Denník N

Rybanič chce, aby Súdny dvor EÚ preskúmal, či je whistleblower

Vpravo Filip Rybanič, vľavo Jozef Rajtár. Foto – TASR
Vpravo Filip Rybanič, vľavo Jozef Rajtár. Foto – TASR

Súd pojednávanie s Filipom Rybaničom odročil, ten chce, aby Súdny dvor v Luxemburgu preskúmal, či neodhalil vážne podozrenia z legalizácie príjmov z trestnej činnosti.

Asistent poslanca SaS Jozefa Rajtára Filip Rybanič dnes Okresnému súdu v Petržalke predložil takzvanú prejudiciálnu otázku. Informoval o tom jeho obhajca Marek Para.

„Chceme, aby súd požiadal Súdny dvor EÚ o výkladové stanovisko k otázkam, ktoré sme formulovali,“ povedal Para. Tá hlavná je, či je Rybanič whistleblower, teda ten, kto z titulu svojho zamestnania odhalil vážne podozrenia a mal by byť oslobodený spod obžaloby.

Prokurátor viní Rybaniča z toho, že si pozrel účty ministra vnútra Roberta Kaliňáka ako zamestnanec Tatrabanky a informácie odovzdal médiám.

Súd s Rybaničom beží už niekoľko mesiacov, túto formu jeho obhajca zvolil prvýkrát. Tvrdí, že verejný záujem na tom, čo odhalil, je vyšší ako to, že pri tom porušil zákon.

Výhodný obchod pre ministra

Rybanič podľa obžaloby spáchal trestný čin vyzradenia bankového tajomstva. Jeho obhajoba teraz stavia aj na tom, že upozornil na obchod medzi Kaliňákom a Bašternákom, vďaka čomu sa minister vnútra stal spoluvlastníkom firmy, ktorá vlastní v Bratislave luxusné nehnuteľnosti.

Video: Obhajca Filipa Rybaniča o prejudiciálnej otázke

Para sa odvoláva na prípad Guja proti Moldavsku, kde zamestnanec generálnej prokuratúry porušil listové tajomstvo. „Európsky súdny dvor povedal, že takíto zamestnanci si zaslúžia osobitnú ochranu. V prípade pána Rybaniča ide o to, či ako zamestnanec banky mohol beztrestne signalizovať podozrenie z trestnej činnosti a či tieto ciele EÚ v boji proti korupcii a legalizácii príjmu z trestnej činnosti sú na takej úrovni, aby vylučovali trestnú zodpovednosť takýchto signalizantov a whistleblowerov,“ povedal Para.

Súd by mal skúmať, či zodpovedné orgány Rybaničove podozrenia dostatočne riešili. Obchod ministra a Bašternáka skúmal úrad špeciálnej prokuratúry aj generálna prokuratúra. Podľa nich bol pre ministra výhodný, ale nevedia dokázať, že išlo o korupciu, teda že by za to minister pre Bašternáka vybavil beztrestnosť. To, že polícia Bašternákove podozrivé vratky DPH nevyšetrila, podľa prokuratúry nie je dôkaz, že sa tak stalo na príkaz ministra.

Generálna prokuratúra nedávno vydala pokyn preskúmať majetkové pomery Kaliňáka, Bašternáka, ale aj exministra Jána Počiatka a advokáta Mareka Turčana – teda aktérov predaja podielu firmy B. A. Haus zo strany Bašternáka ministrovi vnútra a bývalému ministrovi financií a dopravy Počiatkovi.

Chcú, aby súd preskúmal, či je polícia nezávislá

Para upozorňuje aj na možný konflikt záujmov Kaliňáka. „Na jednej strane je tu politicky exponovaná osoba, na druhej strane NAKA, ktorá je podriadená ministrovi vnútra. Treba vyhodnotiť, či existovala skutočná možnosť to nahlásiť.“

Riaditeľom finančnej jednotky NAKA, ktorá má takéto podozrenia vyšetrovať, je Bernard Slobodník – bývalý člen a sponzor Smeru. „Samotné postavenie ministra vnútra je podľa smernice vyjadrené ako politicky exponovaná osoba,“ tvrdí Para.

Otázka whistleblowingu je podľa Paru legitímna a „je to jedna z najviac posudzovaných otázok v EÚ“.

Sudkyňa Iveta Willantová teraz posúdi, či sa na Súdny dvor obráti. Ak tak neurobí, Para hovorí, že sa budú sťažovať na Európskom súde pre ľudské práva.

Minister Kaliňák si nemyslí, že Rybanič je whistleblower. „Zákon o whistleblowingu, ktorý presadil minister vnútra počas druhej vlády Roberta Fica, je účinný od roku 2015 a v prvom rade riešil vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom. O whistleblowing by v tomto prípade išlo, keby takto získané pravdivé informácie asistent poslanca Rajtára posunul banke, finančnej polícii alebo prokuratúre,“ napísalo ministerstvo vnútra. Rybanič ich dal novinárom.

„O tom, že pán Rybanič spáchal trestný čin nikto nepochybuje a so závermi vyšetrovania, ktoré iniciovala samotná banka, sa stotožnila aj prokuratúra, ktorá podala obžalobu,“ tvrdí Kaliňák.

Rybanič tiež prostredníctvom Paru podal námietku zaujatosti, ktorá sa týka ďalšieho poslanca SaS Alojza Baránika. Ten je Rybaničov „dôverník“. Je to osoba, ktorú si obžalovaný môže vybrať, ak je z pojednávania vylúčená verejnosť. Rybanič si vybral Baránika. Tvrdí, že až teraz sa dozvedel, že Willantová je medzi sudcami Okresného súdu Bratislava V, ktorí podali na Baránika trestné oznámenie za jeho kritiku sudcov.

Sudkyňa povedala, že sa necíti zaujatá, o námietke bude ešte rozhodovať krajský súd.

Pojednávanie bolo odročené na prvého marca, súd chce vtedy vypočuť znalcov. Jeden z nich – ten, ktorého navrhol Rybanič – dnes na súd nestihol prísť.

Rybaniča polícia zadržala v júni 2016 a hneď nato ho obvinila. Kaliňák sa ako poškodená strana dnešného pojednávania nezúčastnil, dlhodobo tvrdí, že asistenta nahovoril na kontrolu jeho účtov poslanec SaS Rajtár. Na svojom obchode s Bašternákom nevidí minister nič zvláštne a nemyslí si, že podiel vo firme kúpil za zvýhodnenú cenu.

Gašpar: Trestné oznámenie môžu ľudia podať aj na ministra vnútra

Policajný prezident Tibor Gašpar si nemyslí, že Rybanič je whistleblower.

„Je to obžalovaná osoba z páchania trestného činu, či bude uznaný vinným, rozhodne súd.“ Gašpar hovorí, že ak sa ktokoľvek domnieva, že sa pácha trestný čin, „nemôže byť zjednávaná náprava prostriedkami iného trestného činu“.

Rybanič podľa Gašpara mal prísť na políciu alebo prokuratúru a podať trestné oznámenie. „Akékoľvek úvahy, že minister vnútra riadi nejakého konkrétneho policajta, sú scestné nepravdivé a používajú sa najmä v politickom súboji, mrzí ma, že s tým takto pracujeme. Ktokoľvek môže kedykoľvek podať trestné oznámenie, aj na ministra vnútra,“ dodal Gašpar. 

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Filip Rybanič

Robert Kaliňák

Slovensko

Teraz najčítanejšie