Lekár napísal článok, že očkovanie spôsobuje autizmus. Zistili, že podvádzal, a článok stiahli

Autor je imunológ, pôsobí v Slovenskej akadémii vied

Egyptské pyramídy. Visuté záhrady princeznej Semiramis. Mohutná Feidiova socha Dia. Artemidin chrám v Efeze. Rodoský kolos. Mauzóleum v Halikarnasse. Maják na ostrove Pharos. Sedem divov sveta tak, ako ich pomenoval antický svet. Naša civilizácia príliš roztiahla svoje krídla, a tak nás už veľkosť pyramíd neveľmi ohromí. Hľadáme divy inde. Sú často menej nápadné ako pyramídy, sú viac v tom, čo okolo seba poznávame, než v tom, čo okolo seba vytvárame.

Takto sa pred rokmi v televízii prihováral divákom Milan Lasica vo svojej relácii Mojich sedem divov a svojim hosťom kládol otázku: Čo dnes považujete za sedem divov? Túto otázku som si položil tiež.

Mojím tretím divom je imunológia, veda o obranyschopnosti organizmu. Imunológia totiž choroby dokáže nielen liečiť, ale aj úplne vyhubiť z povrchu zemského. A to je veľký div, či nie?

Prečítajte si

Najrizikovejšia je tá vakcína, ktorá sa nepodala, píše Science

Pokusy prešovského lekára

Na Slovensku sa v poslednom čase znovu objavili osýpky. V Európe sme však s nízkym výskytom tohto ochorenia skôr výnimkou. V iných krajinách, napríklad v Rumunsku, Grécku či Taliansku, zaznamenali omnoho viac prípadov, niekde sa dá hovoriť dokonca aj o epidémii.

Je to nezvyčajné. V čom? To je vec pohľadu. Ak by k nám dnes zavítal pomocou stroja času hosť z minulosti, povedzme spred takých 100 rokov, čudoval by sa, že tých prípadov je tak málo. Vo svete, odkiaľ by prichádzal, bolo toto ochorenie bežné, ročne ho dostávali tisícky ľudí, najmä deti, a mnohé naň umierali.

Ak by nás však navštívil časový turista spred takých 20 rokov, naopak, divil by sa, že to ochorenie ešte vôbec existuje. V jeho svete to už totiž vyzeralo, že je s ním amen, podobne ako s pravými kiahňami či detskou obrnou.

Tomu prvému návštevníkovi by sme mohli vysvetliť, že osýpky sme takmer zlikvidovali vďaka vakcinácii. Keď v roku 1721 prešovský lekár a lekárnik Ján Adam Rayman zaočkoval svoju zdravú dcérku proti pravým kiahňam (variola) hnisom z kiahničky jej chorého brata, mohla z toho ochorieť a zomrieť.

Rayman to riziko podstúpil, lebo vedel, že človek, ktorý kiahne prekonal, na ne druhý raz už neochorie. Dievčatko neochorelo.

Podobné pokusy robili ľudia už pred tisíckami rokov v starovekej Číne. Fúkali napríklad prášok zo zaschnutých chrást do nosných dierok zdravých detí, alebo šaty chorých obliekali zdravým deťom. Áno, múdrosť k nám neprišla s vynálezom ďalekohľadu či mikroskopu. Ľudia si odjakživa všímali svet okolo seba a premýšľali nad tým, ako veci fungujú.

Počiatky vakcinácie

Oveľa bezpečnejšiu techniku očkovania vyvinul 70 rokov po Raymanovi slávny anglický lekár Edward Jenner. Išlo o spomínanú vakcináciu. Na anglickom vidieku sa totiž povrávalo, že dojičky kráv, ktoré prekonali pre človeka nie nebezpečné kravské kiahne (vaccinia), nikdy neochoreli na tie nebezpečné – pravé.

Jenner premýšľal a overoval. Po dvoch desiatkach rokov prípravy vpichol 14. mája 1796 osemročnému chlapcovi Jamesovi Phibbsovi obsah kiahňového pľuzgierika dojičky chorej na kravské kiahne. O dva týždne nato naočkoval Jamesovi hnis z pravých kiahní a James neprejavil ani najmenší príznak ochorenia.

Táto bezpečná metóda dostala meno vakcinácia (vacca znamená po latinsky krava) a znamenala počiatok imunológie. To vďaka nej dnes už neumierajú deti na infekčné choroby.

Vakcína vyvolá imunitnú odpoveď

Vďaka imunológii dnes vieme o chorobách a o tom, ako proti nim bojovať, omnoho viac, ako vedel Jenner. Ten ani netušil, ako ním objavená metóda vlastne funguje.

