Denník N

Na Slovensku vyrúbu v prepočte 9 miliónov stromov ročne, idú do fabrík a pália ich na elektrinu

Kde končia stromy vyrúbané v našich lesoch, kam ide drevo z Tatier a kto na tom všetkom zarába. Plus: ako rozmýšľa lesník.

Drevo je dobrý biznis, točia sa v ňom stovky miliónov. To môže byť jednoduché vysvetlenie toho, prečo miznú naše lesy.

Za minulý rok na Slovensku vyrúbali 9,3 milióna kubických metrov dreva. To je zhruba 9,3 milióna stromov – keď objem prepočítame na smreky vysoké 20 metrov s priemerom kmeňa 40 centimetrov vo výške hrude (stromy s väčším priemerom kmeňa majú výrazne väčší objem). Viac ako polovicu takto prepočítaných stromov vyrúbali v štátnych lesoch.

Ako píšu štátne Lesy SR na svojom webe, „drevo je úžasná hmota s históriou a vôňou lesa. Je zhmotnením večného príbehu lesa. Predstavuje hodnotu dedičstva generácií lesníkov“. Pohľad na štatistiky ukazuje, že hodnota dreva je dnes najmä tabuľková.

Pohľad na veľké čísla o ťažbe a detailné ortofotomapy už ukázal, že na Slovensku miznú stromy rýchlo a vznikajú holoruby. Už vieme, že za posledných 15 rokov zmizli lesy s rozlohou celých Tatier. Kde teda končí drevo z lesov a kto na ňom zarába?

Najviac štátneho dreva ide k Fiľovi

V posledných desiatich rokoch majú štátne Lesy SR, čo je najväčšia drevárska spoločnosť štátu, z dreva tržby okolo 200 miliónov eur ročne.

V Lesoch SR, Štátnych lesoch TANAP-u, Vojenských lesoch a menších štátnych lesných závodoch vyťažia ročne takmer päť miliónov kubických metrov dreva, prepočítané na stromy to vychádza na takmer päť miliónov 20 metrov vysokých smrekov.

Pred veternou kalamitou v roku 2004 bola ťažba dreva v štátnych lesoch zhruba o tretinu nižšia, za dvadsať rokov dokonca narástla na dvojnásobok.

Jedným vysvetlením toho, že drevorubači majú tak veľa práce, sú mimoriadne veterné kalamity a množstvo popadaných stromov po nich. V štátnych lesoch sa však neťaží len kalamitné drevo. V rokoch po kalamite sa nárast tým ešte dal vysvetliť. No v rokoch 2011 až 2013 štátni lesníci spracovali menej kalamity a naopak výrazne narástla ťažba nekalamitného dreva.

Ďalším vysvetlením na rastúcu ťažbu sú kontrakty, ktoré majú štátni lesníci s firmami na drevo. Obnovujú sa každý rok, plán je dopredu daný, drevo treba vyťažiť. Za posledných desať rokov je ťažba v štátnych Lesoch SR na úrovni okolo štyroch miliónov kubíkov ročne.

Štátni lesníci hovoria, že najviac museli rúbať v rokoch 2008, 2009 a 2010 pre podkôrnikovú kalamitu – vinia z toho štátnych ochranárov a to, že im neumožnili zastaviť lykožrúta. Tvrdia, že v kalamitou napadnutom lese neťažia aj zdravé stromy. „Môže sa však stať, že z diaľky zdanlivo zdravý strom je silne napadnutý podkôrnikmi a je zdrojom šírenia nákazy,“ vraví hovorca Lesov SR Marián Nosáľ.

Najviac dreva od štátu odoberá Slovwood prepojená s papierňami SCP Mondi Milana Fiľa, ktorá pre ne exkluzívne nakupuje drevo a označuje sa za najväčšiu slovenskú firmu v oblasti dreva a biomasy.

Za prvých jedenásť mesiacov tohto roka už od štátnych lesov odobrala firma Slovwood milión kubíkov dreva, čo je takmer štvrtina toho, čo v štátnych lesoch za rok vyťažia.

Veľké miliónové zmluvy majú štátne Lesy SR aj so spoločnosťami ako Bukóza, či s pobočkou nemeckej píly Rettenmeier v Liptovskom Hrádku. Dlhodobo drevo dodávajú aj skupine IKEA.

