Denník N

Rok po útoku na vianočné trhy v Berlíne čelí Merkelová hnevu rodín obetí

Bariéry na vianočných trhoch v Berlíne. Foto - TASR/AP
Bariéry na vianočných trhoch v Berlíne. Foto – TASR/AP

Vyčíňaniu Tunisana Anisa Amriho, pri ktorom zomrelo 12 ľudí, sa možno dalo zabrániť, keby nezlyhali pokusy deportovať ho a tajné služby by si uvedomili, že od neho hrozí akútne nebezpečenstvo.

V utorok uplynie rok od teroristického útoku na berlínske vianočné trhy. Rodiny obetí zopár dní pred výročím napísali kancelárke Merkelovej otvorený list, v ktorom sa sťažujú na to, že nebola dostatočne citlivá k ich utrpeniu a osobným stratám.

Rodičia jednej z dvanástich obetí sa vyjadrili, že kancelárka sa „objíma s utečencami, ale ich si drží od tela“. Merkelová bola minulý týždeň na trhoch, kde sa útok stal. Rozprávala sa tam s trhovníkmi, v pondelok prijala smútiace rodiny.

Prvý islamizmom inšpirovaný útok v Nemecku spáchal Tunisan Anis Amri, ktorého mali v hľadáčiku nemecké tajné služby už dlhšie. 19. decembra minulého roka ukradol kamión poľského vodiča, ktorý čakal na parkovisku na ráno, aby mohol vyložiť tovar nemeckému zákazníkovi. Amri kamiónom vrazil na preplnený trh, a na pár desiatkach metrov cesty zabil 11 ľudí a desiatky zranil. Jeho 12. obeťou bol vodič, ktorého zastrelil v kabíne jeho auta.

Z útoku najprv neprávom obvinili Pakistanca, ktorý sa pohyboval na trhu.

Amrimu sa napriek veľkej policajnej pátračke podarilo ujsť vlakom do Talianska, kde ho 2. decembra v Miláne zastrelili policajti, keď pri rutinnej kontrole dokladov na nich vytiahol zbraň. K útoku sa prihlásil Dáiš, Amri bol stúpencom radikálneho nemeckého imáma.

Útok sa odohral uprostred debaty o utečencoch a mnohí kritici Merkelovej politiky otvorených dverí ho označili za jej priamy dôsledok. Amri sa po Európe pohyboval už od roku 2011, keď ušiel z Tuniska, kde mu hrozilo väzenie za krádež auta a prechovávanie marihuany.  Strávil štyri roky v talianskom väzení, potom sa dostal do Nemecka, odkiaľ ho po odmietnutí azylu mali deportovať, ale pretože nemal tuniský pas, obávali sa, že ho krajina nevezme späť.

Minimálne od februára minulého roka ho fyzicky aj online sledovali nemecké tajné služby, ktoré ho považovali za nebezpečného. Napriek tomu proti nemu nezasiahli.

Zlyhania

Denník Die Welt cez víkend napísal, že analýza dokumentov, odpočúvaní a správ od informátorov naznačuje, že o Amriho mali tajné služby záujem podstatne dlhšie, než sa predpokladalo. Nedá sa vylúčiť, že ho nechali na slobode preto, lebo dúfali, že ich privedie k ďalším teroristom.

„S najväčšou pravdepodobnosťou videli Amriho ako volavku, ktorá ich privedie k ľuďom nad ním, k plánovačom útokov Dáišu v Líbyi,“ napísali noviny, podľa ktorých bol Amri v kontakte s líbyjskou bunkou teroristickej organizácie už od začiatku roka 2016. Komunikoval s ňou o ochote spáchať samovražedný atentát.

Či už sa potvrdí táto verzia novín, alebo sa bude pracovať so starou o tom, že Amri tajným službám prekĺzol cez prsty, bude sa to považovať za zlyhanie tajných služieb. Viacerí bezpečnostní experti tvrdia, že útokom sa na sto percent nikdy nedá zabrániť. Avšak Amri nebol bezproblémovým mladíkom, ktorý sa za pár týždňov zradikalizoval na džihádistu.

V utorok by na trhu mali odhaliť pamätník obetiam.

Ich rodiny si myslia, že najviac zlyhala Merkelová, a to v čase, keď prichádzali do Nemecka nikým nekontrolovaní utečenci. „Vtedy, keď hrozba od nebezpečných islamistov veľmi rástla, zlyhala pri presadzovaní nových zdrojov a reforme zmätených oficiálnych inštitúcií, ktoré mali bojovať s týmto nebezpečenstvom,“ napísali.

Nedomohli sa odškodnenia

V liste kancelárke sa tiež posťažovali, že nikdy nedostali oficiálne vyjadrenie sústrasti od štátu, nebola im poskytnutá žiadna pomoc. Žiadosti o odškodenie sa motali v byrokratickom labyrinte. Viacero zranených ľudí si muselo počas rekonvalescencie zobrať pôžičky, aby zvládali platiť hypotéky či prenájom.

Vrcholom bol podľa rodín obetí účet od ústavu súdneho lekárstva vo výške 51 eur za vystavenie úmrtného listu ich blízkych.

Manžel izraelskej obete útoku Rami Eljakim, ktorý bol sám vážne zranený a dlho sa liečil, povedal, že skutočnú pomoc dostal od štátu Izrael. Ten má pre rodiny obetí terorizmu špeciálny fond a príspevky od Sociálnej poisťovne.

Nemecké spravodajské služby predpokladajú, že v súčastnosti sa v krajine nachádza asi 720 ľudí, ktorí sa dajú vyhodnotiť ako nebezpeční a schopní spáchať teroristický čin. V Nemecku nikdy nebolo tak veľa nebezpečných ľudí.

Súvisí to aj s tým, že do Nemecka sa vracajú zradikalizovaní džihádisti zo Sýrie a Iraku so svojimi rodinami.

Nemecko po vlne utečencov začalo obmedzovať ich prílev a vracia domov neúspešných žiadateľov o azyl do Afganistanu, hoci situácia v krajine je nebezpečná. O podobnej schéme, keď sa neúspešným azylantom ponúkne finančná odmena za návrat domov, sa uvažuje aj v prípade Iračanov a Sýrčanov.

Azylová a imigračná politika je tiež jedným z problematických bodov pri zostavovaní novej vlády.

Svet

Teraz najčítanejšie