Denník N

Šteňa, mixér alebo obraz? Vedci radia, čo darovať pod stromček

Foto - Fotolia
Foto – Fotolia

Pri daroch nejde len o pragmatickú výmenu zdrojov, ale aj o utužovanie sociálnych väzieb. Výskumy ukazujú, že ľudia, ktorí obdarujú iných, pociťujú viac šťastia ako tí, čo obdarujú seba.

V predvianočnom období vyšlo niekoľko textov o vianočných darčekoch a darovaní.

Možno najviac z nich vystupuje úvaha, ktorú na svojom blogu zverejnil behaviorálny ekonóm Dan Ariely z Duke University.

Dodajme, že behaviorálna ekonómia je odbor, ktorý využíva poznatky psychológie, aby porozumel nášmu ekonomickému správaniu.

Festival iracionality?

Ariely na úvod hovorí, že Vianoce by sme mohli považovať za „festival iracionality a orgie v míňaní majetku,“ ak by sme sa rozhodovali plne racionálne.

Lebo aký ekonomický zmysel dáva, ak vám teta kúpi sveter za 50 eur, ktorý sa vám vôbec nepáči a oblečiete si ho až na ďalšie Vianoce, aby ste ju – keď vám zase podaruje inú nepotrebnú vec – potešili?

Racionálni ekonómovia tak majú návrh, píše Ariely: „Dajte peniaze alebo nič.“

Rozšíriť obzory obdarovaného

Lenže behaviorálni ekonómovia priniesli do poznatkov o ekonomickom rozhodovaní znalosti o zákutiach ľudskej mysle, takže chápu, že pri daroch nejde len o pragmatickú výmenu zdrojov, ale napríklad aj o utužovanie sociálnych väzieb.

„Klasickým príkladom je, keď nás niekto pozve na večeru a hostiteľovi sa odvďačíme tým, že mu niečo prinesieme. Nejde tu o ekonomickú výkonnosť. Je to spôsob, ako vyjadriť svoju vďaku a s hostiteľom si vytvoriť puto.“

Ďalšiu kategóriu darov Ariely označuje za takzvané „paternalistické dary“. Ide o veci, ktoré máme radi a myslíme si, že by sa mali páčiť aj obdarovanému. Cieľom daru je rozšíriť obzory obdarovaného, aby objavil novú kapelu, ktorú dovtedy nepočúval, navštívil nové miesto, čo ho dovtedy nelákalo, alebo si prečítal knihu, o ktorej nikdy nepočul.  

„Paternalistický dar ignoruje preferencie osoby, ktorá dostáva dar, z čoho sa idú ekonómovia zblázniť, ale v konečnom dôsledku môže taký dar zmeniť preferencie človeka k lepšiemu. Samozrejme, môže sa stať, že darujete dar, ktorý obdarovaný neznáša, ale to neznamená, že by ste sa nemali snažiť,“ píše vedec Ariely.

Foto – TASR/AP

Luxusné pero

Ďalším typom darov sú tie, keď darujeme veci, o ktorých si myslíme, že by si ich obdarovaný prial. Preto darujeme napríklad knihu, o ktorej sme presvedčení, že by sa priateľke, sestre alebo rodičom páčila.

Nemusí sa to nevyhnutne skončiť dobre a vybraná kniha nemusí byť obľúbený trhák, no Ariely poznamenáva, že „obdarovaného veľmi poteší, ak vie, že ste pri výbere mysleli na to, čo sa mu páči“.

Ďalšia kategória darov sú tie, ktoré by človek veľmi rád mal, ale cítil by sa vinný, ak by si ich kúpil. „Táto kategória by podľa štandardnej ekonomickej teórie nemala existovať: ak sa vám to veľmi páči a môžete si to dovoliť, kúpili by ste si to.“

Taký typ daru predstavuje podľa Arielyho drahé pero, ktoré je spojené s nejakou významnou udalosťou. Vedec hovorí, že keď niektorý z jeho študentov obhajuje dizertačnú prácu, členovia komisie podpíšu príslušné dokumenty drahým perom a študentovi ho podarujú. Z obyčajného pera sa tak stane drahocenná vec spojená s dôležitou spomienkou.

