Denník N

Keď populistický chvost krúti nemeckým chvostom

Ilustrácia – Vizár
Ilustrácia – Vizár

Hoci sa Nemecku vo vyšehradskom regióne podarilo presadiť svoju ekonomickú dominanciu, taktiež sa však stalo závislejším od svojich stále populistickejších východných susedov.

K ľuďom, čo prehrali v nemeckých septembrových voľbách patril aj jeden Francúz a jeden Luxemburčan: francúzsky prezident Emmanuel Macron a predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. Obaja mali svoj vlastný plán, ako reformovať EÚ, a obaja túžili po hlbšej integrácii, ktorá by sa začínala v eurozóne.

Juncker vyzval všetky členské štáty Európskej únie, ktoré ešte neplatia eurom, aby prijali spoločnú menu, a dokonca navrhol cestovnú mapu, ako by to mohli urobiť. Medzitým začal Macron volať po hlbšej integrácii eurozóny so spoločným rozpočtom, ktorý by bol sčasti financovaný celoúniovou daňou z finančných transakcií (niečo také majú dnes len Francúzsko a Spojené kráľovstvo). Taktiež vyzval na zriadenie úradu ministra financií eurozóny a na prijatie opatrení, ktoré by harmonizovali korporátne dane a minimálnu mzdu vo všetkých členských štátoch.

Nemecko spustilo kotvu

Lenže Junckerov i Macronov plán by si vyžadovali spoluprácu s Nemeckom. A Nemecko nie je veľmi nadšené z ekonomických reforiem na úrovni celej Únie, pretože profituje zo súčasného stavu. Spoločná monetárna politika v situácii, keď absentuje spoločná fiškálna politika, vytvára nerovnováhu, ktorá rozhodne funguje v nemecký prospech. Pretože Nemecko je najväčšou ekonomikou eurozóny a má tú istú menu ako chudobnejšie členské krajiny, užíva si umelú podporu, ktorá zvyšuje jeho konkurencieschopnosť.

Navyše, hoci je Nemecko po Číne druhým najväčším exportérom sveta, za prebytok toho veľa nekupuje, čo znamená, že iné krajiny EÚ, zvlášť na juhu, na ňom nemôžu zarobiť. Výsledkom je aranžmá, ktoré vytvára krízu a ktoré doteraz nebolo možné zmeniť, dokonca ani s pomocou sociálnych transferov a iných nástrojov, ktoré by vyrovnali ekonomický rozvoj v celej eurozóne.

Nemecko v zásade spustilo kotvu, ktorá dnes zabraňuje tomu, aby sa Európa pohla dopredu. A tak by to bolo dokonca aj v prípade, ak by nemecká kancelárka Angela Merkelová dokázala vytvoriť koalíciu svojich kresťanských demokratov, bavorských kresťanských sociálov, slobodných demokratov a zelených. Nakoniec, FDP je v zásade politickou predĺženou rukou nemeckého biznisu.

Samozrejme, veci sa môžu zmeniť, ak sociálni demokrati budú súhlasiť s tým, že sa pripoja k CDU a CSU v ďalšej veľkej koalícii. Ale ako sa veci zmenia, zostáva stále nejasné. Pretože SPD získala najmenšiu podporu od druhej svetovej vojny, je vážne oslabená a nemusí byť schopná presadiť okrem najmenej kontroverzných tém z domácej agendy nič iné.

Rozhodujúci východ

Hans Kundnani z think-tanku German Marshall Fund sa domnieva, že nemeckí voliči svojím príklonom k euroskeptickej FDP a ku krajne pravicovej Alternatíve pre Nemecko skôr než k CDU a SPD už vyjadrili svoje názory na Macronov plán reformy eurozóny. Ak má pravdu, SPD by svojou podporou reformám na úrovni Európskej únie spáchala politickú samovraždu.

No a napokon sa pokračujúce debaty o reforme EÚ môžu ukázať ako irelevantné, pretože sila rozhodnúť o budúcnosti Únie nemusí byť v západnej, ale vo východnej Európe. Hoci Merkelová zvažuje Macronove návrhy, nepochybne myslí aj na primárneho nemeckého ekonomického partnera, ktorým je V4 pozostávajúca z Česka, Maďarska, Poľska a zo Slovenska.

Čísla hovoria za všetko. Podľa novín Frankfurter Allgemeine Zeitung predstavoval v roku 2016 celkový objem obchodu medzi Nemeckom a V4 256 miliárd eur, čo ďaleko prečíslilo obchod s Čínou (170 miliárd) i s Francúzskom (167 miliárd).

Česká a slovenská ekonomika sa často považujú za predĺženie nemeckej ekonomiky a pre Maďarsko a Poľsko je Nemecko rovnako kľúčovým partnerom. Navyše, nemecký obchod s krajinami V4 rýchlo rastie (v roku 2016 vzrástol až o 9 percent), kým obchod s Francúzskom, ktoré je najväčším obchodným partnerom Nemecka, vzrástol len o mizivých 0,6 percenta.

Hoci sa Nemecku v tomto regióne podarilo presadiť svoju ekonomickú dominanciu, taktiež sa stalo závislejším od svojich stále populistickejších východných susedov. Nemeckí podnikatelia jednoducho nemôžu len tak z rozmaru vymeniť svojich súčasných obchodných partnerov. A okrem toho, žiadny iný región nemá takú ideálnu kombináciu lacnej, no dostatočne vzdelanej pracovnej sily, vysokého ekonomického rastu, geografickej blízkosti a dokonca aj politickej stability.

Súmrak Európy

Je to pravda: kým v takmer každej inej európskej krajine, vrátane Nemecka, vlády skladajú len ťažko alebo dokážu utvoriť len veľmi nestabilnú vládnu koalíciu, provinčné silné ruky v Poľsku, na Slovensku a v Maďarsku stabilitu garantovať dokážu. Čokoľvek si môžeme myslieť o maďarskom premiérovi Viktorovi Orbánovi a jeho nápade s neoliberálnou demokraciou, nedá sa poprieť, že pre nemecké obchodné záujmy vytvoril bezpečné prostredie. To isté sa už nedá povedať o Rusku, obchod s ktorým má pre Nemecko približne rovnaký význam ako obchod s Maďarskom.

Kým Nemecko ospravedlňuje svoj populistický appeasement ekonomickými argumentmi, na V4 reagujú aj iné krajiny. Len pred niekoľkými týždňami čínsky premiér oznámil, že Čínska rozvojová banka investuje do strednej a východnej Európy dodatočné dve miliardy eur. Čína sa stavia do pozície ekonomického a technologického rivala EÚ a Spojených štátov. A pretože samotná Čína ustupuje od toho, aby bola zdrojom lacnej pracovnej sily, hľadá potenciálnych dodávateľov ako napríklad V4.

Titul novej knihy bulharského verejného intelektuála Ivana Krasteva hovorí za všetko. V angličtine sa kniha volá After Europe – Po Európe. Vo francúzštine je to Le destin de l’Europe – Osud Európy a v nemčine je to Europadämmerung – Súmrak Európy. Nemecké vydanie sa už stalo bestsellerom.

© Project Syndicate

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Komentáre

Teraz najčítanejšie