Denník N

Vypátral predkov z 18. storočia a tvrdí: Neverte legendám o šľachticoch v rodine, fakty sú v archívoch

Marek Tettinger. Foto – archív M. T.
Marek Tettinger. Foto – archív M. T.

Najprv sám zažil dobrodružstvo pátrania po svojich predkoch a zistil, že na Slovensko prišli z Nemecka v 18. storočí, teraz v knihe ľuďom vysvetľuje, ako pátrať po rodinnej minulosti.

Marek Tettinger a Juraj Snopek sa pred niekoľkými rokmi začali venovať rodinnej histórii. Z koníčka sa nakoniec zrodila kniha Ako si zostaviť rodokmeň. Tettinger hovorí, že ľudia chcú objaviť lepších ľudí, akými sú dnes.

Marek Tettinger pracoval ako novinár a editor v denníkoch Práca a neskôr v Hospodárskych novinách. V súčasnosti je hovorcom starostu Nového Mesta Rudolfa Kusého. Žije v Bratislave.

Čím presne sa zaoberá genealógia?

Suchá poučka hovorí, že genealógia je pomocná historická veda, ktorá skúma vzťahy medzi rodovo príbuznými jedincami a na základe toho aj vývoj rodov, ktoré títo jedinci tvoria. Radšej však hovorím, že genealógia nám pomáha napĺňať hlbokú potrebu pochopiť, kde bolo a kde je naše miesto vo svete okolo nás. Je to cesta desiatok a stoviek životov a príbehov tkaných spolu od minulosti cez súčasnosť a od nás do budúcnosti. Spoznanie života našich predkov nám lepšie pomôže pochopiť dejiny a v širšom kontexte.

Prečo sa ľudia rozhodnú pátrať po svojich predkoch?

Motiváciu môžu mať rôznu. Sú ľudia, ktorí túžia po tom, aby v minulosti objavili „lepších ľudí“, ako sme my dnes. Niekto si pod tým predstaví šľachtica a niekto ľudí morálne lepších. Iných zas v pátraní motivuje snaha rozlúštiť nejakú rodinnú záhadu, poodhaliť staré rodinné tajomstvo. Túžba poznať svoju minulosť nie je nová. Ľudia vnímali svoju pominuteľnosť, ktorú dokázali prekonať len prepojením s predkami a s budúcimi generáciami.

Môže sa človek pustiť do zostavovania rodokmeňa, keď je to len jeho koníček? Nemusí byť na to človek vyštudovaný historik?

Tak ako pestovať zeleninu na záhrade môže človek bez vyštudovania „hnojariny“, ale bez znalosti aspoň základov sa nám nič poriadne neurodí, tak aj zostavovanie rodokmeňa môže naplno robiť aj laik, ale bez základných znalostí genealógie histórie, maďarčiny či latinčiny veľmi rýchlo skončí jeho bádanie neúspechom, prípadne bude pokračovať nesprávnym smerom. Našťastie, učiť sa dá postupne a dnes už sú k dispozícii mnohé nástroje, ktoré bádanie uľahčujú. To na druhej strane vedie mnohých k presvedčeniu, že „všetko je na webe“ a rodinnú históriu do 200 až 300-ročnej minulosti vypátrajú na tri kliknutia myšou. Práve pre ľudí, ktorí chcú s pátraním začať, sme s kolegom Jurajom Snopekom napísali knihu, ktorá má čo najzrozumiteľnejšie sprístupniť túto záľubu aj laikom.

Ako ste sa k tomu dostali vy?

Približne pred desiatimi rokmi bol môj otec ťažko chorý a rozprávali sme sa veľa o rodine a jej histórii. V jednej chvíli vytiahol starý zožltnutý rodný list môjho pradeda. Narodil sa na juhu dnešného Maďarska, ako dvadsaťročný prišiel na územie dnešného Slovenska a po druhej svetovej vojne bol ako šesťdesiatšesťročný odsunutý do Nemecka, kde krátko po príchode zomrel. Na začiatku bol teda jeden dokument, na základe ktorého som sa pustil do pátrania.