Dlhotrvajúci dojem

Ariely vysvetľuje, že ak je naším cieľom posilniť sociálne väzby, nemali by sme darovať vec, ktorá sa rýchlo pokazí, ako sú kvety alebo sladkosti. „Pre dlhotrvajúci dojem je lepšie dať vázu alebo maľbu. Aj keď ich vaši priatelia nemajú radi, budú na vás myslieť častejšie.“

Úplne najlepšie je, ak obdarovaný z času na čas dar používa. Lebo pri váze alebo maľbe hrozí, že nám po čase zovšednejú a už si ich ani nevšimneme. To však neplatí napríklad pri elektrickom mixéri, ktorý je dlhotrvajúcou spomienkou na vašu štedrosť vždy, keď sa zapne.

„Veľmi rád ľuďom kupujem luxusné slúchadlá. Používajú sa z času na čas a rád si predstavujem, že keď si ich nasadíte, myslíte na mňa.“ Najlepšie na takom dare je, že má rozmer intimity: je to, ako keby človek šepkal do ucha, vraví Ariely.

Šťastie, keď obdarujeme iných

Výskum, ktorý vyšiel v roku 2008 v prestížnom časopise Science, ukázal, že ak utrácame peniaze na druhých, robí nás to mimoriadne šťastnými.

Autori štúdie rozdelili Američanov – výskum sa realizoval v USA – do viacerých skupín podľa toho, či dostali päť alebo dvadsať dolárov a mohli ich minúť tak, že si kúpili niečo pre seba alebo pre druhých. Vedci následne merali šťastie, ktoré ľudia pociťovali.

Ukázalo sa, že výška sumy, ktorou ľudia disponovali, nemala na šťastie vplyv. Z výskumu vyplynulo, že najšťastnejší boli tí ľudia, ktorí mohli obdarovať iných.

V ďalšom výskume, ktorý vyšiel o niekoľko rokov neskôr, vedci ukázali, že radosť z darovania pociťovali ľudia vo viac ako stovke krajín, ktoré do prieskumu zaradili. „Naše zistenia naznačujú,“ píšu autori štúdie, „že odmena, ktorú pociťujeme, keď pomáhame druhým, je hlboko zakorenená do ľudskej povahy a vyskytuje sa v odlišných kultúrnych a ekonomických kontextoch.“

Sociálne tvory

Radosť, keď obdarujeme druhých, pochádza zrejme z toho, že sme sociálne tvory a celý svoj život trávime vo väčšej či menšej sociálnej skupine, od ktorej sme závislí.

Ak by s obdarovaním druhých ľudí neboli spojené príjemné pocity a darom by sme sa vyhýbali, sociálne väzby v skupine – rodina, práca, priatelia,… – by boli oveľa slabšie. Ak by sme si boli navzájom ukradnutí ako skupina, ktorá ťahá za jeden koniec povrazu, príliš by sme nefungovali.

Je pre nás tiež výhodné, ak si na svoju stranu nakloníme iných, zvyšujeme tým svoj status a budujeme si reputáciu. Lebo je rozdiel, ak má človek reputáciu mrzutého lakomca alebo štedrého človeka, ktorý myslí na druhých a podelí sa s nimi o svoje zdroje.

Foto – TASR

Šteniatko pod stromček?

V inom vianočnom texte pre Conversation sa Emily Birchová z Nottingham Trent University zamýšľa nad tým, či darovať pod stromček šteniatko.

Vedkyňa upozorňuje, že psy nie sú lacná záležitosť. „Majiteľ minie na psa v priemere od 21- do 33-tisíc libier a obrovská časť ľudí, až 98 percent, podceňuje výšku týchto nákladov.“

Jedna z najväčších výziev pri domácich maznáčikoch je spojená so zmenou doteraz zaužívaných denných aktivít. So psom treba chodiť na prechádzky bez ohľadu na to, či prší, je zima alebo sa nám nechce.

Birchová píše, že ak naozaj túžime po psovi, mali by sme si ho zadovážiť. „Ale uistite sa, že ste si všetko vopred premysleli, ste pripravení na veľkú zmenu životného štýlu a, áno, aj náklady. Starostlivosť o psa ‚žerie‘ čas aj peniaze, ale odmena zďaleka prevažuje cenu, ktorú platíte.“

Človek

Teraz najčítanejšie