Youtuber Gogo: Youtube sa mení, najmladší diváci mi už občas vykajú, ľudia ako Sajfa pritiahnu dospelých

Daniel Štrauch (alias Gogo) má 21 rokov a je najúspešnejší slovenský youtuber, ktorého na jeho kanáli GogoManTV sleduje takmer 1,7 milióna ľudí. Vo veľkom rozhovore hovorí:

• ako sa zmenil za šesť rokov tvorby na Youtube,
• aké má skúsenosti s bulvárom a čo zo súkromia zverejňuje,
• čo bolo udalosťou roka na domácej Youtube scéne,
• či cíti zodpovednosť hovoriť mladým o politike,
• ako ľudia reagovali na jeho kampaň s Rytmusom o Rómoch,
• či plánuje nakrúcať videá v angličtine,
• aj prečo Youtube objavujú aj staršie generácie.

Ak Wikipedia neklame, svoje prvé video ste zverejnili pred koncom roka 2011, čiže presne pred šiestimi rokmi…

…áno, bolo to takto na konci decembra. Zaujímavé je, že som v tom videu fyzicky nefiguroval. Bol to zostrih scénok z hry Minecraft, kde som s panáčikom tancoval na párty song. V tom čase som vôbec neplánoval niečo aktívne a pravidelne na Youtube vydávať. Chcel som si len vyskúšať, ako táto platforma vlastne funguje, v akej miere sa to dostane k ľuďom.

Kam ste sa za tých šesť rokov posunuli?

To je ťažká otázka, lebo smerov, kam sa môžete ako youtuber posúvať, je mnoho. Či už osobnostne, alebo v oblasti nejakých znalostí. Spoznávam množstvo ľudí, ktorí sú najlepší v tom, čo robia, a práca s nimi ma vždy veľa naučí. Počas tých šiestich rokov som sa snažil prekonávať sám seba. Hlavne som chcel, aby sa to, čo robím, páčilo mne. Keby som sa so svojou tvorbou nestotožňoval, bolo by to vidieť. Často si dnes pod svojím videom nájdem komentár: Je to vau, v porovnaní s tým, čo si robil pred 4 rokmi, sa to nedá vizuálne porovnať. Ale pripomenú mi aj, že už možno nie som ten spontánny a pobláznený tínedžer.

A nie ste?

Určite som sa zmenil, každý dospievame. Keď som na Youtube začínal, mal som pätnásť, dnes mám dvadsaťjeden rokov. Už som dospelý aj v USA. Kedysi som riešil oveľa uletenejšie témy, dnes si uvedomujem zodpovednosť, ktorá s veľkým publikom prichádza. Musím myslieť na to, že ma sledujú aj veľmi mladí diváci, aj tí starší, preto si občas dvakrát premyslím, či do videa niečo dám, alebo nie. Tak je to so všetkým. Keď dnes robím kampaň pre nejakú značku, musím si byť istý, že o pár rokov nebudem ľutovať, že som sa s ňou spojil.

Viete dnes s odstupom času povedať, že ste urobili aj nejakú chybu?

Jasné, spravil som viacero chýb, ale každá ma niečo naučila. Venoval som veľa času a energie projektom, z ktorých nakoniec nič nevzišlo. Často som o tom ani nerozprával verejne, jeden z týchto projektov bol dokonca väčší ako kniha, ktorú som vydal.

Takže film?

Nech už si ľudia domyslia. Každopádne, nebol som s tým spokojný, tak to zostalo v zásuvke. Ale chýb bolo viac, napríklad aj výber jedného z mojich bývalých manažérov, ktorému nešlo ani tak o  budovanie mňa a značky GoGoManTV, ale hlavne o to, „čo z toho kápne jemu“. Ale to už bolo dávno. V ďalšom výbere som bol už obozretnejší a bol som maximálne spokojný. Tím okolo vás je všetko.

Keď sme sa spolu rozprávali pred dva a pol rokmi, bavili sme sa aj o súkromí. Bolo to obdobie, kedy sa vaši fanúšikovia snažili dostať čo najbližšie k vám a hľadali, kde bývate…

…vlastne aj to môžem rátať medzi chyby, ktoré som urobil. Stačí, keď človek zabudne z videa vystrihnúť záber auta, ktoré má zaparkované pred domom, a už ho tam čakajú ľudia.

Ustalo to?

