Denník N

Sedem výrokov SNS o transportéroch, v ktorých nepovedali celú pravdu

Urobili sme faktickú kontrolu výrokov, ktoré povedal Andrej Danko a jeho nominanti o jednom z najväčších vojenských obchodov od vzniku Slovenska.

Traja významní členovia SNS – predseda Andrej Danko, minister obrany Peter Gajdoš a šéf služobného úradu Ján Hoľko – sa už niekoľko týždňov snažia obhájiť, prečo pri nákupe transportérov za 400 miliónov v tichosti vybrali fínsku zbrojovku Patria.

Viaceré ich argumenty mohli pôsobiť vierohodne, platí to však len na prvé počutie. Zostavili sme zoznam výrokov trojice Gajdoš, Danko, Hoľko, v ktorých o jednom z najväčších vojenských obchodov od vzniku Slovenska nepovedali verejnosti celú pravdu.

1.) „Sú rôzne transportéry, či nemecké, či francúzske, či rakúske, či české alebo fínske alebo poľské.“

(Peter Gajdoš pre TV Joj, odvysielané 6. júla 2017)

Minister obrany Gajdoš v polovici mája dostal od vlády úlohu analyzovať päť možností, ako kupovať transportéry: mohlo ísť o tender cez NATO či Európsku obrannú agentúru (EDA), o spoločný projekt Vyšehradskej štvorky a podobne. V ďalších týždňoch hovoril, že tieto možnosti skúma, a pripomínal, že existuje viac výrobcov, ktorí môžu vozidlá dodať.

Zamlčal, že o osemkolesových transportéroch rozhodol už dva dni po rokovaní vlády. V piatok 19. mája uzavrel „memorandum o porozumení“ s fínskym ministerstvom obrany. A následne 13. júla 2017 nechal podpísať aj takzvanú technickú dohodu, podľa ktorej začala zbrojovka Patria stavať prototyp vozidla pre slovenskú armádu.

Prvýkrát to minister priznal až v polovici novembra, takmer polroka po tom, ako boli podpísané prvé dokumenty. „Ja nie som povinný zverejňovať všetky zmluvy, ktoré som podpísal,“ povedal na vysvetlenie.

Memorandum o porozumení Fíni podpísali v Bruseli 18. mája 2017, Slováci pripojili podpis o deň neskôr.

2.) „Bude to náš spoločný výskum a vývoj s Fínskou republikou.“

(Peter Gajdoš, tlačová konferencia 10. novembra 2017)

Ak by tento výrok sedel, Slováci a Fíni by boli rekordmani vo vývoji špičkovej vojenskej techniky. V lete začali „vyvíjať“ prototyp, v decembri ho verejne predviedli a vo februári už má byť hotový, aby mohol ísť na náročné vojskové skúšky.

Ako to teda je? Vývoj transportéra robili v pravom zmysle slova len Fíni, ktorí sa snažili už existujúce vozidlo vylepšiť. Prototyp doviezli na Slovensko, kde do neho pridali niektoré slovenské súčiastky, ako je zbraňová veža z Novej Dubnice a otestujú, či to bude fungovať.

Na tomto postupe nie je nič unikátne. Keď pred zhruba desiatimi rokmi kupovali Česi rakúske transportéry Pandur, tiež do nich inštalovali české rádiostanice a optické zameriavače. Nik to však nenazýval „výskumom a vývojom“.

Podľa viacerých expertov sú reči o spoločnom výskume len trikom, ktorý ministerstvu umožňuje spraviť obchod s Fínmi bez súťaže. „Označiť tento transportér za produkt spoločného vývoja je iba snaha vyhnúť sa platnej legislatíve,“ poznamenal vojenský publicista Vladimír Bednár.

Minister obrany Gajdoš (vľavo) a šéf služobného úradu Hoľko si prezerajú fínsky transportér. Foto N – Tomáš Benedikovič

3). „Keď sme oslovili nemeckú alebo francúzsku firmu, povedali nám, že ich záujmom nie je s nami spolupracovať. Ich záujmom bolo naložiť vozidlá do lietadla a doviesť nám ich sem.“ 

(Ján Hoľko, tlačová konferencia 10. novembra 2017)

Dankov priateľ Hoľko tvrdil, že len Fíni boli ochotní dať prácu slovenskému priemyslu a tak bolo v národnom záujme vybrať ich transportér. Denník N zistil, že minimálne v prípade Nemcov nehovoril pravdu.

