Otakar Horák
Je dokázané, vraví gynekológ Miroslav Kotek, že tehotné, ktoré sú zaočkované proti chrípke, majú nižšiu úmrtnosť detí medzi 20. až 28. týždňom tehotenstva.
„Tie deti, ktoré prežijú, zaostávajú v raste a sú chorľavejšie,“ dodal lekár o nebezpečenstve nákazy vírusom chrípky počas tehotenstva.
Doktor pôsobí v neštátnej gynekologickej ambulancii Gynkomed vo Vajnoroch. Spolu s ďalšími odborníkmi sa minulý týždeň zúčastnil debaty, na ktorej sa hovorilo o hlavných príčinách nízkej zaočkovanosti ľudí proti chrípke na Slovensku.
Na chvoste EÚ
Slovensko sa zaviazalo, že do roku 2017 dosiahne zaočkovanosť proti chrípke 30 percent a viac, no od sezóny 2008/2009 počet zaočkovaných klesá a so 4,5 percenta sme na chvoste krajín Európskej únie.
V krajinách na západ od nás je zaočkovanosť proti chrípke oveľa vyššia a v Spojenom kráľovstve, Holandsku či inde presahuje 70 percent.
Svetová zdravotnícka organizácia považuje tehotné za rizikovú skupinu a najviac im odporúča, aby sa dali očkovať. „Ak sa žena zaočkuje, chránená je ona aj plod, lebo protilátky prejdú aj k nemu,“ vraví gynekológ Kotek a dodáva: „Vírus chrípky dokáže plod aj zabiť. Ak má matka vysoké teploty, môže u dieťaťa dôjsť k rázštepom neurálnej trubice.“
Kolegu doplní Pavol Šimurka, prednosta Kliniky pediatrie a neonatológie Fakultnej nemocnice v Trenčíne, podľa ktorého počas pandemickej sezóny 2009/2010 bolo 13 tehotných hospitalizovaných na ARO. „Z toho šesť žien zomrelo,“ vraví Šimurka.
Gynekológ by mal tému očkovania otvoriť
Gynekológ Kotek pre Denník N vysvetlil, že predpísať a aplikovať vakcínu proti chrípke môže akýkoľvek lekár, nielen ten všeobecný.
„Keď za mnou príde tehotná, tému očkovania otvorím. Počas októbra až decembra, keď je vhodné očkovať, ju vidím až trikrát, raz mesačne. Žena sa na prvý raz možno zľakne, lebo povie, čo všetko „internety píšu“. Tak jej poviete, prečo je očkovanie dobré, odkážete ju na dôveryhodné zdroje a nabudúce tému otvoríte znova,“ vysvetľuje lekár Kotek, že gynekológ je vhodným špecialistom, aby so ženou o význame očkovania počas tehotenstva hovoril.
Nevnímajú chrípku ako hrozbu
Epidemiologička Zuzana Krištúfková hovorí, že zaočkovanosť proti chrípke je na Slovensku taká nízka obzvlášť preto, lebo ľudia nevnímajú chrípku ako hrozbu. „U nás sa úmrtia na chrípku považujú za normálne a nikto sa príliš nezamýšľa nad tým, že sa im dalo predísť. Na ochranu firiem pred počítačovými vírusmi sa investujú veľké peniaze, ale do ochrany pred chrípkovými vírusmi sa neinvestuje skoro nič.“
Odborníčka je predsedníčkou Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti a pôsobí na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave.
„Stretli sme sa aj s tým, že na chrípku zomrel mladý, 25-ročný muž, ktorý bol dovtedy zdravý. Kolegyňa rodičom povedala, že ak by bol zaočkovaný, mohol ešte žiť. Vybehli na ňu, že čo to rozpráva a že je agentka farmafiriem,“ vraví epidemiologička.
Podľa odborníčky antivaxeri naháňajú strach pred nežiaducimi účinkami očkovania. „Ide o výsledok chybných názorov a nedôvery ľudí. Proti očkovaniu je ten, kto o ňom veľa nevie, nemá odborné vedomosti a čerpá od „doktora Googla“.“
- vykonávať ho treba každoročne, pretože vírusy chrípky sa menia
- je optimálne v priebehu októbra a novembra
- zloženie očkovacej látky sa aktualizuje pred každou sezónou
- protilátky sa vytvoria 10 až 14 dní po očkovaní
- je najúčinnejšou prevenciou
Dajú na názor doktora
Medzi najčastejšie vedľajšie účinky očkovania proti chrípke sa radia mierne príznaky ako únava, bolestivosť svalov, mierna teplota, bolestivosť a začervenanie v mieste vpichu.
