Trump presadil svoju najväčšiu reformu. Výrazne zníži dane, zvýši dlh a zruší časť Obamacare

Americký prezident Donald Trump dostal od Kongresu USA predčasný vianočný darček. Senát v noci na stredu schválil dosiaľ jeho najväčšiu vec – výraznú daňovú reformu. V stredu ju potvrdila ešte snemovňa, čaká ju už len na Trumpov podpis.

Nejde o najväčšie znižovanie daní v povojnovej histórii, ako tvrdí Trump. To presadil Ronald Reagan (1981), prípadne Barack Obama (2013) – záleží na tom, ako sa to meria.

V každom prípade ide o výrazné znižovanie daní pre firmy, ale aj pre jednotlivcov. Republikáni veria, že to naštartuje ekonomiku.

Kritici reformy hovoria, že zadlží Ameriku, keď za 10 rokov zvýši deficit odhadom o bilión dolárov (tisíc miliárd). A rovnako ruší povinnosť Američanov poistiť sa, ktorú zaviedol Barack Obama, čo môže spôsobiť, že 13 miliónov Američanov príde o zdravotné poistenie.

„Sú to najhoršie načasované daňové škrty v histórii. Ekonomika je v takmer plnej zamestnanosti a národný dlh dosahuje rekordné povojnové čísla a rýchlo rastie,“ povedal pre CNN Leonard Burman z organizácie Tax Policy Center.

Kto sú najväčší víťazi a porazení reformy a čo to vlastne znamená?

Víťazi reformy

1. Firmy a korporácie

Daňová reforma, ktorú v senáte a snemovni presadili len hlasmi republikánov, spôsobí výrazné zníženie daní pre americké firmy. V tomto zmysle ide o bezprecedentný pokles. Kým doteraz sa platila daň od 15 do 35 percent, teraz sa to nahradí rovnou daňou vo výške 21 percent.

Donald Trump tvrdil, že americké firmy sú najzdaňovanejšie na svete. To nebola úplne pravda. Horná hranica 35 percent je podľa štatistík Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD), kde sú najvyspelejšie krajiny sveta, vrátane Slovenska, síce najvyššia, no v skutočnosti americké firmy po rôznych úľavách platia skoro o polovicu menej – asi 18 percent.

Aj tak sú však štvrté najzdaňovanejšie v OECD. Na druhej strane dane od firiem tvoria 2,2 percenta HDP Spojených štátov (klesá to), kým v priemere OECD to je 2,8 percenta.

Nižšie dane začnú platiť už v roku 2018. Firmy na schvaľovanie reagovali explóziou na burzách. Celkovo tento rok index Dow Jones (index akcií vybraných veľkých spoločností) narástol o 5000 bodov, čo je rekord.

2. Bežní ľudia – len dočasne

Reforma znižuje dane z príjmu aj pre bežných ľudí. Na rozdiel od sľubov sa však systém veľmi nezjednoduší, zostáva sedem daňových pásiem. Dane sa však znižujú v podstate pre všetky skupiny.

Ako vyrátal Tax Policy Center, väčšie úľavy si užijú viac bohatí než chudobnejší Američania.

„Nezávislé prepočty ukazujú, že stredná vrstva, ktorej príjmy po recesii dlho stagnovali, by dostala ‚drobné‘ v porovnaní s výhodami, ktoré by získali najlepšie zarábajúci Američania,“ hovorí pre Denník N slovenský ekonóm z New York University Ján Žilinský.

Napríklad ľudia zarábajúci od 20- do 30-tisíc dolárov ročne budú platiť viac už v roku 2021.

Navyše, na rozdiel do firemných daní, dane ľudí sa znížia iba dočasne – do roku 2027. V tomto roku ľudia, ktorí budú zarábať do 75-tisíc dolárov, budú už platiť o trochu daní viac, kým bohatším ľuďom stále isté úľavy zostanú. Samozrejme, môže sa stať, že kongres neskôr schváli zákon, ktorý z dočasných úľav urobí trvalé.

3. Bohatí Američania

Všeobecne však reforma pomáha viac bohatým ako chudobnejším Američanom. Tí získajú aj ďalšie výhody, ako napríklad pri dani z dedenia či takzvaných pass-through spoločnostiach, keď sa zisk spoločnosti nezdaňuje cez firemnú daň, ale cez osobné dane majiteľov firiem. Toto využíva aj Trumpovo impérium.

Väčšina ľudí aj preto reformu nepodporuje. Podľa prieskumov za ňou stojí od 26 do 40 percent ľudí, väčšia časť je proti.

Porazení reformy

1. Deficit

Znižovanie daní výrazne zvýši deficit amerických verejných financií, a tým aj celkový dlh krajiny. Kongresová kancelária pre rozpočet, čo je nezávislá federálna agentúra, vypočítala, že štát príde za desať rokov na daniach o 1,45 bilióna (tisíc miliárd) dolárov (bez vplyvu nárastu HDP). Zvýši sa tým americký dlh, ktorý je v súčasnosti vyše 20,6 bilióna.

Reforma však zvýši aj ekonomický rast USA, keďže viac peňazí zostane firmám aj ľuďom, aby ich mohli míňať. Otázka je, o koľko.

Ekonómovia aj pred reformou očakávali vyše 2-percentný nárast ekonomiky v ďalších rokoch. Trump povedal, že nevidí dôvod, prečo by to nenakoplo hospodárstvo až k 6-percentnému rastu (Amerika taký nemala vyše 30 rokov).

„Tieto masívne daňové úľavy budú raketovým palivo – malým raketovým mužíkom – pre americkú ekonomiku,“ povedal podľa The Atlantic.

Konzervatívny think tank Tax Foundation však odhaduje, že ekonomika narastie vďaka daňovým škrtom dlhodobo navyše len o 1,7 percenta. To je menej, ako predpokladali Trumpovi ekonómovia ešte v októbri (3 až 5 percent extra). Tax Foundation odhaduje, že budúci rok stúpne rast ekonomiky vďaka škrtom daní z 2 na 2,45 percenta.

Kongresový výbor pri predchádzajúcom návrhu (schválený sa však veľmi nelíši) vypočítal, že po zrátaní makroekonomických efektov zostane stále deficit asi bilión dolárov.

Pre porovnanie, daňová reforma za Reagana v roku 1986 bola podľa magazínu Economist rozpočtovo neutrálna. No jeho predchádzajúca reforma v roku 1981 výrazne zvyšovala deficit, podobne aj znižovanie daní za Georgea Busha mladšieho začiatkom nového tisícročia.

2. Obamacare

Trump sa celý rok snažil presadiť v kongrese zrušenie Obamovej zdravotníckej reformy, čo bol jeden z jeho kľúčových sľubov. To sa mu nepodarilo, pretože niektoré jej časti sú populárne. Celkovo znížila mieru nepoistených ľudí v krajine zo 16 na 9 percent (zo 48 miliónov na 28 miliónov).

V rámci daňovej reformy však teraz republikáni zrušili nariadenie, ktoré pod hrozbou pokuty nútilo Američanov poistiť sa. Podľa nezávislej Kongresovej rozpočtovej kancelárie do desiatich rokov spôsobí reforma nárast nepoistených ľudí o 13 miliónov, čo je výrazné číslo. Zároveň tým však štát ušetrí 338 miliárd dolárov.

„Analytici odhadujú, že zdraví ľudia si prestanú kupovať poistné plány, čo bude viesť k tomu, že narastú ceny pre ostatných,“ tvrdí BBC.

Okrem toho má daňová reforma ešte jedných porazených – nimi sú arktická fauna a flóra. Republikáni do zákona, ktorý má vyše tisíc strán, pridali možnosť ťažiť nerastné suroviny v Arktickej národnej prírodnej rezervácii na Aljaške.