Nemecké zbrojovky Rheinmetall a KMW ponúkli nový transportér Boxer a jasne ministerstvu napísali, že do výroby zapoja aj slovenské firmy. „Zapojenie slovenského priemyslu je možné a vítané. Keďže Boxer je najmodernejším vozidlom na trhu, projekt by priniesol významný transfer technológií do Slovenskej republiky,“ písali Nemci.

Nemci v ponuke dokonca vymenovali, s akými firmami už teraz spolupracujú. Napríklad káblové zväzky pre svoje transportéry odoberajú od firmy Neways z Novej Dubnice. Intenzívnu spoluprácu majú aj s malou automobilkou Tanax v Bánovciach nad Bebravou (niekdajší pobočný závod Tatry), ktorá pre armádu vyrába nákladné vozidlá nemeckej konštrukcie.

„V spoločnosti Tanax by prebiehala finálna produkcia vozidiel, ako aj inštalácia slovenskej veže a ďalších komponentov do vozidla,“ napísali Nemci.

Nemci do svojej ponuky priložili obrázok, kde vysvetlili, že podvozok by dodali oni, ale nástavbu (mission module) a zbraňovú vežu by dodali slovenské firmy.

4.) „Chceli sme vozidlo, ktoré by sme mohli predávať na zahraničných trhoch.“

(Peter Gajdoš, tlačová konferencia 10. novembra 2017)

Minister obrany sľubuje, že keď sa na Slovensku vyrobí 81 vozidiel pre našu armádu, tak ďalšie budeme môcť vyrobiť pre Fínov. Nasledovať môžu objednávky z ďalších štátov EÚ a NATO. „Získame produkt, ktorý budeme môcť predávať vonku, a vďaka tomu zrevitalizujeme náš zbrojný priemysel.“

Teoreticky je možné všetko. Gajdoš však nedodal, alebo prehliadol, že niečo podobné sľubujú Fíni takmer všade, kam prídu. V októbri sľúbili Bulharom, že ak kúpia ich vozidlá, „budú schopní ich vyrábať na export pre tretie krajiny“.

V apríli 2016 chorvátska fabrika Đuro Đaković, ktorá rovnaké vozidlá vyrába pre chorvátsku armádu, oznámila, že aj ona s nimi bude expandovať do zahraničia. A to isté skúšajú niekoľko rokov aj Poliaci, ktorí vyrábajú licenčnú verziu s názvom Rosomak – napríklad v roku 2015 ju neúspešne ponúkali Litve.

Výsledok? Slováci budú nanajvýš súperiť s Poliakmi, Bulharmi či Chorvátmi v tom, kto z nich dokáže presvedčiť zákazníka, aby si práve u neho objednal výrobu fínskeho transportéru.

Obrnené vozidlo Patria, pre ktoré aktuálne ministerstvo obrany hľadá slovenský názov. Foto N – Tomáš Benedikovič

5.) „Boli sme v časovej tiesni. Budúci rok ideme na misiu na sever.“

(Ján Hoľko, relácia Braňo Závodský Naživo, Rádio Expres 16. novembra 2017)

Je to jeden z osvedčených trikov, ktorý používalo aj české ministerstvo obrany. Keď obhajovalo pochybný nákup, argumentovalo, že na tender nie je čas, pretože musí okamžite poslať nové zbrane vojakom v Afganistane.

Aj slovenské ministerstvo dnes tvrdí, že transportéry potrebujeme čo najskôr, pretože budúci rok pošleme vojakov do Pobaltia. Navyše sme sľúbili NATO, že postavíme modernú a adekvátne vyzbrojenú mechanizovanú brigádu. „Musíme mať pripravenú mechanizovanú brigádu, preto sa snažíme v maximálnej možnej miere stlačiť čas,“ vysvetlil Hoľko v relácii Z prvej ruky na RTVS.

Na prvý pohľad všetko sedí. V roku 2018 Slovensko plánuje poslať do 150 vojakov do Pobaltia pripravených na nasadenie v prípade ruskej agresie. A je pravda aj to, že Slovensko NATO sľúbilo, že postaví mechanizovanú jednotku, ktorú bude vedieť ponúknuť spojencom.

No nech by nominanti SNS kupovali transportér cez súťaž alebo bez nej, ani jeden z týchto cieľov nestíhajú. Mechanizovaná brigáda má byť aspoň na papieri certifikovaná už koncom decembra 2017. A slovenskí vojaci vyrazia na misiu do Pobaltia v júni 2018. Teda v čase, keď bude mať prototyp fínskeho transportéra v lepšom prípade za sebou armádne skúšky.