Drevárska firma podpredsedu Smeru

Veľkým hráčom v drevárskom biznise je aj firma Taper podpredsedu Smeru a dnešného ministra hospodárstva Petra Žigu. Spoločnosť obchoduje s obrovským množstvom dreva, len v roku 2015 to bol podľa Trendu každý dvadsiaty kubík v krajine – a to svoje tržby vlani firma ešte zvýšila z 35 na 39 miliónov eur (zhruba tretina tržieb Slovwoodu).

Odkedy sa Žiga stal v roku 2012 ministrom životného prostredia, jeho firmy už nemajú kontrakty so štátom. Jeho konkurenti časopisu Trend v minulosti tvrdili, že drevo berie od menších odberateľov štátu, ktorí majú podmienku dodávať Taperu.

To však firma popiera. „Od roku 2012 firma neobchoduje so štátom a od štátnych Lesov SR neodobrala a neodoberá žiadne drevo. Iné vyjadrenia, napríklad tie v spomínanom článku, vníma len ako súčasť konkurenčného boja,“ povedal konateľ firmy Marek Dvořák.

Peter Žiga Trendu tento rok povedal, že neobchodujú primárne s ľuďmi, ktorí berú štátne drevo. „Obchodujeme väčšinou so spoločnosťami, ktoré majú lesy v súkromnom vlastníctve.“

Minister hospodárstva v odpovedi na otázky Denníka N o firme Taper zdôrazil, že firmu od roku 2006 neriadi, ako mu káže zákon, je už len jej akcionárom.

Štátne lesy oficiálne v posledných pätnástich rokoch výrazne znížili export dreva do cudziny. Cez firmu Taper však ide veľa slovenského dreva aj za hranice. Žigova firma mala vlani štvrtinu svojich tržieb, zhruba 9,5 milióna eur, z exportu.

Biomasaker: Keď zdravé stromy pália v elektrárňach

Z dreva v našich lesoch nevznikajú len nábytky, parkety a dosky. Veľká časť končí v kotloch elektrární. Lesoochranárske zoskupenie Vlk uvádza, že môže ísť takmer až o polovicu všetkého vyťaženého dreva.

Ochranári z Vlka skúmali spaľovanie drevnej biomasy podrobnejšie na východnom Slovensku a zistili, že kontrakty na spaľovanie dreva tam lesníkov nútili rúbať a predávať na spaľovanie nielen choré drevo, ale aj zdravé stromy.

Ochranári to nazvali biomasaker. Ten sa u nás rozbehol ako dôsledok toho, že Európska únia chcela znížiť emisie a menej spaľovať uhlie. Prišla preto s dotáciami na biomasu, spaľovanú štiepku, a objemy spaľovaného dreva začali rásť. Vo výsledku sa na Slovensku spaľuje viac dreva, ako lesníci oficiálne vykážu štiepky – podľa ochranárov z Vlka ide aj o zdravé stromy.

Hovorca Lesov SR Marián Nosáľ tvrdí, že ako „energetické drevo“, z ktorého robia ich zákazníci aj štiepku, predajú asi 30-tisíc ton ročne. „Z hľadiska podielu na trhu je tento objem produkcie zanedbateľný,“ vraví Nosáľ. To, či drevo zákazníci spália, Lesy SR podľa neho nevedia ovplyvniť.

Výrazne k spaľovaniu stromov pritom dokázateľne prispeli aj štátne Lesy SR. Medzi ich najväčšie kontrakty v Centrálnom registri zmlúv, v ktorom sa od roku 2011 povinne zverejňujú všetky zmluvy so štátom, patria práve tie na štiepku. Ide o miliónové zmluvy z rokov 2011 až 2013.

Súkromné firmy drevo spaľovali, pretože to pre ne bolo výhodné – dostávali za spaľovanie štiepky dotácie v státisícoch eur. Napríklad Sninská tepláreň, ktorá patrí Ivanovi Kmotríkovi, dostávala zhruba pol milióna ročne, spomínaná nemecká píla Rettemeier dokonca takmer dva milióny eur za rok.

Kampaň Vlka

Lesníci v Tatrách: Živé stromy nerúbeme, kalamita musí preč

Veľké holiny v lesoch pobúrili ochranárov najmä v Tatranskom národnom parku. Stromy tam v roku 2004 polámala veterná kalamita. V pásme, kam pustili drevorubačov, za posledných 15 rokov píly zasiahli každým rokom hlbšie do lesov s odôvodnením, že ich následne napadol lykožrút.

