Začiatky vládnutia premiéra Babiša: nesplniteľné sľuby a hrozivé gestá

Nová česká, menšinová a jednofarebná vláda premiéra Andreja Babiša v pondelok predstavila svoje programové vyhlásenie. Veľa sa z neho nedozvieme.

Teda určite sa z neho dozvieme menej, než čo nám o plánoch vlády prezradí doterajšie správanie Babiša a jeho ľudí po vyhratých parlamentných voľbách alebo rozpočet na budúci rok. Ten síce ešte pripravovala predchádzajúca vládna koalícia, Babišovo hnutie ANO však bolo jej členom a malo vo vláde ministra financií.

Programové vyhlásenie obsahuje priority ako dôchodková reforma, digitalizácia alebo výstavba novej vládnej štvrte. Naopak, odmieta utečenecké kvóty a prijatie eura. Jeho pozitívom je potvrdenie západnej orientácie krajiny, jej členstva v Európskej únii a NATO.

Podobne ako u všetkých ďalších pozitív je tu však niekoľko veľkých „ale“. Otázka je, či prozápadné nadšenie nového premiéra vydrží aj potom, ako najneskôr od roku 2020 výrazne klesnú úniové dotácie smerujúce do Česka (od ktorých Babišovo podnikanie závisí) alebo ak sa pre neho negatívne skončí vyšetrovanie Európskeho úradu pre boj proti podvodom pre zneužitie európskych dotácií na výstavbu Babišovej dnes už svetoznámej haciendy „Čapí hnízdo“.

Vláda a nová ministerka obrany z ANO dokonca sľubujú reformu armády. Problém však je, že ANO viedlo tento rezort i predchádzajúce štyri roky a nič tam neurobilo. Nehovoriac o tom, že zvyšovanie výdavkov na obranu má pokračovať veľmi voľným tempom. Dve percentá HDP, ktoré sa aj Česko v minulosti zaviazalo na obranu dávať, majú výdavky podľa vládneho vyhlásenia dosiahnuť najneskôr v roku 2025. A bez peňazí sa žiadna zásadná reforma robiť nedá.

Babiš pri predstavovaní programového vyhlásenia uviedol, že chce „masívne investovať“. Jedným zo zásadných nedostatkov budúcoročného rozpočtu vypracovaného jeho ministrom je však práve výrazné obmedzovanie investícií. A nie je to nič nové, podobné boli rozpočty i v čase, keď rezort viedol sám Babiš. Práve obmedzenie investícií bolo hlavnou príčinou znižovania deficitu, ktorým sa súčasný premiér tak chválil.

Firma bez budúcnosti

Rozpočet rozhodne nezodpovedá Babišovmu obľúbenému heslu, že štát treba riadiť ako firmu – takáto firma by nemala príliš svetlú budúcnosť. Rozpočet pokračuje vo výraznom raste mandatórnych výdavkov, sociálnych dávok, dôchodkov a platov štátnych zamestnancov, ktorých počet sa opäť výrazne zvýši. Na ministerstvo sociálnych vecí pripadne až 588 miliárd českých korún z celkových 1314,5 mi­liárd korún vládnych výdavkov, a z tých 588 miliárd pôjde 434 miliárd, čiže tretina celkových výdavkov štátu, len na dôchodky.

Nikto nespochybňuje, že si učitelia zaslúžia vyššie platy, dôchodcovia slušnejšie dôchodky a pri súčasnom raste českej ekonomiky je na zvyšovanie mnohých dlhodobo nespravodlivo nízkych platov aj priestor. Vláda však vôbec nemyslí na budúcnosť, na to, že prídu horšie časy a tieto zvýšené platy, dávky a dôchodky potom už nebude možné vziať späť, štátnych úradníkov nebude ľahké opäť prepustiť, aj keď na ne rozpočet už nebude mať peniaze. Najmä ak dnes šetrí najmä na investíciách, ktorých hlavným prínosom by bolo, že zaistia udržateľný rast ekonomiky do budúcnosti.

Podobný obraz poskytuje i programové vyhlásenie. Babiš a spol. v ňom sľubujú znižovanie daní a zároveň zvyšovanie výdavkov napríklad na intenzívnejšiu výstavbu diaľnic. Nevysvetľujú však, ako to pôjde dohromady a ich sľuby o významnom zvýšení výberu daní označujú odborníci skôr za nereálne. Nehovoriac o tom, že rezort dopravy ovládalo v predchádzajúcej vláde tiež ANO a diaľnice sa príliš nestavali.

Návrh rozpočtu na budúci rok vykazuje rovnaké problémy ako programové vyhlásenie. Rozpočet označil za predvolebný sám minister financií, ktorý na konci predchádzajúcej vlády Babiša dočasne nahradil v úrade. Programové vyhlásenie potvrdzuje, že podľa Babiša sa predvolebná kampaň nikdy nekončí a že je nový premiér pripravený na prípadné predčasné voľby.

Je populistické, obsahuje navzájom si protirečiace plány, ťažko sa bude dať financovať. Ušetriť naopak chce Babiš podľa svojich rôznych vyjadrení na položkách, ako sú podpora súkromných škôl a podpora programu inklúzie, začleňovania postihnutých detí do riadnej školskej výučby – vraj je príliš drahá. Skôr je však inklúzia nepopulárna, väčšina občanov jej význam nechápe, a preto je vďačným terčom útoku. Z hľadiska rozpočtu ide len o drobné.

Na jednej strane v programovom vyhlásení chýba celková vízia smerovania Českej republiky, na druhej sú v ňom čisto populistické sľuby napríklad na zníženie cien piva. Najhoršie však je, že takýto rozpočet a takéto programové vyhlásenie presadzuje vláda, ktorá nemá zaistenú väčšinu v parlamente – a ani sa o jej získanie nijako viditeľne nesnaží.

Koalícia hrôzy

O Babišovi sa často hovorí, že vždy hrá na niekoľkých šachovniciach súčasne. Rozohráva niekoľko variantov a až na konci sa prikloní k tomu, ktorý je pre neho najvýhodnejší. V súčasnosti to znamená, že sa snaží časť opozície, najmä ODS, v druhom rade svojich bývalých koaličných partnerov sociálnych demokratov a ľudovcov sľubmi a vydieraním presvedčiť, aby s ním išli do koalície alebo podporili jeho menšinovú vládu.

Zároveň rokuje o podpore menšinovej vlády s krajne pravicovou Stranou sloboda a priama demokracia Tomia Okamuru a s komunistami. S nimi nechce otvorene spoluvládnuť, ako tichá podpora menšinovej vlády sa mu však zídu tiež a zároveň práve hrozbou spolupráce s extrémistami vydiera demokratické strany.

Ako ďalšiu alternatívu (a hrozbu) má menšinovú vládu bez parlamentnej dôvery, ktorá by prežívala s podporou prezidenta. Alebo predčasné voľby, ktoré si môže jeho ANO dovoliť ako jediná strana. Len ona totiž má aj po predchádzajúcich voľbách dosť peňazí.

Pritom už dnes v Česku reá­lne vládne účelový mocenský pakt Babiš+Zeman+komunisti+fašisti, ktorý sa zatiaľ prejavuje najmä pri parlamentnom hlasovaní a vzájomne vyjadrovanej podpore účastníkov paktu. V rámci tejto aspoň dočasnej koalície hrôzy padajú dlhoročné a pre mentálne zdravie spoločnosti veľmi dôležité tabu.

Miloš Zeman otvorene porušuje princíp, že prezident má byť nadstranícky . Opakovane vyjadruje sympatie Babišovi a dáva najavo, že mu bude všemožne pomáhať i za cenu porušovania ducha ústavy a demokratických princípov. Opakovane sa tiež správa ako monarcha a otvorene popiera zásady parlamentnej demokracie.

Oznámil, že je ochotný Babišovu vládu držať pri moci ľubovoľne dlho bez dôvery parlamentu. Pri menovaní vlády dokonca poprel, že by kabinet na svoje plnohodnotné fungovanie nejakú dôveru parlamentu potreboval. Vraj mu úplne stačí, že ho prezident vymenuje.

Čerstvý minister vnútra s kontaktmi na spolok obdivovateľov Vladimira Putina a odporcov NATO a EÚ avizoval, že sa porozpráva s policajtmi, ktorí vyšetrujú Babišove dotačné podvody. Tým porušuje zákon, minister nesmie ani takto nepriamo zasahovať do vyšetrovania.

Nový predseda parlamentu z Babišovho hnutia verejne spochybnil rovnosť občanov pred zákonom, keď sa nechal počuť, že pri vyšetrovaní treba zohľadniť, že je vyšetrovaný (vtedy ešte len budúcim) premiérom. Vraj aby sa vyhlo rôznym zbytočným komplikáciám.

Extrémisti zatiaľ v Česku získavajú mocenské posty, o ktorých sa im roky ani nesnívalo. Za predsedu mandátového a imunitného výboru dolnej komory parlamentu poslanci ANO, komunisti a extrémisti zvolili ultraortodoxného komunistu, ktorý ľudí vystupujúcich pred rokom 1989 proti komunistickej diktatúre nazval platenými zahraničnými agentmi a vlastizradcami. Zákon, ktorý ocenil ich zásluhy v boji za demokraciu (a tým konštatoval zločinnosť komunistického režimu), naopak prirovnal k nacistickým rasovým zákonom.

Šéfom bezpečnostného výboru dolnej komory sa stal pomocou rovnakých hlasov člen fašizoidnej SPD, ktorý vyznáva konšpiračné teórie, šíri ruské falošné správy, obdivuje Putina a sám je bezpečnostnou hrozbou. Predsedom výboru pre dozor nad policajnou inšpekciou sa zas stal ďalší komunista, ktorý ako člen špeciálnej policajnej jednotky ešte aj v roku 1989 mlátil prodemokratických demonštrantov a dodnes na tom nevidí nič zlé.

Babišova vláda teda už dnes dáva jasne najavo, že bude populistická, sú jej cudzie zásady demokracie a právneho štátu, neprekáža jej extrémizmus. Naopak, urobí všetko preto, aby sa udržala pri moci, aj v záujme toho zaistila znovuzvolenie prezidenta Zemana a beztrestnosť svojho lídra a majiteľa.