Denník N

Macron oslavuje štyridsiatku s vysokou popularitou doma aj na Slovensku

Francúzsky prezident Emmanuel Macron. Foto – TASR/AP
Francúzsky prezident Emmanuel Macron. Foto – TASR/AP

Z neznámeho bankára sa stal obľúbený francúzsky prezident, ktorého rešpektuje Trump aj Putin.

Tento rok v máji Emmanuel Macron vyhral voľby a z neznámeho bankára sa stal najmladším prezidentom v histórii Francúzska. Vo štvrtok oslávi svoje 40. narodeniny.

Za polrok vo svojej funkcii začal v krajine presadzovať nepopulárne reformy, ktoré ublížili hlavne jeho popularite. Tá sa najskôr prepadla, ale v posledných mesiacoch začala opäť rásť.

Podľa posledného prieskumu IFOP pre Journal de Dimanche dosiahla 46 percent, čo je najvyššie číslo za posledné štyri mesiace. Francúzske noviny uvádzajú, že ide o bezprecedentný vývoj popularity prezidenta.

„Žiadny z jeho predchodcov nedokázal vystúpiť z hĺbky nepopularity,“ povedal Frédéric Dabi z IFOP.

Emmanuel Macron je zároveň najsympatickejším svetovým politikom na Slovensku. Podľa prieskumu think tanku Globsec ho za pozitívny vzor politika považuje rovnako 46 percent Slovákov.

„Mnohí francúzskeho prezidenta Macrona vnímajú ako ‚svieži vietor‘ na francúzskej aj európskej politickej scéne. Je to nová tvár, mladý ambiciózny politik, ktorý má relatívne málo politických skúseností, a preto nie je spájaný so starou politickou garnitúrou,“ povedala pre Denník N Katarína Klingová z think tanku Globsec.

Macron v prieskume predbehol Vladimira Putina so 44 percentami aj nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú s 23 percentami.

„Iný aspekt podpory Macrona medzi Slovákmi môže vyplývať z 10-percentného nárastu podpory pre naše členstvo v EÚ medzi Slovákmi za posledných sedem mesiacov. Až 69 percent respondentov si v novembri 2017 myslelo, že Slovensko by malo zostať členom EÚ, v apríli tohto roka to bolo len 59 %. Emmanuel Macron je momentálne jedným z lídrov Európskej únie, a preto je pochopiteľné, že sa tento nárast podpory pre naše členstvo v Európskej únii odzrkadlil aj na podpore tohto európskeho a svetového politika,“ uviedla Klingová.

„Tento trend potvrdzuje aj fakt, že Macron v sympatiách Slovákov preskočil aj Vladimira Putina, ktorý má vo všeobecnosti vysokú podporu medzi Slovákmi. Slováci vidia prínos Európskej únie pre Slovensko a vyjadrujú podporu tým politikom, ktorí reprezentujú túto európsku spoluprácu. Toto možno pozorovať aj zo vzostupu preferencií nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, ktorej stúpli sympatie z 19 % na 23 %. Sú to síce relatívne malé čísla, ale nemecká kancelárka nemá vo všeobecnosti v našom regióne veľmi veľkú popularitu, za čo môže hlavne spájanie s migračnou krízou.“

Najmenej sympatickým svetovým politikom je pre Slovákov americký prezident Donald Trump (14 percent).

Nepopulárne kroky

Macron tvrdí, že prezident nemusí byť milovaný. Dôležitejšie podľa neho je, aby zaistil pokrok krajiny.

Mladému francúzskemu prezidentovi nemožno uprieť jeho veľké pracovné nasadenie.

Krátko po nástupe do Elyzejského paláca presadil dva zákony. Najskôr to bol zákon o morálke a etike v politike, ktorý má pomôcť odstrániť korupčné prostredie medzi poslancami.

