Denník N

Emocionálne denníky nepokojnej duše

Pozoruhodný muzikantský solitér Marián Slávka vydal svoj debutový sólový album vLáska.

Pozoruhodný muzikantský solitér širšieho spektra slovenskej hudby Marián Slávka (1982) študoval na konzervatóriu bicie nástroje a klavír. Týmto nástrojom sa doposiaľ venoval v hlavnej miere, hoci jeho inštrumentálne portfólio sporadicky zahŕňa aj basgitaru, klarinet a dadaistickú trúbku. Je zaujímavým spevákom, textárom, skladateľom a učiteľom hudby.

Napriek svojej zdanlivej „nenápadnosti“ spolupracoval so špičkami našej oficiálnej aj alternatívnej hudobnej scény, medzi inými s Ivanom Táslerom, Oskarom Rózsom, Andrejom Šebanom, Richardom Müllerom, Petrom Lipom, Katarziou a Henrym Tóthom, ale aj s kapelami ako Sounds Like This či Žena s ovocím, a s Longitalom – so skupinou, ku ktorej sa vrátil po dlhej trinásťročnej pauze a momentálne v nej aj aktívne účinkuje.

V súčasnosti pôsobí aj ako člen zoskupenia Talent Transport, ktoré okrem vlastnej tvorby kooperuje s Jakubom Ursinym pri pódiovej prezentácii piesní z nerealizovaného muzikálu Deža Ursinyho Peter a Lucia a chystá album s vlastným pôvodným materiálom.

Aktuálne však zažíva Marián Slávka možno najdôležitejšiu etapu svojho pôsobenia na hudobnej scéne. Vydal totiž svoj debutový sólový album vLáska (Slnko Records 2017), ktorý je akousi špecifickou polymorfnou hudobnou monodrámou – denníkovou suitou s intarziami jeho nepokojne stabilizovanej duše. Autorsky je v hudbe a textúre, ako aj inštrumentalisticky, nespochybniteľný sólista, ale všetko je to zároveň aj „with a little help from my friends“.

Producentom a gitaristom nahrávky je bývalý kolega zo Sounds Like This Lukáš Duchovič, ktorý má zároveň textársky podiel na dvoch kúskoch kolekcie, mix a mastering spolu s basovými partami prezentuje Filip Hittrich, spoluhráč z Talent Transport. Album vyšiel vo vydavateľstve prepojenom s Longitalom a na výtvarnej stránke bookletu sa podieľala aj Slávkova životná partnerka a pesničkárka Martina Javor. Náhodná nie je ani účasť českej pianistky Beaty Hlavenkovej v dvoch skladbách – Slávka s Duchovičom totiž Hlavenkovú sprevádzajú v jej projekte OOO.

Po hudobnej stránke je vLáska impresionisticky dúhovo farebná a občas expresionisticky sopečne explodujúca. Možno ju opísať aj ako sebareflexiu umelca s odkazmi na jeho najväčšie hudobné vzory. Vplyv džezových majstrov ako Brian Blade či Jack de Johnette, Keith Jarrett, Esbjörn Svensson alebo Herbie Hancock je nespochybniteľný, sem-tam z toho detegujeme Jara Filipa, Deža Ursinyho. Slávka prezentuje cit pre nálady, hrá podľa svojich emocionálnych nôt a sýto si zaspieva a zarecituje (Ajemsori).

Je originálny aj vo veršoch, ide na dreň duše „on the road“, poézia je to skôr beat­nická ako romantická, vo všetkých vrstvách pravdivá. Je tam Brezovského Hrana aj Šebanovo Bezvetrie a sem-tam sa mihnú Osamelí bežci. Aj on je osamelý hrdina (Chlapec), čo bojuje so Satanom (Bojovník) aj s Bohom (Nepros Boha), až kým nestretne Ju (Ona: „Je to asi ona, tiež bola v bahne ponorená“). Sám k tomu hovorí: „Inšpiruje ma to, čo som zažil. V mojej tvorbe sa odzrkadľujú obdobia, ktorými som si prechádzal. Nápady prichádzajú spontánne. Ak to nepríde samo, za klavírom môžem sedieť aj dve hodiny a nič nezložím.“

Celú záležitosť dopĺňa aj akcentuje príjemne upravený textovo-fotografický booklet, korešpondujúci s obalom, na ktorom bola použitá reprodukcia obrazu Mareka Ormandíka z cyklu Svätý za dedinou s grafickou úpravou Márie Rojko.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra

Teraz najčítanejšie