Česká armáda nakúpila obrnené vozidlá Pandur, ktoré nasadili aj v Afganistane. Foto – AČR

Následne sa ešte musí pripraviť sériová výroba vozidiel a zároveň sa musí počítať s tým, že transportéry budú vojaci niekoľko mesiacov zavádzať do výzbroje. Keď Česi kupovali transportéry Pandur, museli si k nim zadovážiť dva trenažéry, vyškoliť posádky, vytvoriť rôzne manuály na ich používanie a vytvoriť celý systém pre údržbu a skladovanie náhradných dielov.

Pre predstavu: prvé stroje Česi prevzali v septembri 2009 a na prvú misiu do Kosova ich dokázali s vypätím síl poslať o takmer trištvrte roku neskôr, v máji 2010.

6.) „Ešte nie je jasné, kto bude transportéry vyrábať.“

Andrej Danko, O päť minút dvanásť, RTVS, 26. novembra 2017

Denník N opakovane upozornil na to, že na obchode nie je dôležité iba to, aké transportéry Slovensko kúpi, ale aj ktoré slovenské firmy budú robiť subdodávky. Nominanti SNS počítajú so zapojením strojární Way Industries v Krupine, ktoré pred časom ovládala finančná skupina Slavia Capital.

Keď sa začal pripravovať obchod s transportérmi, Slavia oznámila, že svoje akcie už predala. Ako väčšinový vlastník strojární je teraz zapísaný Jozef Marinič, ktorý je príbuzným vplyvného člena SNS Jaroslava Regeca. A tretinový podiel získal tajomný zubár z Prahy, ktorý ho zase obratom predal.

Andrej Danko v reakcii na tieto tvrdenia v televízii hovoril, že ešte nie je nič rozhodnuté. „Sú aj spoločnosti v Dubnici, sú aj spoločnosti v Detve. Toto pošpiňovanie SNS pramení len z besnoty a nervóznosti ľudí, ktorí na tom obchode majú určitý záujem,“ povedal.

Danko však zamlčal, že jeho ľudia navrhli fabriku zapojiť Way Industries priamo v materiáli, ktorý v novembri predložili do vlády. Materiál zostal utajený, Denníku N to ale potvrdili viaceré na sebe nezávislé zdroje.

Ministerstvo to priznať odmieta. Keď sa na to Hoľka spýtal moderátor rádia Expres, povedal, že nevie, či sa táto firma vo vládnom dokumente spomína. Keď sa na krupinskú fabriku spýtal Denník N ministra Gajdoša po rokovaní výboru parlamentu, bez slova odišiel.

Video: Minister na otázky k Way Industries reaguje ústupom
Autor: Vladimír Šnídl

7.) „Nech sa buchne o zem, kto chce. Ak ide armáda prezbrojovať, budú to slovenské výrobky v maximálnej miere.“

(Andrej Danko, relácia V politike, TA3, 17. decembra 2017)

Je to podobný sľub ako v prípade údajne spoločného výskumu. SNS tvrdí, že transportér bude slovenský. „Predpokladáme až 70 percent tohto vozidla budeme vyrábať my,“ hovorí minister Gajdoš. Vozidlo bude mať aj slovenský názov a oficiálne sa bude vyrábať na Slovensku.

V skutočnosti ide o hru s číslami, ktorá má pomôcť tento nákup obhájiť pred verejnosťou. Server Aktuality.sk už v novembri priblížil, že vozidlo Patria má štandardne motor a pancierovú oceľ zo Švédska, protimínové sedačky z Česka, laserový výstražný systém z Izraela a infračervené kamery z Talianska.

„Myslím, že číslo sedemdesiat percent môžete ministrovi úspešne omlátiť o hlavu. S veľkou mierou istoty je to len marketingový trik,“ poznamenal Jan Grohmann, šéfredaktor českého odborného servera Armádní noviny.

Originálne slovenským výrobkom bude len zbraňová veža a pár ďalších častí, ako sú napríklad komunikačné systémy (ktoré však tiež využívajú zahraničné súčiastky). Na Slovensku sa transportér jednoducho len postaví z privezených dielcov, ako by to bolo Lego.

„Ak nepočítame výrobu zbraňovej veže, tak realisticky na Slovensku môže prebiehať len finálna montáž a zváranie korby vozidla. Podľa mňa je to maximum, čo dnes slovenský priemysel môže zvládnuť,“ vraví Grohmann.

Prečítajte si knihu od Vladimíra Šnídla: Pravda a lož na Facebooku

Viac

SNS na obrane

Teraz najčítanejšie