„Raz som dostala otázku, či môžete po očkovaní proti chrípke dostať anafylaktický šok (závažná alergická reakcia, ktorá môže spôsobiť až smrť, pozn. red.),“ vraví epidemiologička Krištúfková a dodáva: „Áno, môžete. Ale anafylaktický šok môžete dostať aj vtedy, keď užijete acylpyrín.“
Odborníčka pokračuje: „Ak by ste anafylaktický šok zažili, nezabudli by ste na to, pretože ide o veľmi stresovú situáciu. Stoviek lekárov som sa pýtala, či niečo také po očkovaní proti chrípke zažili a nikto sa neprihlásil.“
Antivaxeri niekedy argumentujú, že negatívne účinky očkovania sú podhlásené, no gynekológ Kotek s tým nesúhlasí. „Predstavte si, že by som zaočkoval tehotnú, mala by reakciu a nezahlásil by som to. Ak by šla na iné pracovisko, kde by to zahlásili, mal by som z toho také problémy, že by som mohol prísť o licenciu. Preto neverím, že dochádza k podhláseniu.“
Keď sa epidemiologička Krištúfková a jej kolegovia ľudí pýtali, prečo sa dajú zaočkovať, hovorili, že preto, lebo dali na svojho lekára. „Doktor je pre pacienta najdôležitejším zdrojom informácií o očkovaní. Ľudia mu dôverujú. Všeobecných lekárov školíme, aby získali základné poznatky z vakcinológie a pacientom vedeli na ich otázky odborne odpovedať.“
Zdravotnícky personál
Svetová zdravotnícka organizácia odporúča, aby sa okrem tehotných dali očkovať aj chronicky choré osoby (s ochorením dýchacích ciest, srdcovo-cievneho aparátu, s metabolickými poruchami vrátane cukrovky, s poruchami imunity vrátane AIDS a iné), seniori, deti vo veku od šiestich mesiacov do piatich rokov a zdravotnícky personál.
Čo sa týka zaočkovanosti zdravotníckeho personálu, aj tu zaostávame. „V niektorých nemocniciach v Spojených štátoch je až 90 percent zamestnancov zaočkovaných. Lekárov viac ako 95 percent,“ vraví primár Šimurka. U nás je to zlomok.
Šimurka dodá: „Očkovanie zdravotníckeho personálu je pre pacientov veľmi dôležité. Pracovník chrípku zvládne; možno je kapustu a je otužilý. Ale môže ju preniesť na ťažko chorého pacienta, ktorý kvôli tomu môže až zomrieť. To je problém,“ vraví lekár.
Kolegu doplní gynekológ Kotek: „V štátnom zariadení by som neočkovanému personálu nedovolil siahnuť na pacienta a povedal by som mu, aby si čerpal náhradné voľno.“
Očkovanie v lekárni?
Odborníci sa na debate za okrúhlym stolom dotkli aj témy, ako zvýšiť ochranu populácie pred chrípkou očkovaním.
Šimurka vysvetlil, že časť zdravotníckeho personálu sa neočkuje preto, že je to pre nich komplikované. „Taká sestra si musí nájsť voľno z trojzmennej prevádzky. U lekára dlho čaká, potom ide do lekárne, kde očkovaciu látku akurát nemusia mať, čo znamená, že musí prísť inokedy. Keď vidí všetky tie komplikácie, vzdá to.“
Ivan Kraszkó, zástupca farmaceutickej firmy, na debate vysvetlil, že v Anglicku očkujú aj v lekárňach, čím sa pacienti vyhnú čakaniu u lekára a zvyšuje sa zaočkovanosť v krajine. „Farmaceuti absolvujú tréningy a školenia. Záchranná zdravotná služba ich vyškolí, aby vedeli poskytovať prvú pomoc v prípade nežiaducej reakcie po očkovaní. V každej lekárni sú povinne dva EpiPeny (používajú sa na naliehavú liečbu závažných alergických reakcií, anafylaxie, pozn. red.). Absolvujú aj školenie vo vakcinológii.“
Očkovaniu v lekárňach či na pracoviskách na Slovensku bráni legislatíva.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