Ustalo. Aj preto, že som sa viac krát sťahoval a menil adresy, veď o tom dokonca vznikali články. „Gogo mení byty ako ponožky,“ dal raz do titulku jeden bulvár. Robím videá päť a pol roka. Keď som mal šestnásť, moji diváci ma naháňali cestou do školy, hodiny ma čakali pred garážou, kde som vtedy nakrúcal videá. Boli sme v podobnom veku a trúfali si viac. Dnes, keď mám 21 rokov, a stretnem svojich najmladších fanúšikov, tak mi občas dokonca vykajú. Správajú sa ku mne už inak. Dnes je už bežná vec stretnúť „toho YouTubera”.

Čiže, keď idete po meste, už vás tak často nezastavujú, nekričia na vás, nechcú si spraviť selfie?

Ako kde. Na rovinu poviem, že v Bratislave som už okukaný, ľudia sú zvyknutí, že ma môžu stretnúť dennodenne. Do obchodných centier chodím pomenej, takže najväčšiemu riziku sa tak vyhnem. Školské zájazdy, teens, ktorí idú do kina a v rade zazerajú, čo tu ten „Bobo” robí. V Prahe je to inak. Tam ma vždy zastavia ľudia s otázkou: „GoGo ty jseš znova v Praze! Co tady děláš, jdeš za Jirkou do Zetka?” A najsilnejšie je to určite v regiónoch, kde sa YouTuberi, ani eventy s nimi spojené neobjavujú tak často. Na konferencii TEDex v Turčianskych Tepliciach došlo veľmi veľa mladých, aj na afterparty.

Video: Gogo o sebe na TEDx v Turčianskych Tepliciach

Ako sa môže šestnásť- či sedemnásťročný chalan, ktorý nakrúca videá na Youtube, pripraviť na to, že mu do života vtrhne takáto sláva?

Sláva, haha, to je relatívny pojem. U mňa bolo dobré, že počet sledovateľov rástol postupne, neprišlo to v jeden moment. Dnes je veľa youtuberov, ktorí rýchlo naberú fanúšikov, lebo ich dajme tomu zazdieľa iný autor s množstvom odberateľov. Podľa mňa je lepšie, ak si youtuber svoju komunitu buduje sám, postupne a dobrým obsahom, ktorý naozaj ľudí dlhodobo baví.

Youtuberi vo svojich videách bežne zverejňujú detaily o svojom súkromí. Je to preto, že to fanúšikovia čakajú?

Mal som obdobia, kedy som zverejňoval viac vecí zo súkromia, aj obdobia, keď menej. Pre časť fanúšikov je život youtuberov trochu ako taká moderná telenovela. Najmä veľa tínedžerov na nich pozerá ako na svoje vzory s tým, že by chceli robiť to isté. Preto bažia po tom, vidieť niečo zo súkromia. Videá, kde som rozoberal témy, ktoré sa ma bezprostredne netýkali, mali vždy menšiu sledovanosť ako tie, kde som rozoberal to, čo som zažil ja osobne.

Zrejme však treba mať hranice, čo ešte zverejniť, a čo nie.

Jasné, aj keď podľa mňa si to každý youtuber reguluje sám. Ja napríklad dávam do videí fotky svojej rodiny, teda brata, otca a mamu, ale naozaj len príležitostne. Môj malý brat  v pár z mojich videí vystupoval a je pravda, že ho teraz poznávajú deti a rodičia napríklad v detských kútikoch. Ale nepresahuje to mieru, ktorá by bola obťažujúca preňho či mojich rodičov.

Jeden z najznámejších českých youtuberov, Kovy, sa len nedávno vo svojej knihe prihlásil k homosexuálnej orientácii. Zaujímavé je, že zároveň povedal, že o tom nechcel nakrútiť video, lebo by to vyzeralo, že to robí účelovo – video by bolo virálne, malo veľa videní, a on by mal pocit, že pomerne intímnu vec zneužíva na kliky. Čo si o tom myslíte?

Takýto postoj si cením. Ja som riešil podobnú dilemu zo súkromia, keď sme sa načas rozišli s priateľkou. Aj keď som sa to rozhodol odkomunikovať svojim fanúšikom – už preto, že obaja točíme videá a komunita by zrejme nerozumela tomu, prečo už na nich nie sme spolu – nespravil som samostatné video s názvom „Rozchod“. Spomenul som to vo videu, kde som riešil viacero tém. Aj napriek tomu, že som to nijako netlačil, sa toho chytili médiá a rozoberali to. Ak by som k takémuto niečomu spravil samostatné video, určite by to malo veľa klikov, no vo mne by možno zostal pocit, že som to využil, aby som mal viac videní, a to je proti môjmu presvedčeniu. Takže Kovyho chápem.

Máte pocit, že niektorí youtuberi svoje súkromie využívajú na to, aby získali viac videní?

Jasné, videl som také prípady aj u nás. Youtube je tak trochu aj o psychológii, a občas sa dá využiť nejaká vec zo súkromia, aby človek získal sympatie v komunite. Takto nastavia tvorcovia takú tvár divákom, akú chcú, aby videli. Nevnímam to pozitívne, ale nechcem na nikoho ukazovať prstom. Slovenských a českých youtuberov beriem ako kolegov a nezvyknem poukazovať na to, čo na svojich Youtube kanáloch robia. Vyzeralo by to, že svojich fanúšikov, ktorí sa chytia môjho názoru, štvem proti niekomu inému.

Čo vy a bulvár? Spomeniete si, kedy ste sa po prvý raz videli na titulke Nového času?

Neviem, kedy to bolo prvýkrát, ale pamätám si prvý taký výrazný titulok. Bolo to: „Gogo milionár“. Vtedy využili slovnú hračku, že som práve dosiahol milión odberateľov na svojom kanáli, ale každého najprv napadlo, že ide o eurá. Bolo to obdobie, kedy sa ma všetci z dospelého sveta pýtali, koľko zarábam, lebo keď už nedokázali pochopiť, čo robím, boli aspoň zvedaví, koľko to vynáša. Otázkami na peniaze to začalo, no potom sa už venovali aj môjmu súkromiu, napríklad aj rozchodu s priateľkou. Vtedy som bol na titulkách troch rôznych časopisov – aspoň čo viem, lebo mi to poslali kamaráti. Ja sám časopisy nečítam.

Postrehol som aj titulku Nového času, kde špekulovali, prečo ste netancovali v Let’s Dance.

Áno, to som spomínal aj v jednom svojom vlogu, lebo to vyšlo v čase, keď som bol na dovolenke, a ja som vôbec netušil, že o mne vychádzajú nejaké články. Kým mi to kamarát neposlal.

Ako by ste opísali svoje skúsenosti s bulvárom?

Našťastie, nemajú veľa dôvodov sa do mňa púšťať. Priznám sa, že si to až tak nevšímam, zväčša na takéto články nereagujem. Nie je to v takej miere, aby sa ma to nejako dotklo. V internetovej komunite prúdia informácie v horizonte niekoľkých minút, ľudia vďaka Instagramu a Instastory vedia, čo zažívam v reálnom čase. Neriešia, čo o mne píšu médiá, ktoré ležia vytlačené týždeň na stánku.

Stáva sa, že o vás vyjde článok bez toho, aby vám z bulváru zavolali?

Jasné, to je bežné.

Prečítajte si

Youtuberi sú pre nás stále iný svet, ale pochopili sme, že rozumejú mladým

Čo bolo udalosťou roka na slovenskej Youtube scéne?

Rok 2017 bol rokom konfliktov a kontroverzií medzi youtubermi. Silný bol trend takzvaných diss trackov, teda vzájomných útokov podaných formou pesničky, aj keď to sa týkalo skôr zahraničných youtuberov. U nás nie v takej miere, aj keď pokusy tu boli. Celé to súvisí s tým, že youtuberi zistili, že dokážu za veľmi krátky čas získať veľký počet videní, ak naštvú komunitu nejakého iného tvorcu, ktorá potom príde na ich kanál a bude si ho zastávať. Takéto videá získavali milióny videní, z čoho youtuberi samozrejme mali aj nejaké zisky. Dopadlo to tak, že britskí youtuberi sa dookola všetci navzájom napádali a zvyšovali si tak videnia.

Ale aj tu si youtuberi nahrávali diss tracky, tak?

Áno, napríklad na youtubera MikeJePan, ktorý robí videá, ako provokuje mestskú políciu v Čechách. Je to chalan, ktorý má veľmi dobre naštudované paragrafy a naschvál robí veci na hrane zákona. Iný český tvorca, Vláďa, dal naňho diss track, ktorý má dnes vyše 1,6 milióna prehratí.

Video: Diss track na MikeJePan

Čo ak diss tracky či vzájomné útoky v rámci Youtube komunity prekročia nejakú hranicu? V Česku v júni tohto roka padol rozsudok, podľa ktorého youtuber Peter Jelínek vystupujúci ako Pstruh103 dostal 120 hodín verejnoprospešných prác za zverejnenie krátkeho videa, kde vulgárne urážal inú autorku videí, Petru Yamunu Wolf, autorku takej naivnej psychologickej poradne.