Čo ste zistili?

Môj pradedo bol vyučený obuvník, ktorý na prelome 19. a 20. storočia prišiel na Spiš z južného Maďarska. Na prvý pohľad čudná cesta má jednoduché vysvetlenie – on ako Nemec sa vybral v rámci Uhorska do oblasti, kde sa tiež hovorilo po nemecky, a tu si vzal spišskú Nemku. Ak sa pozrieme hlbšie do minulosti, moji predkovia prišli na juh Uhorska okolo roku 1750, teda v čase, keď sa odtiaľ podarilo vyhnať Turkov. Daná oblasť bola v podstate vyľudnená a prebiehala dobre organizovaná kolonizácia, keď najmä švábski Nemci využívali dopravu po Dunaji. Najstarší doložený predok z tejto vetvy rodiny sa narodil okolo roku 1681 v mestečku Sachsenflur na juhozápade dnešného Nemecka.

Aké sú konkrétne kroky, ako si zostaviť svoj rodokmeň?

Začať treba doma. Popýtať sa rodičov, starých rodičov na ich predkov, skúsiť vyhľadať staré rodinné dokumenty – rodné listy, záznamy o sobášoch, úmrtiach. Pýtajte sa príbuzných na základné fakty, ale aj na drobnosti z ich života a zo života ich predkov. Tieto dokumenty a informácie nás dokážu dostať o jednu, dve, niekedy aj tri generácie dozadu. Až následne sa začína pátranie v starých matrikách, ktoré sú dostupné v archívoch, prípadne sú zdigitalizované na internete. Pri pátraní v rodine si treba dať pozor na rôzne rodinné legendy.

Prečo?

Hoci nám ich príbuzní rozprávajú mimoriadne detailne, často môže ísť o nepresné, rokmi skreslené či dokonca vymyslené príbehy. V mnohých rodinách žijú po generácie krásne príbehy o šľachtických predkoch, o zakladateľovi rodu – vojakovi Napoleonovej armády, ktorý sa tu usadil, lebo sa zaľúbil do miestnej dievčiny, pričom pri konfrontácii s faktami sa tieto legendy ľahko rozpadnú na prach.

Čo v prípade, ak narazíme na historický dokument, ktorý je pre laika nečitateľný?

Naučiť sa čítať staré dokumenty si vyžaduje veľa cviku. Problémom nie je len zápis, ktorý je na našom území v maďarčine a staršie záznamy v latinčine. V matrikách sa totiž väčšina textov sústreďuje na pomenovanie vzťahov v rodine, na povolanie a príčiny úmrtia. A keďže tieto sa z veľkej časti opakujú, po čase nemá problém pochopiť význam väčšiny textu ani človek, ktorý sa po maďarsky nevie ani pozdraviť. Väčšou komplikáciou je v mnohých prípadoch písmo, či skôr škrabopis a samotný stav zachovaných dokumentov.

Ako teda na to?

Najlepšou cestou, ako sa naučiť čítať staré dokumenty, je začať od tých najmladších, kde je najmenší problém s čítaním a postupne smerovať do minulosti. Ako sa bude zhoršovať čitateľnosť dokumentov, človek bude mať už čosi „odčítané“ a má väčšiu šancu porozumieť napísanému textu. Ak ani napriek snahe neuspeje, môžem odporučiť genealogické fórum forum.geni.sk, na ktorom funguje pomerne čulá komunita nadšencov, ktorí mu s prečítaním textu radi pomôžu.

Ako dlho to zhruba celé trvá?

Záleží na tom, do akej šírky a do akej dávnej minulosti sa chce človek vo svojom pátraní vybrať. Napríklad pri rodokmeni otcovskej línie, ktorá zahŕňa mužských predkov v priamej otcovskej línii a ich súrodencov (otec + mama a otcovi súrodenci, dedo + babka a dedovi súrodenci), môžeme hovoriť o roku. Ak sa však niekto pustí do rozrodu, ktorý predstavuje kompletný súpis potomkov od jedného manželského páru smerom ku dnešku, ide o pátranie na roky, či skôr na celý život.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie