Nóri dekriminalizovali drogy, namiesto trestania sa chcú zamerať na liečenie

Poslanci nórskeho parlamentu v historickom hlasovaní dekriminalizovali užívanie drog vrátane tých tvrdých. Po Holandsku a Portugalsku ide o tretiu európsku krajinu s podobnou legislatívou.

Členovia nórskeho parlamentu Stortingu podporili prevratnú zmenu, keď za hlasovali strany naprieč politickým spektrom – a to ako poslanci za Høyre (konzervatívci), tak aj Venstre (liberáli), Ap (Strana práce) a SV (Sociálna ľavica). Za dekriminalizáciu drog bolo 133 zo 175 poslancov.

Zástupca predsedu zdravotníckeho výboru nórskeho parlamentu Sveinung Stensland pre nórske noviny VG prízvukoval, že nejde o ich legalizáciu: „Je dôležité zdôrazniť, že nelegalizujeme marihuanu ani iné drogy, ale dekriminalizujeme ich. Zmena bude trvať určitý čas a vyžiada si zmenu vnímania. Tých, ktorí trpia drogovou závislosťou, by sme mali považovať za chorých, nie za kriminálnikov s klasickými trestami ako pokuty a sankcie.“

K Stenslandovi sa pridal Nicolas Wilkinson zo Sociálnej ľavice. Pre nórske noviny povedal, že „cieľom parlamentu je skončiť s trestaním ľudí, ktorí bojujú s vážnym problémom, ale namiesto toho im pomôcť“. Ťarchu zodpovednosti za drogovú problematiku chcú preniesť zo súdnictva na zdravotníctvo.

Niektorí členovia Stortingu označili tento krok za „historickú zmenu nórskej drogovej politiky“.

Táto škandinávska krajina sa pritom už niekoľko rokov pohrávala s myšlienkou dekriminalizácie. Nórsko začalo v roku 2006 testovať program, ktorý by užívateľov drog poslal do liečebných programov a nie do väzení. Skúšali to v dvoch najväčších mestách krajiny, v Bergene a Osle. Začiatkom roka 2016 vláda poskytla nórskym súdom možnosť postupovať týmto spôsobom aj na národnej úrovni.

„Cieľom je, aby sa viac závislých zbavilo svojej drogovej závislosti a menej z nich sa vrátilo k trestným činom. Ak však niekto poruší podmienky programu, trestanci si budú musieť odsedieť svoj trest vo väzení,“ povedal v tejto súvislosti minister spravodlivosti Anders Anundsen.

Svoj postoj k tejto háklivej otázke nedávno zmenil aj nórsky minister zdravotníctva Bent Høie. Ten v marci 2017 pre nórske noviny VG povedal, že verí v liečenie namiesto trestania.

Podľa Štátneho inštitútu o užívaní drog (SIRUS) žije v tejto škandinávskej krajine viac ako 10-tisíc drogovo závislých ľudí, najviac na heroíne.

Nasledovanie veľkého úspechu v Portugalsku

Vo svete zatiaľ nie je veľa krajín s podobnou liberálnou legislatívou. V Európe to je iba Holandsko a Portugalsko. A práve atlantický národ, ktorý dekriminalizoval drogy v roku 2001, má pre Severanov slúžiť ako svetlý príklad. Aj preto predstavitelia nórskeho výboru pre zdravotníctvo plánujú navštíviť túto krajinu na Pyrenejskom polostrove.

Portugalsko pristúpilo k dekriminalizácii drog, pretože krajina bojovala s masívnou heroínovou epidémiou a najväčším počtom obetí AIDS súvisiacich s užívaním drog v celej EÚ. Ešte v 80. rokoch minulého storočia bol každý desiaty Portugalec závislý od heroínu. „Ľudia si pichali drogy na uliciach, na verejných priestranstvách, v záhradách. V tom čase neubehol deň, keď v miestnom obchode nedošlo k lúpeži alebo prepadom,“ vysvetľoval situáciu pre britský The Guardian vtedajší portugalský lekár Álvaro Pereira.

Po dekriminalizácii drog v roku 2001 sa situácia zásadným spôsobom zlepšila. V nasledujúcich rokoch došlo k výraznému poklesu užívania drog, množstva infekcií s HIV a hepatitídou, úmrtí z predávkovania, kriminality súvisiacej s drogami. Infekcia HIV infekcia klesla z rekordného maxima v roku 2000, 104,2 nových prípadov na milión ľudí, na 4,2 prípadu na milión ľudí v roku 2015.

https://www.youtube.com/watch?v=vMh6zhBwX58

Aké sú piliere portugalského úspechu?

Po prvé, Portugalci nerozlišujú medzi mäkkými a tvrdými drogami, ale iba medzi zdravým a nezdravým jednotlivcom vo vzťahu k drogám. Okrem toho zastávajú predpoklad, že nezdravý vzťah k drogám často pramení z nestabilných vzťahov v rodine či z okolia. Za rovnako dôležitý považujú Portugalci fakt, že úplné odstránenie drog je nemožné.

Nový prístup sa Portugalcom osvedčil, pretože v krajine je momentálne druhý najnižší počet úmrtí súvisiacich s užívaním drog v rámci celej EÚ. „Iba“ traja ľudia z milióna zomrú v dôsledku predávkovania, kým priemer v EÚ je 17,3.