Tento konflikt som zachytil, poznám aj tohto youtubera. Viackrát sa pustil aj do mňa a mojej priateľky. Jeho kanál je vlastne postavený na tom, že na niektorých tvorcov smeruje svoju nenávisť z často vykonštruovaných faktov, a naozaj prekračuje hranicu základnej slušnosti.

Všetci vidíme, že hranice nenávisti sa na internete posúvajú. Mal by štát ako nejaká autorita občas zasiahnuť tak, ako to bolo v prípade tohto rozsudku v Česku? Teda, že sa ten konflikt presunie z virtuálneho do reálneho sveta?

Kým nemáme políciu špecializovanú len na internet, je normálne, že za istých okolností zasiahne normálna polícia či súd. Treba ale zároveň povedať, že Youtube má svoje interné pravidlá, ktoré sú čím ďalej prísnejšie, niekedy až zbytočne. Pre tvorcov je čoraz ťažšie robiť obsah, ktorý Youtube vyhodnocuje ako slušný, a má ho speňažený na sto percent. Dnes sa veľmi často stáva, že ak človek čo i len dvakrát zanadáva vo videu či spomenie citlivú tému, YouTube ho demonetizuje. Čiže zárobok z daného videa je zlomok z toho, čo mohol byť.

Do akej miery sa stretávate s nenávisťou na internete vy osobne?

Verím, že ľudia nemajú veľa dôvodov sa do mňa púšťať. Ja sa do konfliktov nezapájam a obsah, ktorý robím, je najmä o zábave. Ak vyjadrím stanovisko k vážnejšej téme, vždy si to premyslím. Jediný dôvod závisti alebo nenávisti, s ktorým sa stretávam, je to, že ľudia nechápu, že sa mám možnosť živiť sa tým, čo ma baví, a oni musia robiť „pri páse”. Čoskoro bude rok 2018, ľudia by si mali zvyknúť. Môže to predsa skúsiť každý.

Tento, ale už aj minulý rok sa do videí youtuberov začali dostávať vážnejšie spoločenské témy, aj vy ste sa dostali k politike. Je to trend?

Je to naozaj tak, že sa k podobným témam vyjadrujem častejšie. Už nemám pätnásť. Keď má človek 21 rokov, viac sa zaoberá tým, čo vidí okolo seba. A hlavne, mám možnosť voliť.

Zvažujete, do akej miery ísť do polarizujúcich tém? Každý politik má svojich fanúšikov, aj zarytých odporcov, dokonca aj prezident. Neoľutovali ste napríklad váš rozhovor s prezidentom Kiskom?

Nie. Prihlásil som sa k nemu ako k jedinému politikovi, s ktorým som nemal problém spraviť rozhovor. Je to prezident, ktorého si ľudia zvolili vo férových voľbách, vykonáva funkciu, ku ktorej by sme mali mať rešpekt, a navyše, nie je to stranícky človek. Urobiť s ním rozhovor bola pre mňa pocta. Som rád, že Andrej Kiska je náš prezident, a ešte chvíľu bude, aj keď sa hovorí, že už neplánuje kandidovať znova. Pre chalana, ktorý si začal točiť videá vo svojej izbičke, je možnosť nakrútiť video s prezidentom obrovskou príležitosťou, a ja som rád, že som ju dostal. Veď kto iný mohol viezť prezidenta na prednom sedadle auta? To bolo snáď prvýkrát v histórii.

Zavolali by ste do videa aj iného politika? Premiéra, predsedu parlamentu?

Vau. To by som asi neurobil, nechcel by som podporovať nikoho, kto je členom nejakej strany. Aj keď som nahral video pred parlamentnými voľbami, nepodporil som nikoho konkrétneho, len som metaforou naznačil, ako to vidím ja.

Video: Gogov rozhovor s prezidentom

Myslím, že to video sa končilo slovami „Ja sa červenej nebojím“, takže väčšina asi pochopila, koho určite voliť nebudete.

A to som rád. Ale nepovedal som, koho voliť budem, tak ďaleko som ísť nechcel, už preto, že by to vyzeralo, že som za to niečo dostal. Politika ľudí hnevá a ja sa jej snažím čo najviac vyhýbať. Aj keď samozrejme svoj názor mám.

Môžu nastať okolnosti, za ktorých by ste niekoho podporili?

Konkrétnu stranu? Zrejme nie. Podporil som študentské protikorupčné protesty, lebo som rovnako ako oni unavený z toho, čo sa v tejto krajine deje. Dopredu som na protesty pozýval ľudí cez svoje kanály. Priamo z protestov som robil live stream a nahrával fotky. Aj keď sa nakoniec nič nezmenilo.

To ešte neznamená, že to netreba skúšať.

Tiež si myslím.

Ako vaši fanúšikovia teda berú, keď sa vyjadrujete k spoločenským veciam?

Všimol som si, že to prijali miernejšie ako u Selassieho, ktorý mal viac vyhrotených reakcií na niektoré svoje aktivity. Zaujímavé je, že sa často stretával aj s reakciami na to, že nosil dredy. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo sa ich nakoniec rozhodol zbaviť, lebo ho niektorí automaticky škatuľkovali. Stereotypy tu teda stále sú. Čo sa týka mojich fanúšikov, je pravda, že sa objavia aj kritické komentáre. Ak sú podložené, nemažem ich, odpíšem so svojím postojom. Ale nestretávam sa s nenávisťou pre svoje názory, teda, až na pár výnimiek.

Napríklad?

Nedávno som robil kampaň, ktorá mala podporiť slovenských farmárov. Chytila sa toho jedna vegánska fan page a vyzývali ľudí, aby mi išli pod videá písať kritické komentáre a označovali video „dislajkom”.

Len za to, že ste si vo videu adoptovali kravu?

Presne tak. Vo videu som povedal, nech radšej kúpia slovenský produkt ako poľský. Prišlo mi pod videá veľa ľudí so všetkými tými výčitkami o tom, aké majú kravy zlé životné podmienky, ako sú umelo oplodňované, aby mali mlieko, či ako ich po piatich rokoch zabijú. Ja som tie komentáre nemazal, ale prišlo mi smutné, ako ovplyvnili deti, ktoré samy jedávajú mäso a pijú mlieko. No ja som bol za „znásilňovača”. Práve na farme, kde som bol ja, bolo vidieť, že majiteľ má k svojej práci a k samotným zvieratám vzťah. No treba si uvedomiť, že je nás na tejto planéte cez 7 miliárd. Bohužiaľ, neuživíme sa s tým, že by mali všetky zvieratá voľný výbeh a nepresvedčíme každého, aby vysadil zo svojho jedálnička tieto položky.

Video: Gogo v kampani pre Mliečny fond

Je zaujímavé, že ste ako kontroverznú kampaň spomenuli podporu mliekarov, a nie váš spoločný projekt s Rytmusom, v ktorom sa rozhodovalo o tom, či ľudia doprajú rómskej rodine auto.

Tam však bolo naozaj oveľa menej negatívnych komentárov ako pod videom z farmy, kde som vlastne nepovedal nič iné, len že ľudia majú podporovať slovenské produkty a slovenských farmárov.

Prekvapilo vás, že v experimente, kde ľudia rozhodovali, či radšej nechajú padnúť auto na zem, alebo ho darujú rómskej rodine, 90 percent z 50-tisíc hlasujúcich rozhodlo, že auto radšej darujú?

Nečakal som to, myslel som, že to bude oveľa vyrovnanejšie. Jednak som čakal, že ľudia budú chcieť prosto vidieť šou, teda, ako to auto padne. No zavážilo, že sme vybranú rodinu predstavili. Videli, že sú slušní, obaja rodičia pracujú, deti študujú, majú dobré známky, a tak reagovali veľmi pozitívne. Zaujímavé bolo, ako sa menil podiel hlasujúcich s tým, ako sa kampaň šírila. Keď to bolo len u mňa, bolo až 96 percent ľudí za to, aby rodina auto dostala. Keď video prevzali tradičné médiá a dostala sa inde, to percento klesalo. Ale dopadlo to aj tak výborne.

Rytmus mi o tomto experimente povedal: „Beriem to tak, že Gogo donútil zamyslieť sa najmladšiu generáciu. Je to influencer, ktorý mladých pomáha vychovávať, dokáže ich nasmerovať k tomu, aby neboli rasisti. Keď Gogo povie: hlasujte za dobrú vec, tak to mladí, ktorí ho sledujú, urobia. Je mi jasné, že ak by takúto anketu robil napríklad Kotleba, dopadlo by to inak.“ Mal pravdu, dopadlo by to bez vás inak?

Ak by tá kampaň bola bez mojej komunity, ktorá si vypočuje môj názor, alebo Rytmusa, ktorý má za sebou svoju obrovskú základňu, asi by to dopadlo inak. Oveľa silnejšie to pôsobí, keď sa za to postaví mienkotvorca, ako keď to je obyčajná anketa.

Keď som klikol na článok o výsledku tohto experimentu na Novom čase, komentár s najväčším počtom lajkov bol v duchu: „Škoda, že ste nedali tretiu možnosť, nechať to auto padnúť rovno na tú rómsku rodinu.“ Ono je to tak, že Rómovia sú vyslovene polarizujúca téma. Nebáli ste sa jej?

