Ochrana detí po slovensky: štát si nevšimol, že dal dieťa do rúk recidivistovi

Pred súd sa postavil človek obžalovaný z troch trestných činov súvisiacich s pedofilnou pornografiou a sexuálnym zneužívaním.

Pozoruhodné je, že svoju obeť dostal do rúk priamo od štátu – úspešne si požiadal o náhradnú osobnú starostlivosť o dieťa svojich známych, pretože si nikto nevšimol, že ide o jedenásťkrát trestaného recidivistu.

Ten istý štát sa teraz tvári, že to môže ovplyvniť rovnako málo ako zemetrasenie, lebo pripúšťa len drobulinkú chybičku v práci prokuratúry, ak tak môžeme súdiť podľa závažnosti „trestu“.

V živote daného dieťaťa sa v celom procese hľadania náhradnej výchovy nenašiel nikto, kto by ho chránil, ale to je chyba troch prvkov v systéme, nie prírodná nevyhnutnosť.

Bermudský trojuholník

Predstavme si trojuholník, ktorý má vnútri v sebe dieťa – aj zákonom, aj od prírody najviac chránenú osobu. Jeden vrchol trojuholníka je súd, druhý „sociálka“ (úrad práce, sociálnych vecí a rodiny), tretí prokuratúra. Toto usporiadanie by malo zaručiť, že dovnútra trojuholníka neprenikne zvonka nijaký návrh, ktorý by dieťa poškodil, lebo každý z vrcholov trojuholníka dobre vidí, čo robia ostatné dva.

No v skutočnosti nezaručuje nič, lebo dva najdôležitejšie vrcholy trojuholníka v tomto prípade tvrdia, že si nijako nezanedbali povinnosti. Súd sa neunúval dokazovať, či dáva dieťa osobe, ktorá „spĺňa osobnostné a morálne predpoklady“, a nenapadlo to vôbec nikomu ďalšiemu.

Ministerstvo spravodlivosti povedalo televízii Markíza, ktorá o prípade informovala, že nemôžu posudzovať správnosť rozhodnutia (samozrejme) a že „z obsahu spisu v tomto prípade nevyplynulo zavinené nesplnenie alebo porušenie povinnosti sudcu, prípadne iné disciplinárne previnenie“. Je pritom zjavné, že keby sudca vykonal poriadne dokazovanie, tento návrh na náhradnú osobnú starostlivosť nemôže prejsť.

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny povedalo Denníku N, že kolízny opatrovník „nemá oprávnenie vyžiadať odpis/výpis z registra trestov na účely náhradnej osobnej starostlivosti“.

To je pravda, ale ani zďaleka nie celá. Kolízny opatrovník je totiž jediným zástupcom dieťaťa na súde, a tak nieže nemá oprávnenie chcieť niečo od tretej osoby, ale musí navrhovať súdu všetko, čo mu len na um zíde, aby zabezpečil vzdušný zámok zvaný ochrana záujmov maloletého.

Na otázku, či kolízny opatrovník rozbehol konanie o náhrade škody pre dieťa, ústredie odpovedalo, že klientka dosiahla na jeseň plnoletosť, takže už nemá kolízneho opatrovníka. No náhrada škody sa uplatňuje najneskôr do konca vyšetrovania, takže odškodnenie mohol žiadať jedine kolízny opatrovník – a neurobil to.

Realitné prehliadky

Bola som už v niekoľkých veľmi neobyčajných bytoch, a keď som potom čítala záznamy pracovníčok kolízneho opatrovníka (úradu práce), zdalo sa mi, že by nezaregistrovali, ani keby v kuchyni ležala mŕtvola s dýkou v chrbte. Nevšimli si totiž neuveriteľné veci. Ak je napríklad v bežnom obydlí bežnej rodiny rozmlátených troje dvier, niekto sa tam možno pred niekým zamyká alebo niekto niekoho tými dvermi prehadzuje.

Záznamy z takzvaného šetrenia však zvyčajne vyzerajú ako opisy nehnuteľnosti: na ktorom poschodí je byt, koľko má izieb, či má kúpeľňu, a vyskytne sa aj zariadenie, ktoré tam v skutočnosti nie je (možno skopírované z iného záznamu), alebo subjektívne hodnotenia (veľmi veľa hračiek – a podľa vás žalostne málo).

Z rozsudku dostupného na portáli otvorenesudy.sk, pod ktorým je podpísaný samosudca Radoslav Smatana, vyplýva, že nikomu nezablikala kontrolka napriek tomu, že sociálka urobila iba svoju klasickú realitnú obhliadku: u žiadateľa o náhradnú osobnú starostlivosť, rodinného známeho, zistila počet izieb prenajatého bytu (jedna) a príjmovú situáciu (nezamestnaný s brigádami).

A celý náš ochranný trojuholník, akoby ho jedna mater mala, bez zdráhania poslal dorastajúce dievča k staršiemu mužovi, ktorý nebol príbuzný, do jednoizbového bytu.

A celý trojuholník teraz tvrdí, že nespáchal nič zlé, okrem detailu: prokurátorka si nevšimla, že súd nezahrnul do dokazovania trestnú minulosť žiadateľa, takže bola „potrestaná pohovorom“.

Sociálke bola pritom rodina známa už dávno, lebo matka pre alkoholizmus zlyhávala roky predtým. Mali v záznamoch historky, ako deti prišli na políciu oznámiť dvojdňovú neprítomnosť matky. Dva týždne pred rozsudkom dieťa umiestnili predbežným opatrením do detského domova, ale v rozsudku sa ľahučko konštatuje, že v deň pojednávania maloletá už mesiac bývala u navrhovateľa, čo znamená, že dieťa im niekde lietalo, nikomu nechýbalo, a dôvodom celého konania o náhradnú osobnú starostlivosť mohlo byť pokojne len výživné.

Celé toto štát pekne oštemploval a pustil z hlavy. Dnes, keď si niekto iný urobil svoju robotu poriadne a dotiahol dotyčného pred súd novou obžalobou, sa sociálnoprávny trojuholník tvári, že tomuto nemohol zabrániť. Odpovede sa vôbec nevenujú dotyčnému dieťaťu, len každý bráni seba. Téma je jediná – zbaviť sa viny a ísť veselo ďalej v starých koľajach.