Keď išli v Žiari stavať obchvat, notárka začala konať a pozemky menili majiteľov

Najskôr pozemky vydržal a potom ich predal Národnej diaľničnej spoločnosti za 160-tisíc eur. Poslanec banskobystrickej župy Vladimír Flimer hovorí, že všetko vybavovala notárka Mária Kuteničová zo Žiaru nad Hronom. Dôveroval jej a nič nepreveroval.
Keď v decembri 2014 otvorili pre motoristov obchvat Žiaru nad Hronom, potešilo sa veľa ľudí – motoristi z celého Slovenska, ktorí mohli obísť mesto, obyvatelia tohto mesta aj vláda Smeru, ktorá sa dostala do správ s pozitívnou správou.
Už pred strihaním pásky spravil obchvat solídnu radosť aj ľuďom, od ktorých Národná diaľničná spoločnosť (NDS) vykupovala pozemky. Desaťtisíce eur zarobili niektorí z nich aj na parcelách, ktoré vydržali vďaka miestnej notárke Márii Kuteničovej. Tá neosvedčovala vydržania len pri takmer bezcenných hektároch polí, či trávnatých porastoch, o čom Denník N písal v novembri. Rovnako si počínala aj pri pozemkoch, ktoré ležali na trase obchvatu Žiaru nad Hronom.
Na pozemkoch pod obchvatom zarobil takmer 160-tisíc eur poslanec banskobystrickej župy zo Žiaru nad Hronom Vladimír Flimer (Smer). V Žiari je známy ako kožný lekár. Má dobrú povesť, čo sa potvrdilo aj v nedávnych župných voľbách. Ľudia ho opakovane zvolili za poslanca samosprávneho parlamentu.
Bol za tým 84-ročný otec
Dnes Vladimír Flimer tvrdí, že je zo situácie okolo pozemkov a vydržania zaskočený. O návrat rodinných pozemkov sa podľa neho usiloval jeho otec, čo dosvedčujú viaceré pôvodné listy vlastníctva zo žiarskeho katastrálneho územia.
Jeho otec Viktor Flimer vydržal viac pozemkov. Osvedčenia o vydržaní sú z 19. mája 2010. Starý pán mal vtedy 84 rokov a už krátko nato zomrel. Tieto pozemky zdedil syn Vladimír, ktorému sa po pár mesiacoch ozvala notárka Kuteničová s tým, že má pripravené na vydržanie aj pozemky v Lehôtke pod Brehmi. Bolo to práve na mieste, kde mal vzniknúť obchvat Žiaru. Prečo vydržiaval práve tieto parcely, lekár Flimer nevysvetľuje. Presviedča, že sa naozaj o to nezaujímal.

„Otec chcel pôvodne získať aj tie pozemky, ale podklady sa niekde notárke stratili. Po jeho smrti mi však zavolala, že ich našla. Mala ich vraj založené v nejakom inom spise,“ vysvetľuje Flimer. Vydržanie v Lehôtke osvedčovala Kuteničová v januári 2011.
Flimer hovorí, že sa nezaujímal, na základe akých podkladov mal on či jeho otec pozemky vydržiavať. Nevie povedať, ktorú zo zákonom daných podmienok splnil a ktorú nie. „Som lekár, právu vôbec nerozumiem. Veď to predsa riešila notárka. Komu inému som mal teda dôverovať?“ pýta sa.
Vydržať pozemky pritom nie je také jednoduché a vyžaduje si to aktivitu a vybavovanie na úradoch. Musíte preukázať, že na ne máte nárok, napríklad tým, že ste ich sústavne užívali posledných desať rokov. Na vydržanie je potrebný aj súhlas majiteľov pozemkov. Ak sú neznámi, tak Slovenského pozemkového fondu. Potrebný je aj súhlas obce, že nemá k vydržaniu výhrady.
Čo z toho Flimer preukázal? Mená pôvodných vlastníkov mu nič nehovorili. Lehôtka pod Brehmi určite súhlas nedávala. Potvrdil to jej starosta Juraj Zaťko, ktorý je vo funkcii od decembra 2010. Aj zo Slovenského pozemkového fondu potvrdili, že žiadne vyjadrenia k vydržaniu Flimerovcov nedávali.
Ozvali sa dediči, tak ich vyplatil
To, že s vydržaním nie je všetko v poriadku, mohol Flimer tušiť už v roku 2012, keď sa mu ozval právoplatný dedič časti vydržaných pozemkov. „Ihneď som oslovil právnika, aby to preveril a vyriešil. Povedal som mu, že ak sa stala chyba, nech dá všetko do poriadku.“
Ako sa dá prísť o pozemky
- na začiatku je vždy vydržanie osvedčené notárkou Kuteničovou;
- ten, čo pôdu vydržiaval, o tom často ani nevedel;
- na vydržania či následné prevody využívala notárka často jednoduchých či starých ľudí, dala im podpisovať dokumenty napríklad v rámci dedičského konania;
- o tom, že niečo vydržali, sa nedozvedeli, pretože notárka si dala podpísať aj zastupovanie na katastri;
- keď bolo vydržanie zapísané, nový vlastník daroval, či predával pôdu ďalej;
- ani v týchto prípadoch často kupujúci či predávajúci (darcovia) nevedeli o žiadnych zmluvách;
- v niektorých prípadoch vyšla pravda najavo náhodou, napríklad sa ozvalo družstvo alebo elektrárne, že chcú na pozemkoch niečo robiť; alebo sa na to prišlo v rámci dedičských konaní;
- keď sa o niektoré prípady začala zaujímať polícia, pozemky sa vrátili pôvodným majiteľom, napríklad na liste vlastníctva vidieť darovaciu zmluvu či osvedčenie o právne významnej skutočnosti.
A ukázalo sa, že Flimerov otec pozemky vydržal neoprávnene. Už ich však nešlo vrátiť, pretože sa v tom čase už staval obchvat. Lekár preto právoplatného dediča vyplatil.
Ako je to s ich zvyšnými pozemkami, si nepreveril. Tvrdí, že nevedel, ako to riešiť. Sľubuje, že ak sa ukáže, že aj ostatné nadobudla jeho rodina neoprávnene, vráti peniaze a všetko dá do poriadku. Prisľúbil tiež, že preverí, na základe akých podkladov on či jeho otec pozemky vydržiavali. Doposiaľ tak neurobil.
Vina je na notárke
Flimer hádže zodpovednosť na notárku. Kuteničová dlhodobo na novinárske otázky nereaguje. Pri pokuse osloviť ju priamo na notárskom úrade ma vyhodila z kancelárie a kričala, aby sme „vypadli“. Vysvetľovala to tým, že nedávno pochovala brata aj matku. Obaja zosnulí príbuzní notárky sa objavili vo viacerých prevodoch pozemkov, za ktorými bola práve Kuteničová.