Je pravda, že sa ma ako bratislavského slniečkara táto otázka nedotýka tak, ako ľudí v regiónoch. Nebál som sa toho preto, lebo som do kampane išiel s Rytmusom, ktorý má rómske korene. Veril som, že ak sa za to postaví on, neobráti sa proti mne hejt od samotných Rómov. Áno, mal som komentáre od ľudí, ktorí nenávidia Rómov. Ale tie som čakal, nevšímal som si ich a v množstve mojich ďalších videí sa predsa len trochu stratili. Naším cieľom bolo podporiť tých Rómov, ktorí sú slušní a snažia sa, a mali by dostať príležitosť. Ľahšie zaradíme do spoločnosti ľudí tak, že im dáme prácu, ako keď ich budeme nenávidieť. Spišský Hrhov, kde sme to celé filmovali, a jeho starosta Vladimír Ledecký ukazujú, že mám pravdu.

Prečítajte si

Rytmus: Nekalkulujem, keď mlčím o Kotlebovi

Akú máte vlastne politiku ku kritickým a nenávistným komentárom? Mažete ich, či nechávate pod videami?

Ak je to vecná kritika s argumentmi, komentáre nechávam a beriem si ich k srdcu. Ak ide o čistú nenávisť, tak to mažem, lebo nechcem, aby to ovplyvnilo celú diskusiu. No nikdy som nemal gule na to, aby som mazal komentáre, ktoré mali hlavu a pätu – aj keď neboli pozitívne.

Ešte k tomu rasizmu – jeden z najznámejších slovenských youtuberov, Edyn, má tmavšiu pleť. Je to na slovenskej Youtube scéne hendikep? Pamätám si na jeden komentár, ktorý som pod jeho videom našiel: „Super chalan, škoda, že nie je biely.“

Myslím si, že keď Edyn na Youtube začínal, mal takýchto komentárov viac. No postupne, ako robil ďalšie a ďalšie videá, si naňho ľudia zvykli a farbu pleti neriešia. Je z neho osobnosť, ktorá robí svojský obsah, vybudoval si svoju komunitu. Ja Edyna poznám, ak mu aj niekto niečo rasistické napíše, veľmi ho to netrápi. Ak mám odpovedať na otázku, mal to na jednu stranu trocha ťažšie, na druhú aj v niečom ľahšie. Na Youtube je občas výhoda, byť trochu iný, mať niečo, čo iní tvorcovia nemajú. Edyn bude vždy vnímaný ako originál našej scény, čo je len dobre. Môže sa z neho stať dobrý influencer, ktorý potlačí myšlienku, že sme všetci rovnocenní a rasizmus je zvrátený.

Youtuber Selassie spolu s ďalším youtuberom Expl0itedom tento rok robili na kampani, ktorá medzi mladými komunikovala tému hoaxov. Páčila sa vám?

Myšlienka bola dobrá, možno to mohlo byť trochu lepšie odkomunikované. Chalani sa chopili témy falošných správ a „hoaxov” cez to, že si o sebe navzájom vymýšľali nepravdivé informácie. Ak sa nemýlim, Selassie napríklad vravel, že si Expl0ited do kampane vypýtal slona. Mne to v tom momente, keď som videl video, zase neprišlo až také nerealistické (smiech). A ľudia si to nemali, kde overiť, či to tak bolo, alebo nie. Keď robili kampaň, ktorej myšlienkou je overovať si informácie, teda googliť, či niečo nie je hoax, mali im dať šancu overiť si aj to, čo spomínali vo videu.

Sú hoaxy a falošné správy téma, ktorou sa zaoberáte aj vy?

Som rád, že existujú weby, ktoré hoaxy vyvracajú. Ja osobne verím svojmu úsudku, ale áno, sú informácie, ktoré si občas idem overiť na spravodajské weby, ktoré píšu seriózni novinári. Na Youtube je hoaxov kopec, mnohí autori videí vyrábajú falošné virály len preto, aby sa čo najviac zdieľali. Napríklad vydajú video o tom, ako bábätko spadlo z dvanásteho poschodia a prežilo. Urobia to ako filmový trik, no ľudia tomu veria.

Hoaxy často vyvracajú takzvané tradičné médiá, ktoré majú čoraz väčší problém osloviť ľudí vašej generácie. Čo vy a tradičné médiá? Čítate klasické noviny či ich spravodajské weby?