Kalamita v roku 2004 zasiahla 12 600 hektárov Tatier a podľa Štátnych lesov TANAP-u polámala dva milióny kubických metrov stromov.

Od roku 2004 ako kalamitné drevo (aj napadnuté lykožrútom) v Tatranskom národnom parku vyťažili podľa prepočtov Denníka N už vyše 3,5 milióna kubíkov dreva, podľa prepočtu na 20-metrové smreky to je teda 3,5 milióna stromov.

Po najväčšej ťažbe z roku 2005 štátni lesníci výrazne zabrali aj v roku 2014 po ďalšej kalamite Žofia. Vo výročnej správe z roku 2014 priznávajú, že ťažili viac, ako stanovuje zákon. „Snahou organizácie v roku 2014 bolo maximalizovať výnosy a vytvoriť čo najvyššiu rezervu na pestovnú činnosť ako následku po vetrovej kalamite.“

Hovorkyňa Štátnych lesov TANAP-u Martina Petránová tvrdí, že spracovanie kalamitného dreva tvorí 98 percent ťažby v štátnych lesoch v Tatrách. Tvrdí tiež, že pri spracovaní kalamity nerúbu zdravé stromy. „V žiadnom prípade, zákon o lesoch nám to ani neumožňuje.“

To spochybňuje ochranár Erik Baláž, ktorý hovorí, že pri odvážaní kalamitného dreva, keď už vyryjú do lesa nové cesty, zoberú všetky stromy. Dôkazom sú aj ortofotomapy – tam, kde lesníci rúbali, brali všetko a vznikli holoruby. Tam, kde ich nepustili, lykožrút napadol iba časť stromov a časť sa zachránila, stoja dodnes. Navyše, so smrekmi v Tatrách zmizli aj jedle či listnaté stromy, ktoré lykožrút nenapáda.

A čo sa deje s drevom označeným za kalamitné? Štátne lesy TANAP-u ho predávajú firmám, ktoré vyhrali súťaž. Na otázku, na čo ich používajú tieto firmy, lesníci nevedia odpovedať.

Lesník: Dreva je v skutočnosti čoraz viac

Ubúda nám teda dreva pre chamtivosť lesníkov, fabrík a spaľovačov biomasy?

Lesníci tvrdia, že v skutočnosti dreva (nie nevyhnutne v počte stromov) na Slovensku pribúda – napriek výpočtom zo satelitných snímkov, že krajina prišla za posledných 15 rokov o lesy s rozlohou vyše 700 štvorcových kilometrov, čo je zhruba rozloha celých Tatier. Tento výpočet vychádza z toho, že podľa satelitných snímkov zmizlo za 15 rokov 1240 štvorcových kilometrov lesa a vyrástlo 530 nových štvorcových kilometrov lesa so stromami vyššími ako päť metrov.

Predseda Oblastnej lesníckej komory Banská Bystrica Igor Viszlai to vidí inak: na Slovensku máme veľa starých lesov, a tak aj stromy viac rastú – dreva je preto čoraz viac.

„Celkový bežný prírastok v roku 2015 dosiahol 12,1 milióna kubických metrov dreva, vyťažilo sa 9,142 milióna kubických metrov. Čiže takmer tri milióny kubických metrov dreva ostáva v lese, pre ďalšie generácie ľudí,” píše Viszlai v otvorenom liste v reakcii na kampaň My sme les.

Nehovorí o rozlohe lesov, ale o objeme dreva a počíta aj drevo, ktoré dorastá starým stromom. Dreva je podľa neho v lesoch viac, aj keď uznáva, že od roku 1990 narástol objem ťažby o 73,3 percenta.

Grafy zmeny slovenských lesov podľa veku, na ktoré upozorňuje lesník Viszlai, ukazujú, že naše lesy starnú a za posledných päťdesiat rokov výrazne pribúda storočných a ešte starších stromov. Vidno to na výmere lesov podľa veku, ale najmä vývoji celkovej zásoby dreva – zásadne pribúda storočných tromov, ale aj tých nad 150 rokov.