Neskôr pretlačil nepopulárnu reformu pracovného trhu, pre ktorú do ulíc vyšli odporcovia s podporou veľkých odborov a združení. Reforma má pritom naštartovať francúzske hospodárstvo, ktorého nezamestnanosť sa pohybuje okolo desiatich percent, a zabezpečiť väčšiu flexibilitu trhu.

„Macronovi pri presadzovaní nového zákonníka práce pomohlo najmä to, že proti nemu nebola ucelená opozícia, a to ani zo strany odborov,“ povedal pre Denník N francúzsky politológ Martin Michelot.

Oba tieto zákony pritom patrili k hlavným bodom jeho predvolebnej kampane rovnako ako protiteroristický zákon. Ten začal vo Francúzsku platiť v októbri a umožnil ukončenie výnimočného stavu po parížskych útokoch spred dvoch rokov, pri ktorých zomrelo 130 ľudí.

Zákon posilnil predovšetkým právomoci polície, ktorá môže vykonávať razie aj bez súdneho príkazu alebo uvaliť domáce väzenie na podozrivých z terorizmu.

Medzitým ho vo Francúzsku kritizovali za to, že je namysleným, sebavedomým a pragmatickým politikom, častovali ho prezývkou Jupiter a vyčítali mu, že má s krajinou veľké a nereálne vízie.

Krátko po nástupe mu tiež uškodila snaha prideliť zvláštne postavenie a rozpočet manželke Brigitte ako prvej dáme. Petíciu na protest podpísali státisíce Francúzov a Macron musel nakoniec ustúpiť.

Návrhu neprospelo hlavne načasovanie, keďže v tom období sa v parlamente presadil zákon, ktorý zakazoval poslancom zamestnávať rodinných príslušníkov. Ešte počas prezidentskej kampane takáto prax ublížila kandidátovi republikánov Françoisovi Fillonovi, ktorý ako svojich asistentov zamestnával manželku aj deti.

Medzi Macronove nepopulárne kroky patrilo aj zmrazenie platov štátnych zamestnancov či zníženie daní pre bohatých. Veľkú pozornosť vzbudil pre škrty na obranu, ktoré viedli k demisii šéfa generálneho štábu armády Pierra de Villiersa.

„Vo Francúzsku zvolením Macrona nastala nezvyčajná situácia, a to, že fakticky nemáme žiadnu opozíciu,“ uviedol Michelot. „Je tam síce Jean-Luc Mélenchon (radikálny ľavičiar, pozn. red.), ten však nereprezentuje väčšinu Francúzska. Vďaka tomu Macron dokáže presadzovať aj nepopulárne kroky.“

Svetový líder?

Macronovi sa výrazne darilo na medzinárodnej scéne. Najskôr zaujal dlhším podávaním rúk s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

Mnohí analytici dnes hodnotia vzťahy medzi Washingtonom a Parížom za vôbec najlepšie.

„Macron je v rokovaní s Trumpom v osobnej rovine celkom úspešný,“ uviedol pre BBC Martin Quencez z transatlantického think tanku German Marshall Fund so sídlom v Paríži. „S Trumpom je to trochu o tom, či je človek víťaz alebo porazený, a on Macrona vníma ako víťaza. Je celkom známe, že Macron je v Európe jediný, kto s Trumpom dokáže niečo dohodnúť.“

Macron sa však Trumpa nebojí kritizovať. Najvýraznejšie tak urobil po odstúpení USA z parížskej klimatickej dohody, keď v prejave použil slogan Trumpovej prezidentskej kampane „Urobme Ameriku znovu skvelou“ a Ameriku nahradil slovom „planéta“.

Iní však pochybujú, či majú rozhovory s Macronom na Trumpa reálny vplyv, keďže nezmenil svoj postoj voči klimatickej dohode, iránskej jadrovej dohode alebo statusu Jeruzalema ako hlavného mesta Izraela.

„Možno nemá dostatočný vplyv na posun politiky v praxi, ale veľmi záleží na tom, že je považovaný za niekoho, kto je významný,“ povedal Quencez.

Komplikovanejšie vzťahy má Francúzsko s Ruskom. Macron neskrýval sebavedomie po boku ruského prezidenta Vladimira Putina, keď kritizoval situáciu aj pomery v Rusku. Naopak, Putin počas svojho vystúpenia vo Versailles pôsobil nervózne a kŕčovito.

„Rusko chce podkopať právny štát, medzinárodný poriadok a princípy liberálneho sveta,“ povedal pre BBC odborník na medzinárodné vzťahy Nicolas Tenzer. „Macron to veľmi dobre vie, ale nemôže to povedať, pretože chce pokračovať v diskusiách s Ruskom. Ale do akej miery je možné diskutovať s Ruskom? To je tá otázka.“

Macron pritom patrí medzi najväčších podporovateľov jednoty EÚ. Ešte v deň víťazstva v prezidentských voľbách kráčal pred svojich priaznivcov pred Louvrom za zvukov európskej hymny.

„Aj Francúzi samotní si začínajú uvedomovať, že ich krajina je v EÚ dôležitá, čo tu nebolo azda od čias zjednotenia Nemecka,“ povedal Michelot.

Svoju podrobnú víziu Európy predstavil v prejave na univerzite Sorbonne, kde okrem iného hovoril aj o tom, že v EÚ by mal každý občan hovoriť aspoň dvoma európskymi jazykmi.

Väčšina Macronových prejavov je výborne pripravená a spracovaná. Počas prezidentskej kampane mu s nimi pomáhala jeho manželka Brigitte.

Do Macronovej vízie EÚ patrí aj Francúzsko ako líder. Vďaka brexitu či dlhým rokovaniam o zostavení vlády v Berlíne má na to aj príležitosť.

Proeurópsky líder

Macron sa tiež snaží posilňovať vplyv Francúzska vo svete a popri tom presadzovať európske hodnoty. Podľa Tenzera je na to krajina dobre vybavená, keďže má jadrové zbrane a jednu z najväčších armád v NATO.

„Myslím si, že Macron má šancu byť vnímaný ako líder slobodného sveta,“ povedal Tenzer. „Samotné Francúzsko nemôže urobiť všetko, ale ak sa pozrieme na jeho prejav na Valnom zhromaždení OSN, bol tento prejav úplne zameraný na ľudské práva. A je veľmi dôležité porozumieť tomu, ako Macron chce, aby sme si ho pamätali.“

Za jeden z Macronových najväčších úspechov sa považuje intervencia pri nedávnej politickej kríze v Libanone, keď cestoval do Saudskej Arábie na rozhovory s libanonským premiérom Haririm, aby mu ponúkol riešenie politickej krízy.

Samozrejme, potom sú tam aj bývalé francúzske kolónie, s ktorými má Paríž celkom komplikované vzťahy.

Macron ešte počas svojej prezidentskej kampane spôsobil rozruch, keď na návšteve Alžírska povedal, že Francúzsko počas vojny za nezávislosť páchalo v Alžírsku zločiny proti ľudskosti.

Podľa analytikov však neprišiel so žiadnymi konkrétnymi opatreniami pre africké krajiny.

„Ak to chce skutočne zmeniť, musí hovoriť o francúzskych základniach v Afrike alebo o tom, prečo Európa posúva hranice do Afriky pri riešení migračnej krízy,“ povedala Rose Ndengueová, odborníčka na históriu Afriky z parížskej Univerzity Diderot.

Niektorí tvrdia, že je ešte príliš skoro na konkrétne výsledky, iní chvália Macronovu snahu posilniť postavenie Francúzska na medzinárodnej scéne. Bez ohľadu na to sa však Macronovi nedá uprieť jeho energia, s akou pristupuje k zahraničným rokovaniam, a vízia krajiny v EÚ.

Vďaka tomu sa o Macronovi hovorí ako o dôležitom európskom lídrovi. A bez ohľadu na to, či počas svojho päťročného obdobia presadí zmeny a dosiahne úspechy, už toto je jeho veľkou výhrou.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet

Teraz najčítanejšie