Dnes už vieme, že infekčné choroby spôsobujú patogénne mikroorganizmy a že sa proti nim bránime vysoko špecializovanými imunitnými bunkami – profesionálmi, ktoré dokážu tie choroboplodné patogény zabíjať priamo alebo prostredníctvom protilátok.

Dozvedeli sme sa aj to, že imunitné bunky si dokážu veľmi dlho pamätať nepriateľa, s ktorým sa už raz stretli v priamom súboji. To preto na niektoré choroby ochorieme len raz. A to je aj princíp vakcinácie: do tela sa dopraví vakcína – t. j. očkovacia látka (oslabený patogén či jeho izolovaná alebo syntetická časť) –, tá vyvolá imunitnú odpoveď, nie však chorobu, a ak sa choroboplodný zárodok v budúcnosti naozaj objaví, imunitné bunky už budú v pohotovosti a zabránia vypuknutiu choroby.

Imunológii vďačíme za to, že dokážeme liečiť aj iné ako nákazlivé ochorenia. Terapeutická metóda založená na geneticky pozmenených chimerických imunitných bunkách, tzv. terapia CART, ktorú vyvinul Steven Rosenberg, už zachraňuje životy detí trpiacich na doteraz nevyliečiteľné formy nádorových ochorení.

Prečítajte si

Očkovanie autizmus nespôsobuje, ani u detí s vyšším rizikom

Podvody doktora Wakefielda

Ako by sme však vysvetlili nedávny prudký nárast výskytu osýpok tomu druhému, mladšiemu návštevníkovi? Nuž, vyzerá to tak, že aj za týmto fenoménom je anglický lekár. Nie však Jenner.

V roku 1998 gastroenterológ Andrew Wakefield publikoval v slávnom vedeckom časopise Lancet, že deti očkované proti osýpkam, mumpsu a ružienke (tzv. vakcínou MMR) majú vyššiu pravdepodobnosť, že sa u nich vyvinú rôzne ochorenia čriev a autizmus.

Doktor Wakefield vo svojom vyhlásení pre médiá odporučil prestať deti očkovať vakcínou MMR. Napriek tomu, že mnohí vedci a lekári ihneď vyjadrili vecnú kritiku jeho výsledkov, vypukla panika. Počet očkovaných detí rapídne klesol a počet detí chorých na osýpky úmerne prudko narástol a, žiaľ, po dlhom čase sa zaznamenali aj úmrtia na osýpky.

Pochybnosti o výsledkoch publikovaných vo Wakefieldovom článku sa medzitým množili. Lekári a vedci nezávisle od seba opakovali výskum na oveľa väčšom počte detí a nepreukázali žiadny vzťah medzi vakcínou a ochoreniami.

Neskôr sa k vedeckým pochybnostiam pridali ďalšie vážne odhalenia: Wakefield nepriznal konflikt záujmov – pracoval ako platený medicínsky poradca v prípadoch ochorení spájaných s očkovaním a zároveň pracoval v neštátnej spoločnosti pre štúdium autizmu.

Okrem toho vyšlo najavo, že Wakefield postupoval pri výbere detských pacientov zaujate, aby dosiahnuté výsledky vyhovovali jeho hypotéze, teda že očkovanie spôsobuje autizmus. Kontrolné vzorky zdravých detí odobral od kamarátov svojho syna na jeho narodeninovej oslave, keď každému dieťaťu za odber zaplatil 5 libier, čím porušil základné etické pravidlá vedeckej činnosti.

Wakefield stratil dôveru lekárov, vedcov, pacientov a napokon aj verejnosti. Jeho článok bol napokon oficiálne stiahnutý. Kým sa tak stalo, deti viac poškodil, ako im pomohol.

Dobrodružná sága

Je pravda, že podobne ako iné liečebné metódy aj očkovanie môže predstavovať určité riziká, prípadne mať vedľajšie účinky. Treba ich však študovať poctivo. Hlavným cieľom imunológie je chrániť nás pred chorobami a vyvíjať stále účinnejšie a bezpečnejšie terapeutické postupy. Že sa jej to darí, je nad všetko jasné. Choroby, ktoré nás kosili pred rokmi, už vďaka nej dokážeme liečiť, prípadne sa už vôbec nevyskytujú.

Príbeh imunológie je fascinujúca dobrodružná sága plná uvážlivých dobrodincov, ako Jenner, Pasteur či Rosenberg, ale aj podvodníkov naháňajúcich vlastný prospech. Zrodila sa z odvážneho experimentu, ktorý zafungoval, a z túžby porozumieť tomu, ako bolo vlastne možné, že fungoval.