Strana, ktorú založili bývalí nacisti, je znovu v rakúskej vláde – a s kľúčovými funkciami

Rakúsko sa po víkende stalo jedinou krajinou EÚ, kde sa do vlády dostala krajne pravicová strana.

Slobodná strana Rakúska (FPÖ), ktorú založili bývalí nacisti a ktorej členovia sa dodnes nevyhýbajú rastistickým a antisemitským škandálom, sa dohodla na vládnej koalícii s víťazom októbrových volieb, len 31-ročným lídrom rakúskych ľudovcov (ÖVP) Sebastianom Kurzom.

Slobodní budú v novej vláde kontrolovať zahraničnú politiku aj bezpečnosť; celkovo dostali šesť dôležitých funkcií, Kurzovi ľudovci osem. Kým predtým si obe strany rozdelili obranu a vnútro, teraz bude v Európe vyvolávať rakúska vláda s účasťou slobodných obavy pri výmene tajných informácií, ako napísali Financial Times.

Kurz: Budeme proeurópska vláda

Kurz sa cez víkend snažil vysielať signály, že jeho vláda bude jasne proeurópska. Prekážkou nemá byť ani to, že slobodní budú mať vo vláde dôležitý post ministra zahraničných vecí, ako ani ich sporadické volanie po referende o vystúpení z EÚ.

To vraj Sebastian Kurz nepripustí, hoci posilňovanie priamej demokracie je spolu s bojom proti nelegálnej migrácii jednou z hlavných priorít čierno-modrej koalície. V programe má aj zvýšenie počtu policajtov o vyše dvetisíc a znižovanie daní na európsky priemer.

Na to by mal dohliadať nový minister financií a bývalý šéf poisťovne UNIQA Hartwig Löger.

Šéf FPÖ Heinz-Christian Strache, ktorý sa snaží zbaviť imidžu neonacistického politika, sľúbil vylúčenie referenda o vystúpení z EÚ. Európsku agendu si navyše pod svoje portfólio vzal sám kancelár Kurz. Rakúska obdoba brexitu tak vraj nehrozí.

Stracheho strana pritom v roku 1994 bola proti vstupu Rakúska do Únie.

Bývalý zubný technik je síce na rakúskej politickej scéne najdlhšie slúžiacim šéfom strany, ale do vlády sa dostal prvý raz – a hneď ako vicekancelár.

Nový kabinet sa oficiálne ujme vlády v pondelok po prísahe. Ešte v sobotu predstavil Kurz koaličnú dohodu prezidentovi Alexandrovi Van der Bellenovi a potom verejnosti. Liberálny prezident, ktorý vlani po opakovaných voľbách porazil kandidáta FPÖ Norberta Hofera, požadoval od mladej hviezdy rakúskej politiky, aby nová vláda mala jednoznačne proeurópsky kurz a rezorty spravodlivosti a vnútra nekontrolovala jedna a tá istá strana. Obával sa hlavne vplyvu slobodných.

Kurz, ktorému sa pre raketový vzostup v rakúskej politike hovorí aj „wunderwuzzi“ (zázračné dieťa), mu v tom vyhovel.

Bezpečnosť v rukách krajnej pravice

Krajne pravicová strana FPÖ sa však dostala k mimoriadne dôležitým ministerstvám zahraničia, vnútra aj obrany. Vo vládnej zostave nebude chýbať ani prezidentský kandidát Hofer, ktorý sa ujme rezortu infraštruktúry.

„Nikto sa nemusí báť,“ citovala rakúska agentúra APA nadchádzajúceho ministra vnútra Herberta Kickla. Generálny tajomník FPÖ, ako pripomína Reuters, kedysi písaval prejavy šéfovi slobodných Jörgovi Haiderovi, ktorý sa netajil svojím obdivom k ekonomickej politike Adolfa Hitlera.

Strache, ktorého strana preberie rezort diplomacie po Kurzovi, už vyhlásil, že by rád zrušil sankcie proti Rusku. Hneď však dodal, že ak sa nenájde väčšina v EÚ, nepôjde proti nej.

Veľmi podobnú rétoriku ako líder krajne pravicovej rakúskej strany má aj slovenský premiér Robert Fico či jeho maďarský kolega Viktor Orbán. Často opakujú, že sankcie by zrušili, nikdy však túto agendu na rokovaniach v Bruseli otvorene neprezentovali. Inak to nebolo ani na minulotýždňovom samite, kde lídri EÚ – vrátane Fica – schválili predĺženie sankcií proti Rusku na ďalší polrok.

Medzi stúpencov ruského prezidenta Vladimira Putina patrí aj nová šéfka rakúskej diplomacie Karin Kneisslová, ktorú vzalo FPÖ do vlády ako nestraníčku. 52-ročná odborníčka na Blízky východ je podľa Reuters, rovnako ako lídri vládnej koalície, otvorenou kritičkou otvorených dverí voči utečencom nemeckej kancelárky Angely Merkelovej.

Kurz prevzal časť agendy slobodných ešte ako minister zahraničných vecí, keď v prelomovom roku 2015 a 2016 prišlo do Rakúska 130-tisíc žiadateľov o azyl. Rýchlo volal po uzavretí vonkajších hraníc a presadil každoročný limit na prijímanie utečencov.

Nová doba

Kým pred 17 rokmi rokmi vstup FPÖ do vlády s ľudovcami vyvolal v EÚ veľký rozruch a krátkodobé sankcie, teraz je atmosféra iná a taká téma ani nebola na stole aj vzhľadom na vládnutie populistov v Poľsku či Maďarsku, proti ktorých vládam síce Únia vedie otvorené spory, no k sankciám sa neodhodlala.

Z návratu slobodných do vlády je okrem rakúskej opozície znepokojená aj židovská komunita. „Keď sa nacionalistický vlk oblečie do modrej (farba slobodných) ovčej kože, zmení sa len jeho vzhľad, nie charakter,“ povedal ešte pred uzavretím koaličnej dohody líder rakúskej židovskej obce Oskar Deutsch.

V septembri skupina obetí nacizmu zverejnila zoznam najmenej 60 rasistických a antisemitských incidentov zo strany slobodných.

Príbeh FPÖ, ktorej slovník ohľadom utečencov je miestami civilizovanejší než lídra sociálnodemokratického Smeru Roberta Fica, je inšpiráciou pre neúspešné krajne pravicové strany v Európe, ktoré ostávajú izolované vo svojich krajinách a vinou svojho populizmu sa nedokážu presadiť vo vláde. Tak tento rok dopadla vo francúzskych voľbách Marine Le Penová a jej Národný front či Geert Wilders v Holandsku a protimigrantská strana AfD v Nemecku.

K slobodným sa otvorene hlási aj líder SNS Andrej Danko, ktorého s nimi spája aj nekritický obdiv Ruska.