Zomrel otvorený internet? Čo znamená zrušenie sieťovej neutrality v USA
Americký regulačný úrad zrušil obmedzenia pre internetových poskytovateľov.
Otvorený internet, kde vznikli mnohé súčasné giganty, vo štvrtok v Amerike zomrel. Tak niektorí hodnotia rozhodnutie amerického regulačného úradu, ktorý vo štvrtok zrušil sieťovú neutralitu.
Zrušil obmedzenia, ktoré sám zaviedol ešte za Baracka Obamu v roku 2015. Väčšinu v úrade majú kandidáti republikánov, hlasovalo sa podľa straníckych línií v pomere 3 k 2.
Čo to vlastne je sieťová neutralita? Hovorí o tom, že poskytovatelia internetových služieb, napríklad na Slovensku UPC, Orange či Telekom, musia ponúkať prístup ku všetkým webovým stránkam za rovnakých podmienok. Nemôžu niektoré stránky blokovať, nemôžu niektorým webom dávať rýchlejší a iným pomalší internet či inak ich obmedzovať. Podobnú reguláciu zaviedla Európska únia.
V Spojených štátoch ju presadili za Obamu v roku 2015, teraz ju zrušili.
Hysterické proroctvá skazy
Najskôr argumenty úradu, republikánov a zástancov zrušenia. Tvrdia, že obmedzenia bránia poskytovateľom v USA získavať ďalšie príjmy a viac investovať do infraštruktúry.
Šéf regulačného úradu Ajit Pai, dlhodobý kritik sieťovej neutrality, tento rok povedal, že medzi rokmi 2014 a 2016 klesli celkové výdavky poskytovateľov internetových služieb o 5 percent, čo je „vôbec prvý pokles v internetovej ére mimo recesie“.
Regulácie za čias Obamu kritizuje s tým, že pred rokom 2015 sieťová neutralita nebola a internet bol v poriadku.
„Rozhodli sme sa opustiť úspešnú politiku, pre hypotetické škody a hysterické proroctvá skazy,“ povedal, narážajúc na aktivistov.
Americká telekomunikačná firma AT&T napríklad povedala, že nikto nebude blokovať či spomaľovať stránky, cenzurovať obsah na nete ani neférovo diskriminovať internetovú prevádzku. „V skratke, internet bude fungovať tak ako doteraz,“ povedal jej predstaviteľ.
Rana pre startupy
Aktivisti, ale aj mnohí odborníci sa boja, že to tak nebude. Poskytovatelia budú dávať väčší priestor (napríklad rýchlejší internet – fast lanes) veľkým firmám, ako Facebook, Google či Apple, ktoré si to budú môcť zaplatiť. Trpieť budú malé a stredné firmy či startupy.
„Neformálny internet zomiera pomalou smrťou – a hlas Federálnej komisie pre komunikáciu bude posledným klincom do rakvy,“ napísal v New York Times ešte pred rozhodnutím Farhad Manjoo.
„Toto je bitka na ďalšie storočie. Môžeme mať trh oligarchov so silnými hráčmi alebo veľkú skupinu spoločností s veľkou konkurenciou, čo bude dobré pre zákazníkov, ale zlé pre veľké firmy,“ povedal pre New York Times Klaus Müller, predseda Federácie nemeckých organizácií zákazníkov.
Na argument, že je len hypotetická možnosť, že poskytovatelia budú nejako obmedzovať alebo preferovať isté spoločnosti, odpovedá The Verge, že to je lož a že sa to už deje (resp. provideri sa o to snažia). A to nielen v USA, ale aj v Európe, kde európska regulácia zachováva sieťovú neutralitu.
Štátna švédska spoločnosť Telia ponúka program, že keď zákazník dosiahne dátový limit, obmedzí mu prístup na internet okrem pár vybraných webov, ako Facebook, Spotify či Instagram. Podľa New York Times je to momentálne na súde, práve pre porušenie pravidiel sieťovej neutrality.
Berie ľuďom možnosti
Na názor na sieťovú neutralitu sme sa opýtali dvoch odborníkov na IT. Pavol Lupták je expert na internetovú bezpečnosť a šéf spoločnosti Nethemba. Hovorí, že kedysi bojoval za zachovanie sieťovej neutrality, no dnes má iný názor.
„Myšlienka sieťovej neutrality znie krásne, všetci budeme mať rovnako rýchly, nefiltrovaný internet. Problém je, že sieťová neutralita berie ľuďom možnosť sa rozhodnúť, či chcú drahší necenzurovaný, nefiltrovaný internet, alebo internet, ktorý je prakticky zadarmo, lacný, no umožňuje poskytovateľom na tom zarábať reklamou,“ tvrdí.
Myslí si, že tým, že odopierame poskytovateľom možnosť zarábať na reklamách (teda na propagácii istých webov), ich oberáme o príjmy, ktoré by mohli investovať do lacnejšieho internetu či kvalitnejšej infraštruktúry.
Podľa neho bude stále dopyt po pripojení, kde budú mať všetky stránky rovnakú rýchlosť, no zároveň to bude drahšie.
Lupták verí, že trh to vyrieši. „Trh je teraz konkurenčný, regulácie zo strany štátu sú zbytočné,“ hovorí. Napríklad keď poskytovatelia obmedzia Netflix, čo je služba na streamovanie videa, môže prísť nový poskytovateľ, ktorý ju ponúkne.
„Ja potom rozbehnem konkurenčného poskytovateľa a celú kampaň založím na tom, že ja ponúkam Netflix a oni nie,“ tvrdí.
Opatrný pesimista
Programátor Miro Hudák s tým nesúhlasí. „Nikto nevie, čo z toho nakoniec bude, ale som skôr opatrný pesimista,“ hovorí.
„Najväčšie riziko je, že môže dôjsť k zvýhodňovaniu, resp. znevýhodňovaniu poskytovateľov služieb, tzn. že bude pre startup zložitejšie sa etablovať, keďže nebude mať dosť prostriedkov na to, aby si zaplatil rýchly prístup u providerov,“ vraví.
Takisto si nemyslí, že ak by zákazníci neboli spokojní s poskytovateľom internetu, že by ho na trhu ľahko vymenili. Zmluvy sú často viazané na viac rokov, prípadne zákazník nemá vhodnú alternatívu k svojmu poskytovateľovi.
Lupták hovorí o satelitnom pripojení ako jednej z možností, Hudák však tvrdí, že to nie je adekvátna náhrada.
V Spojených štátoch na rozdiel od Európy je konkurencia internetových poskytovateľov ešte nižšia. Sú oblasti, kde je fakticky iba jeden. Pripojenie na internet je pritom drahšie ako v Európe.
Magazín Economist píše, že sa ešte nevie, ako veľmi to zmení internet v USA. „Ide o to, či by mali byť poskytovatelia internetových služieb regulovaní predtým, ako sa ukáže, že môžu zneužívať svoju moc, alebo až keď sa to stane. Súčasný americký regulačný úrad si myslí to druhé.“
Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].