovia. Pomôžte i vy!

Prosíme, staňte sa členmi Klubu priateľov Príbehov 20. storočia alebo pošlite jednorazový dar na účet 2935299756/0200.

Pridajte sa k nám! Čím viac nás bude, tým väčšie spomienkové dedičstvo zachováme pre naše deti.

2. svetová vojna

Príbehy 20. storočia

Teraz najčítanejšie