Čítam ich najmä cez aplikácie. Váženým novinárom verím, myslím si, že ak by spoločnosť dlhodobo masírovali falošnými informáciami, neprešlo by im to. To, ako je článok napísaný, či je v ňom nejaký názor, ktorým sa nechám ovplyvniť, to už nechávam na svojom úsudku. Chcem byť informovaný o tom, čo sa deje, nechcem byť neandrtálec, izolovaný vo svete YouTubu.

Čo televízne správy?

Tie sú mimo mňa, televíziu nepozerám a večerné správy som nikdy nemal rád. Na môj vkus troška príliš depresívne témy, ktoré sa môjho života nejako nedotýkajú. Nechcem sa tým nechať ovplyvňovať.

Selassie po kampani, ktorú sme spomínali, o vplyve youtuberov povedal, že si so sebou nesiete strašnú zodpovednosť, lebo vás sledujú práve mladí ľudia, ktorí nepozerajú televízor. Chcem sa preto spýtať: Mali by sme na vás klásť nároky, aby ste niekoho vychovávali, alebo by sme mali chápať, že v prvom rade robíte zábavu?

Je na youtuberoch, ako sa k tomu postavia. Čím väčší počet odoberateľov tvorca má, tým väčšiu zodpovednosť cíti, a tým väčší tlak je naňho aj zvonka vyvíjaný. Od médií, dospelých, ale napríklad aj rodičov fanúšikov. Na sebe to cítim, lebo som na Slovensku najsilnejší a niektorí ľudia čakajú, že budem mať postoj aj k spoločenským či politickým témam. Myslím si, že som to robil v dostatočnej miere, ale musím myslieť aj na to, aby to mojich fanúšikov neodrádzalo. Môj kanál musí byť najmä o zábave, lebo inak by som stratil sledovanosť. Nie som tu na to, aby som edukoval mladých. Od toho by tu malo byť školstvo.

Ak by sme sa pozreli na vplyv youtuberov aj ako hrozbu – môže byť youtuber nebezpečným?

Samozrejme, veď už spôsob, akým Pstruh103 hecoval ľudí proti iným autorom, je nebezpečný. Niektorí autori vďaka jeho štvaniu dostávali dosť nechutné správy. Youtube je nebezpečný nástroj, ale ja verím v to, že ľudí sa nedá dlhodobo klamať. Ak je niekto zlý, bolo by to na ňom vidno od začiatku. Nedokázal by predstierať opak v 500 videách, kým by nabral dostatočne veľkú komunitu, a zrazu sa obrátil, začal robiť niečo nesprávne a ovplyvňoval veľkú skupinu divákov. Neviem si predstaviť, že youtuberi, ktorých sledujem, by sa náhle zmenili, a prihlásili by sa dajme tomu k extrémistickej skupine. Taký obsah by tak či tak zase blokoval Youtube, pre ktorý je prioritou nešíriť extrémizmus. Firma totiž mala veľké problémy s poklesom reklamy, ktorú odriekavali veľké značky, lebo ich reklama sa zobrazila napríklad pred propagandistickým videom Islamského štátu.

Video: Šou lvl. Lama s Gogom a Sajfom

Tento rok začalo byť výraznejšie vidieť Youtube videá moderátora Sajfu, ktorý prerazil, aj keď nepatrí k vašej generácii youtuberov dvadsiatnikov. O dva roky bude mať štyridsať. Čomu pripisujete, že sa mu podarilo uspieť v prostredí, ktoré je inak generačne nastavené?

Ja som bol pri prvých Sajfových videách a vzniku šou „Lvl. Lama“. Chystám sa s ním spraviť rozhovor o tom, ako sa jeho život zmenil, odkedy začal tvoriť na Youtube. Sajfu zaujal Youtube na jednej veľkej akcii, konkrétne na predstavení Windowsu 10, kde som bol ja a Expl0ited. Videl, koľko ľudí tam za nami prišlo, a ako dlho čakali len na to, aby sme si s nimi spravili fotku. Vtedy mi povedal, že takéto niečo zažil naposledy pri prvých sériách Superstar. Veľmi rýchlo pochopil, že to môže posunúť aj jeho samotného. Začal nakrúcať videá, našiel sa v tom a odlíšil sa od iných moderátorov. Robí to kvalitne.

Radil sa s vami, čo a ako má robiť?

Áno, veľa sa pýtal a nechal si poradiť, či už išlo o techniku, alebo aj to, čo na Youtube funguje. Podarilo sa mu priviesť na Youtube starších divákov, ktorých náš obsah nezaujal, ale Sajfa im ponúkol pohľad do zákulisia šoubiznisu či médií, čo už bolo o niečom inom.

Čiže porazil mýtus, že youtuberi sú záležitosť pre tínedžerov.

Presne. V zahraničí to tak funguje už roky. Obsah pre starších môžu ťažko robiť čerství dvadsiatnici ako ja. Musí to byť niekto, kto je im generačne blízky a témy, ktoré rieši, riešia aj oni.

Keď vidíme, že Sajfa dokázal k Youtube pritiahnuť tridsiatnikov, viete si predstaviť niekoho, kto by to isté spravil s päťdesiatnikmi?

V Amerike takí sú, v Japonsku tiež. Tam je teraz populárny trend, ktorý oslovuje mladých aj starých, a to je jedenie. V Ázii si pri obede, aby nemali pocit, že jedia sami, zapínajú youtuberov, ktorí sa nakrúcajú pri tom, ako jedia jedlo a komentujú to. Nevidím prekážku v tom, aby starší ľudia či seniori nesledovali Youtube. Telku pozerajú a Youtube je novodobá telka.

Kam sa slovenská Youtube scéna posunie budúci rok?

Určite narastie veľa kanálov, ktoré majú dnes možno len 10-tisíc odberateľov. Ľudia budú hľadať nový obsah a ten, kto im ho ponúkne, uspeje. Ja si viem predstaviť, že budú čoraz populárnejšie kanály, ktoré sa budú venovať autám a technológiám. Stále obľúbenejšie sú „how to“ kanály, ktoré vysvetľujú, ako si zjednodušiť život v domácnosti. Všetko toto je obsah pre starších, ktorých na Youtube privádzajú autori, ako je Sajfa, a budú tam hľadať aj ďalšie, im blízke témy.

A čo budete robiť vy, dvadsiatnici?

Budeme sa tiež musieť posúvať a vymýšľať nové veci. Gaming, teda hranie hier, ktoré postavilo môj kanál, ide pomaličky do úzadia. Teraz fičí skôr lifestyle. Budeme sa musieť vyrovnať s tým, že svoju politiku mení aj Youtube. V poslednej dobe menej záleží na tom, aký obsah video má, ale skôr na tom, aký mu dá človek názov, popis a podobne. To veľmi ovplyvňuje, či vaše video algoritmus stránky odporučí ďalším divákom.

Ktorí slovenskí youtuberi budú hviezdy a my o tom ešte nevieme?

Nemám až taký prehľad medzi malými kanálmi. Viem napríklad, že Drahomír Piok, ktorý sa v Hospodárskych novinách venuje technológiám a autám, začal dávať svoje videá na Youtube. Myslím si, že bude čím ďalej tým viac vznikať aj množstvo ženských kanálov.

Máme už na Slovensku Youtube kanál, kde sa niekto venuje jedlo, alebo sa nakrúca pri tom, ako je?

Existuje jeden český kanál, volá sa JdemeŽrát a má obrovskú sledovanosť. Dobre to robí, kúpi napríklad dva druhy jedla, dajme tomu hamburger z McDonaldu a Lidlu, a potom ich kvalitu porovnáva. Jedlo baví každého.

Video: Porovnanie burgerov na kanáli JdemeŽrát

Čo chystáte na ďalší rok vy?

Ja už zrejme definitívne začnem robiť anglické videá. Doteraz som sa toho trochu bál, ale cítim, že sa v tom nájdem, tak ako keď som začal so slovenským kanálom. Bohužiaľ na začiatku nebudem komunikovať, kde ten kanál mám, lebo keby sa tam presunula moja slovenská a česká fanúšikovská základňa, zrejme už neprerazím u tej zahraničnej. Samozrejme chcem ďalej aktívne pridávať obsah aj na existujúci kanál GoGoManTV.

Prečo treba ten anglický kanál tajiť?

Lebo ak by som tam mal od začiatku veľa Slovákov a Čechov, tak by Youtube moje videá v angličtine odporúčal geograficky len ľuďom zo Slovenska a z Čiech. Preto ani nemôžem povedať, kedy začnem, alebo som už začal, tvoriť anglický obsah. Chcem, aby kanál vyrástol prirodzene a chytil sa u iného publika, nemôžem tam vystupovať ako Gogo.

Čiže si vytvoríte paralelnú identitu, s ktorou začnete od nuly?

Áno. Baví ma angličtina, niekedy sa v nej cítim prirodzenejšie ako v slovenčine, preto chcem do toho ísť a veľmi sa na to teším.

A čo ten film?

Haháaa, aký film? Nič som nepotvrdil (smiech).