Niekoľko sporných vydržaní pozemkov už skončilo na súde v Žiari nad Hronom. Všetky osvedčovala Kuteničová. A keďže nových majiteľov už aj zapísal kataster, pôvodným vlastníkom nezostalo nič iné, len sa o svoje majetky súdiť. Známy je už prípad pani Emílie Šrámekovej z Lovčice-Trubína. Sú však aj ďalší, ktorí súdnou cestou bojujú o svoje dedičstvá.
Kuteničová preto musela vypovedať aj na súde. Bránila sa, že „podstatné náležitosti k vydržaniu jej vždy predkladajú účastníci konania a je na nich, aké doklady notárovi predložia“. Je to v rozpore s tým, čo tvrdí Flimer, ktorý hovorí, že vlastne ani nevie, čo všetko treba kvôli vydržaniu predložiť.
Nie je jediný, kto notárku viní z toho, že je pre ňu v problémoch. Podobné je to aj s manželmi Máriou a Blažejom Rafaelisovcami. Kedysi boli blízkymi priateľmi Kuteničovcov, sú susedia v obci Lutila. Dnes sa nerozprávajú, a je to tak práve pre sporné prevody pozemkov, do ktorých ich podľa tohto manželského páru zatiahla notárka. Viackrát už vypovedali na polícii. Obaja hovoria, že vôbec nevedeli, že nejaké pozemky vydržali, či kúpili alebo predali.
Šikovná schéma podvodov
Ako je možné, že sa to nedozvedeli skôr? Kuteničová zrejme dávala rôzne podklady podpisovať ľuďom, ktorí jej dôverovali. Zároveň si vždy dala podpísať aj plnú moc na zastupovanie na katastri. Ak teda niekoho zapísali ako nového vlastníka, informácia o tom prišla notárke. Mená, ktoré sa pri týchto prevodoch spomínajú, sa často opakujú.

Často sa opakuje meno Kuteničovej otca a brata. Konečnými vlastníkmi, najmä po smrti otca, sa stali notárkine deti. Pri vydržaniach používala veľmi všeobecné formulácie, ktorými účastníci konania mali vyhlasovať, prečo práve oni majú pozemky vydržať.
Napríklad že v dávnej minulosti patrili ich právnym predchodcom a tí ich niekoľko desaťročí užívali ako svoje vlastné. Alebo že predchodcovia pochádzali z danej obce, kde aj „žili a hospodárili už od 18. storočia a počas svojho života kupovali a navzájom si vymieňali poľnohospodársku pôdu od pôvodných vlastníkov, pričom od pôvodných vlastníkov previedli majetkovoprávne vyrovnanie týchto nehnuteľností v dávnej minulosti“.
Kuteničová na prevody využila aj matku. Osvedčovala jej vydržanie, čo si pred piatimi rokmi všimli na ministerstve spravodlivosti. Disciplinárny podnet však úradníci podali neskoro. Trestné oznámenie ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej išlo do stratena. Kuteničovú vyšetrovateľka obvinila, ale okresný prokurátor z Prievidze bol proti.
Ďalším spoločným znakom všetkých prevodov je aj to, že ak sa o prípady začala zaujímať polícia, alebo sa ozval právoplatný majiteľ, v tichosti sa dalo všetko do poriadku. Spísala sa darovacia zmluva či osvedčenie o právne významnej skutočnosti a majetky vrátili pôvodným vlastníkom.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.