Aby nás mal vo svete kto prekladať

Nedávno som s nadšením prečítal román Vegetariánka od juhokórejskej autorky Han Kang. Bizarný a temný príbeh o vzbure hrdinky voči svojej úlohe v spoločnosti získal pred rokom medzinárodnú Man Bookerovu cenu. Kniha ma však zaujala nielen svojím strhujúcim štýlom, ale aj veľmi fundovaným doslovom českej prekladateľky Petry Ben-Ari. Vysvetľuje v ňom pozadie, vďaka ktorému kórejská literatúra prerazila vo svete a získava prestížne ocenenia. Tamojšia vláda si je vedomá, ako literatúra dokáže vytvárať obraz krajiny vo svete, a do propagácie investuje pre nás nedosiahnuteľné sumy. Napríklad Ůstav pre preklad kórejskej literatúry pracuje s ročným rozpočtom niekoľko miliónov dolárov.

Slovensko sa nemôže porovnávať s bohatými krajinami, ktoré zažívajú zázračné ekonomické výsledky. Môžeme si dovoliť len to, na čo máme. Pre nás je však v tejto chvíli dôležitejšie uvedomiť si vlastné priority v kultúrnej diplomacii a tie potom napĺňať nielen ministerstvom kultúry, ale aj zahraničia a školstva.

Mám na mysli prácu a financovanie kultúrnych inštitútov a lektorátov slovenského jazyka vo svete. Ak totiž navštívite napríklad knižnice na katedrách slovakistiky v zahraničí, často tam nájdete iba zopár starých slovníkov a poslednú beletristickú „novinku“, ktorá vyšla ešte pred revolúciou. Keď sa na univerzitách pozriete na bohato zásobené knižnice iných slovanských jazykov, ste minimálne v rozpakoch. Aj to je jeden z dôvodov, že záujem o štúdium slovenčiny v zahraničí stagnuje alebo klesá.

Mali by sme prejsť dlhú cestu postupných krokov, ktoré by k slovenčine prilákali študentov v zahraničí a mohli by sa z nich stať potenciálni prekladatelia. Snáď s výnimkou Poľska a Maďarska nie je v žiadnej krajine dostatok kvalitných prekladateľov zo slovenčiny.

Uvediem jeden príklad z Ukrajiny, kde Slovensko kultúrny inštitút nemá. České centrum tam otvorilo päťdesiat jazykových škôl vo všetkých väčších mestách a dokázalo do nich prilákať množstvo študentov. Zo školného si tak inštitúcia môže prilepšiť k rozpočtu a organizovať tam omnoho viac kultúrnych akcií. Dokáže tak privážať viac kultúry, ňou spopularizovať svoju krajinu a najmä vychovávať študentov, ktorí sa prihlásia na univerzitu a raz sa možno budú češtine venovať profesionálne. Finančne nenáročná a veľmi efektívna myšlienka. Všetko závisí od nápadov a aktivít ľudí na svojich miestach.

Aj na Slovensku existuje nezávislá komisia SLOLIA, ktorá podporuje preklady našej literatúry. V porovnaní s Južnou Kóreou pracuje len so zlomkom peňazí, no v posledných troch rokoch sa rozpočet zvýšil z 30- na 100-tisíc eur a výsledky sa pomaly dostavujú. Čestné hosťovanie na veľtrhu v Budapešti so štyridsiatimi prekladmi malo veľký medzinárodný úspech. Slovenským titulom sa navyše podarilo konečne dostať do anglofónneho sveta. V anglickom preklade vyšli v krátkom čase dve antológie prózy a knihy od Krištúfka, Beňovej, Kovalyk a Ballu. Jeho novela V mene otca v anglickom preklade Júlie a Petra Sherwoodovcov sa dostala medzi najpozoruhodnejšie preklady roka podľa renomovaného magazínu World Literature Today.

Tento úspech je však iba výsledkom nadšenia a množstva energie jednotlivcov, nie trvalej a premyslenej stratégie. Pretože prvým predpokladom úspešného vývozu našej literatúry do sveta je dostatok kvalitných prekladateľov.