Vývoj výmery lesov SR podľa vekových stupňov od roku 1970

Zdroj: NLC-ÚLZI Zvolen, Súhrnné informácie o stave lesov SR, 1971 – 2016

 

Vývoj celkovej zásoby dreva v lesoch SR podľa vekových stupňov

NLC-ÚLZI Zvolen, Súhrnné informácie o stave lesov SR, 1971 – 2016

Cirkev: My sme les sú extrémisti

Jedným zo základných motívov výrubu je snaha mať zisk zo svojho majetku – najmä v súkromných lesoch ide o legitímny záujem, najmä ak ide o udržateľný model, ktorý zásadne nepretvára krajinu.

Pri skúmaní ortofotomáp Slovenska sme však narazili aj na neštátne lesy, v ktorých majitelia vyrúbali obrovské holiny, celé niekoľkohektárové plochy, na ktorých zmizol takmer každý strom.

Jedno takéto veľké rúbanisko vzniklo v Nízkych Tatrách pri obci Hranovnica v lesoch, ktoré patria rímskokatolíckej cirkvi.

Lesy pre Spišskú diecézu spravuje spoločnosť Pro populo. Jej riaditeľ Jozef Jendruch vysvetľuje, že v Nízkych Tatrách rúbali pre veternú a lykožrútovú kalamitu. Hovorí, že kalamitné drevo im zákon prikazuje odstrániť a podobne podľa zákona potom rúbanisko museli opäť zalesniť.

Rúbanisko v Nízkych Tatrách v lesoch cirkvi (horizontálnym pohybom prelistujte)


Cirkev už nevysvetľuje, či bolo nevyhnutné vyrúbať veľké pásy lesa, dohola vyčistiť kopce a zanechať veľké rúbanisko.

Spochybňujú však kampaň ochranárov My sme les, ktorá upozorňuje na rýchlo miznúce lesy najmä v národných parkoch, teda aj v Nízkych Tatrách.

„Podľa nášho názoru ide o snahu extrémistických ochranárskych zoskupení získať do správy časť štátneho majetku a to lesy v 3., 4. a 5. stupni ochrany,“ píše cirkevná firma o kampani My sme les, ku ktorej sa už pridalo vyše 62-tisíc ľudí.

Gif: Rúbanisko v susedstve Tichej doliny po veternej kalamite 2004

Lesník: Nemôžu byť všade pralesy, kam by ste išli na huby?

Veľký kus lesa zmizol za desať rokov po veternej kalamite v Tatrách aj pri Podbanskom neďaleko Tichej doliny. Aj tu ide o súkromné lesy – postupne tam zmizli stromy na ploche viac ako desaťnásobne väčšej, ako bolo územie, ktoré v roku 2004 zasiahla veterná kalamita.

Lesník Radovan Čížik, ktorý pracoval na tejto kalamite pre majiteľov lesa, vysvetľuje, ako kalamitu v lesoch vidia lesníci. Hovorí, že nemali veľa možností, ako s napadnutým drevom naložiť.

„Nikto z nás, keďže sme lesníci, nie je na takéto silné zásahy hrdý. Lesy nás učili vychovávať iným spôsobom a zachovať ich pre potomstvo tak, aby sa, kde je to možné, aj prirodzene zmladzovali, tam, kde je potreba, tak im s obnovou pomôcť a zároveň prinášali ľuďom hospodársky aj mimoprodukčný osoh.“

Vysvetľuje však, že v prípade kalamít – veterných a následne lykožrútových – nemajú inú možnosť. „S prihliadnutím aj na to, čo vám káže zákon, iné východisko nie je, alebo je také, že to necháte tak.“

Lesník naráža na to, že majitelia lesa musia podľa zákona kalamitou zničené stromy odstrániť a nasadiť nové. S výnimkou tých najchránenejších lesov ako napríklad v blízkej Tichej doline, kde je zakázaná aj ťažba kalamitného dreva.

Lesy bez zásahov ako ten v Tichej doline nemôžu byť podľa Čížika všade. „Kam budete chodiť napríklad na huby? Kam si pôjde napríklad mestská slečna z nedávno medializovaného šotu „My sme les“ zabehať? Nemyslím si, že sa pôjde prebehnúť do preschnutého lesa plného vývratov, prerasteného hustým podrastom čakajúc, kedy jej spadne suchý vrcholec na hlavu, do lesa, v ktorom sa podľa ochranárov nesmie zasahovať, tam by sa jej asi bežalo zle.“

A hovorí aj o tom, že majitelia lesov prirodzene potrebujú zisk – aby zarobili, ale aby mali aj rezervu na zalesnenie holiny, kde musia vysadiť mladé stromčeky a roky sa o ne starať.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie