Denník N

Šéf RTVS Rezník: Politici mi nevolajú, neviem, či sa mám cítiť opustený

Jaroslav Rezník. Foto N – Vladimír Šimíček
Jaroslav Rezník. Foto N – Vladimír Šimíček

Nemyslím si, že by Lukáša Dika mala navždy diskriminovať z novinárskeho stavu kritika od politikov, hovorí nový riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník.

Riaditeľom RTVS ste sa stali až na niekoľký pokus, predtým vás porazila pani Zemková aj pán Mika. Teraz sa to podarilo. S odstupom pár mesiacov – stálo to za to čakanie?

Nemyslím si, že to je o čakaní. V TASR som mal mandát do polovice roka 2019, nikdy to teda u mňa nebolo o tom, ísť do niečoho za každú cenu. Prvý pokus bol navyše skôr taký symbolický. Chcel som dostať do verejnej diskusie svoj pohľad na to, akým spôsobom by sa mohol uberať sektor verejnoprávneho vysielania na Slovensku. Mám veľmi ďaleko od toho, aby som túžil po nejakých funkciách, možno aj preto, že prvý raz som bol riaditeľom, keď som mal 26 rokov. Netvrdím tým, že som bol úžasný. Bolo to v roku 1993, taká bola doba.

Ste spokojný vo funkcii?

Spokojný nie som nikdy, človek asi nikdy nemá byť spokojný. Robím najlepšie, čo viem. Krok za krokom sa nám darí posúvať verejnoprávne vysielanie dopredu. Tak ako prišiel deň, keď som začal, príde deň, keď skončím. Chcem sa potom s odstupom času pozrieť na seba a povedať si – toto sa podarilo, toto nie, ale toho, čo sa podarilo, je viac.

Čo ste našli v kancelárii po vašom predchodcovi, Václavovi Mikovi?

Poriadok. A asi dvadsať héliom nafúknutých balónov z jeho happeningu „Misia splnená do poslednej dvojbodky“. Nebolo to tak, že on odišiel a ja som prišiel až potom. Mali sme spoločné vedenie, kde som sa mu poďakoval a on mi zaželal veľa šťastia. Takto nejako by malo prebehnúť kultivované odovzdávanie žezla.

Jaroslav Rezník (51)

Jaroslav Rezník. Foto N – Vladimír Šimíček

Jaroslav Rezník sa narodil 12. júla 1966 v Ružomberku. Vyštudoval slovenský a ukrajinský jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Prešove. Po ukončení vysokoškolských štúdií prednášal na Katedre slovenského jazyka a literatúry UPJŠ dejiny staršej slovenskej literatúry a svetovú literatúru.

Od roku 1993 pôsobil ako riaditeľ Regionálneho štúdia Slovenského rozhlasu (SRo) v Košiciach. V rokoch 1997-2005 bol ústredným, potom generálnym riaditeľom Slovenského rozhlasu (SRo) v Bratislave.

Potom krátko pracoval na ministerstve kultúry v sekcii médií a audiovízie na pozícii hlavný štátny radca. V apríli 2007 sa stal šéfom štátnej Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (TASR).

Pred voľbou riaditeľa bol Rezník pod paľbou kritiky pre viac svojich krokov. Najspornejšími boli uzatvorenie zmluvy slovenskej TASR s ruskou agentúrou Sputnik, či ďalšia zmluva agentúry, podľa ktorej získala polovicu portálov Teraz.sk a Tablet.tv firma blízka spoločnosti Slavia Capital.

Rezníka na čelo RTVS zvolili v parlamente v júni, získal až 95 hlasov. Voľba bola tajná, no podporu mu verejne deklarovali Smer, SNS, Most-Híd a Kotlebova ĽSNS.

Všeobecnejšie – v akom stave ste prebrali RTVS po Mikovi?

To je otázka pohľadu. Z Vašovho pohľadu asi misia splnená bola. Ja nevidím dôvod, aby som rekriminoval veci, ktoré sa mi nepáčia. Ale sú veci, ktoré sa mi nepáčia.

Spomeňte ich.

Ak ich začnem spomínať, bude to oslabovať značku, ktorej som teraz štatutárom. Nevidím dôvod na to, aby som jej škodil. Niektoré systémové nastavenia, aj nastavenia priorít, vidím inak. Máme pomerne vážne problémy s areálmi v Mlynskej doline aj v Pyramíde. Na druhej strane, rozumiem tomu, že za Miku najprv potrebovali urobiť vysielacie a výrobné reťazce, z toho im vyplynulo, že sa môžu posunúť v programe. Ale je kopa vecí, ktoré sa neriešili.

Boli ste zvolený v parlamente. Ako sa riaditeľ verejnoprávnej televízie a rozhlasu vyrovná s tým, že ho do funkcie dostali politici konkrétnych strán?

Nenosím to v hlave. Politici sú občania ako iní, s rovnakými povinnosťami, možno trošku väčšími právami. Ako povedal istý britský politik, demokracia nie je dokonalá, ale nič lepšie sme nevymysleli. Ak narážate na to, že by som mal byť niekomu vďačný, tak tým sa vôbec nezaoberám.

Nehovorme v inotajoch: nemusí ísť o vašu vďačnosť, ale o to, že tí politici mali od vás konkrétne očakávania. Nakoniec, oni nehovorili o tom, že chcú vymeniť Miku, lebo televízia je primálo nezávislá. Oni otvorene hovorili, že RTVS je priveľmi opozičná.

Dobre viete, že každý človek má nejaké očakávania. Väčšinou je realita taká, že sa očakávania málokedy naplnia na sto percent. Moja predstava o tom, ako má verejnoprávne médium fungovať v nasledujúcich piatich rokoch, sa pretavila do projektu, ktorý som predložil, a ktorý sa volá Paradox výberu. Zaujímavé je, že nikto sa doteraz nezaoberal tým, prečo sa to tak volá.

Môžete to vysvetliť.

Skúste si vygúgliť, kto napísal takú knihu (americký psychológ Barry Schwartz, pozn. redakcie). V princípe je to o tom, že máme tak veľa možností, že nás neposúvajú dopredu, ale – paradoxne – obmedzujú. Práve preto, že je ich tak veľa.

Projekt je jedna vec, správanie politikov druhá. Spýtam sa priamo – volajú vám, lebo nie sú spokojní s tým, čo videli vo večerných správach?

Nie.

Mne, bežnému redaktorovi, sa v prípade, že sú nespokojní s textom, ozývajú. Chcete mi povedať, že vám ako riaditeľovi RTVS nezavolajú?

Naozaj nie. Keby to tak bolo, poviem vám.

Jaroslav Rezník. Foto N – Vladimír Šimíček

Anton Hrnko z SNS, jeden z najväčších kritikov Václava Miku, sa sťažoval dokonca na tlačovke, keď sa neobjavil v správach.

Nikdy som nekomentoval jednotlivé výroky jednotlivých politikov. To si naozaj myslíte, že riaditeľovi RTVS zavolá nejaký politik a sťažuje sa, že nebol v správach? Volajú šéfredaktorovi vášho denníka Matúšovi Kostolnému s tým, že boli v novinách tak, alebo onak?

Dovolím si tvrdiť, že áno. Samozrejme, druhá vec je, ako sa s tým on sám vyrovná a či to posúva ďalej.

Neviem, či sa teraz nemám cítiť opustený, ale mne nevolajú.

Ešte k tomu Hrnkovi – vyjdete mu v ústrety a urobíte niečo s dvojbodkou v logu RTVS, ktorú tak často kritizoval?

To, že je v logu dvojbodka, je výsledkom systémového layoutu, ktorý bol spracovaný. RTVS je mediálny koncern, ktorý má svoje divízie aj komunikačnú stratégiu. Ak sa ju raz rozhodneme zmeniť a zistíme, že existujúci logotyp je zastaraný alebo prežitý, budeme sa tomu systémovo venovať. Ale aby som teraz všetko nechal a riešil dvojbodku, to uznáte, že dnes nie sú priority.

Ja to spomínam len preto, že to vytiahol politik, ktorý bol ešte nedávno hlavným kritikom RTVS.

Na politikoch si vážim, že dokážu svoj názor formulovať otvorene. Ak niekto povie, že sa mu niečo nepáči, ja si to prečítam a poviem si – dobre. Ani mne sa veľa vecí nepáči. A veľa vecí sa mi páči.

Mohol zostať v RTVS šéf spravodajstva Lukáš Diko, ktorého vládni politici tvrdo kritizovali?

S Lukášom sme komunikovali veľmi intenzívne mesiac a pol. Myslím si, že sme si aj našli k sebe cestu. Keď som sa ho pýtal, ako ďalej, povedal, že je unavený, chce cestovať a oddýchnuť si. Nerozišli sme sa v zlom. Povedali sme si, že zhruba na jar sa stretneme, povieme si, čo zažil, či si oddýchol a čo chce robiť ďalej. Ľudské osudy nie sú koľajnice, ktoré idú popri sebe a nikdy sa nestretnú. Neviem, či sa s Lukášom ešte pracovne stretneme, ale osobne na káve na jar snáď áno. Myslím, že to uvítame obidvaja.

Vy si viete predstaviť, že by prišiel naspäť pracovať do RTVS?

Ja si viem predstaviť úplne všetko. Nikto nie je dokonalý, ja vôbec nie, a keď nikto, tak ani Lukáš. Keď som sa s ním rozprával, bavili sme sa o iných veciach, ako o kritike, ktorá bola voči nemu vznášaná. Nemyslím si, že by ho mala navždy diskriminovať z novinárskeho stavu.

Prepáčili by vám vládni politici, keby ste ho zobrali do RTVS? Veď od samotného premiéra na základe tej spornej esemeskovej kauzy prichádzali výroky, že je riadený opozičnými politikmi.

Lukáš Diko mal byť riadený svojimi šéfmi. Nemyslím si, že ktorýkoľvek politik bol šéfom Lukáša Dika.

Do vedenia spravodajstva prišli ľudia, ktorí predtým robili aj na tlačových odboroch ministerstiev a úradov. Je to okej?

Povedzte mi, prečo si myslíte vy, že to nie je okej.

Zozbieral som niekoľko názorov na túto tému, bývalý šéf rozhlasu Vincent Štofaník napríklad povedal, že takíto ľudia si môžu so sebou priniesť aj istý typ autocenzúry.

Dobre, on povedal, že to môže byť problém. Ale ja som to ako problém nevidel a nevidím. Robota, akú Juraj Rybanský, Boris Chmel či Petra Stano Maťašovská odvádzajú, svedčí o tom, že sa tieto obavy – podľa mňa stiahnuté za nohu – nenaplnili. Podľa mňa to bol argument proti nim v štýle „nemáme nič iné, skúsme aspoň toto“.

Lukáš Diko v rozhovore pre Denník N priznal, že v spravodajstve RTVS už za jeho éry trochu zanedbali investigatívu. Aké máte očakávania vy?

Lukáš mal pravdu v tom, že investigatívu mali robiť inak. A my ju budeme robiť inak.

Ako? Pôjdete teraz po ministroch?

Takáto veta ma neprekvapuje, lebo viem, že reprezentujete opozičné noviny. Pre vás je prirodzené opýtať sa ma ako prvé, či pôjdeme po ministroch.

Lebo vládnu. Kontrola ľudí, ktorí vládnu, je pre novinára logická voľba.

Jasné, ale ak ste pozerali včerajších Reportérov, mali sme tam materiál o kauze kompa, ktorá sa priamo týka ministerstva životného prostredia. Alebo materiál o práci s rómskymi hliadkami. Nemám pocit, že by sme niekoho šetrili. Ale pravda je, že treba to robiť inak.

Čo to znamená?

Vy ako divák sa pozeráte na výstup, my musíme hľadieť aj na to, aká efektívna tá práca je. Budeme sa snažiť výrobu organizovať lepšie, aby bola efektívnejšia a výstupy kvalitnejšie.

Ste spokojný s moderátormi politických debát, Martinom Strižincom a Braňom Dobšinským?

Obaja dostali vianočné odmeny.

Čiže sa nechystajú výmeny?

S oboma som sa rozprával. Je pravda, že obaja mi povedali, že sa cítia unavení. Braňo má okrem Sobotných dialógov aj reláciu Bez obalu, ktorá je výborná a – keď to prirovnám ku krasokorčuľovaniu – je to taká jeho voľná jazda. Martin má v hlave tiež ďalšiu reláciu. Každý raz príde a každý odíde, budeme tieto programy hodnotiť. Ale otázka nestojí len tak, či ich vymeníme, alebo nie, ale aj kým ich nahradiť. Máte pocit, že mediálny trh je plný vyzretých osobností, ktoré si môžu sadnúť a moderovať hlavnú politickú debatu v televízii?

Vy ten trh poznáte lepšie, takže sa to radšej spýtam ja vás.

Nejaké osobnosti vidím, no logicky vám nepoviem, kto to je. Na druhej strane, nebolo by korektné, keby sa tu s vami rozprávam o tom, kým ich nahradíme. To je, ako keby váš šéf Matúš Kostolný dával niekomu rozhovor a bavil sa s ním o tom, či chce vymeniť Dušana Mikušoviča. Bolo by to nekolegiálne. Ale ak narážate na to, či existujú akékoľvek tlaky na to, aby v rozhlase Braňo či v televízii Martin boli vymenení, tak nie, neexistujú žiadne takéto tlaky.

Jaroslav Rezník. Foto N – Vladimír Šimíček

Ešte od čias Mikuláša Dzurindu vystupuje v rozhlase premiér krajiny raz do mesiaca sám, bez oponenta. Je to dobrý formát?

Áno, je. Premiér je šéf výkonnej moci, nech by ním bol ktokoľvek, má právo ísť na debatu s fundovaným novinárom a rozprávať sa s ním. A Braňo Dobšinský to zvláda dobre.

V lete ste o Večeri Michala Havrana povedali: „V poslednom čase mám pocit, že si zavolá pár kamarátov, ktorí majú na vec rovnaký názor.“ A vraveli ste o tíme spolupracovníkov, ktorí by mali „nájsť aj reprezentantov iných svetonázorových hodnôt, aby dostali priestor v rovnako zaujímavom formáte“. Zmenilo sa to?

Podľa mňa sa to zlepšilo. Myslím si, že výber hostí vo Večeri dnes zahŕňa širšie názorové spektrum.

Chystáte aj nejakú novú debatu či publicistickú reláciu?

Chystáme.

Kto ju bude moderovať?

Máme za sebou kamerové skúšky so šiestimi adeptmi, ale nepoviem vám, kto to je.

Čo to bude za formát?

Nechajte sa prekvapiť.

Vo svojom tíme ste si nechali Mikovu pravú ruku a programového šéfa televízie, Tibora Búzu. Ako sa vám spolu robí?

Keď som bol piatakom na filozofickej fakulte prešovskej univerzity, Tibor bol tretiakom. Keď som sa vrátil z vojny, ešte som ho stihol učiť. A keď som nastúpil ako riaditeľ do košického štúdia rozhlasu, zavolal som ho robiť do spravodajstva. Poznám sa s ním teda 25 rokov, máme spolu niečo odžité. Spolupracuje sa mi s ním dobre, lebo si nič nemusíme vysvetľovať.

So šéfom rozhlasu Vincentom Štofaníkom ste sa však nedohodli.

Nedohodol.

Sám Štofaník o svojom odchode povedal: „Posledné týždne dochádzalo k zmenám, pri ktorých som nebol v zhode so svojimi novými podriadenými ani s ich predstavami o tom, ako by malo verejnoprávne rádio vyzerať (…) Šéfdramaturg Rádia Slovensko, Michal Dzurjanin, ktorý sa po mne stal aj šéfom celého rozhlasu, bol vymenovaný bez môjho súhlasu a vedomia. Dozvedel som sa o tom z tlačovej správy.“ Bolo to tak, ako hovoril?

Nebolo. Je mi to ľúto, lebo Vinca mám ľudsky rád, ale nebolo to tak.

Čo sa teda stalo?

Viete čo, Michal Horáček má vo svojej knihe Habitus hazardného hráča jednu vetu: „Koukej se živým do očí, ne mrtvým do prdele.“ Nevidím dôvod, aby som to teraz celé rekriminoval. Ale nebolo to tak, ako hovorí Vinco.

Prečo ste si za šéfa rozhlasu vybrali Michala Dzurjanina?

Lebo je to skúsený rozhlasový profesionál a má renesančný záber. Môžem sa naňho spoľahnúť aj vo vzťahu k Rádiu Slovensko, Devínu, Rádiu_FM, Rádiu Regina aj ostatným zložkám rozhlasu.

Štofaník o Dzurjaninovi povedal, že viac ako na dátach, trendoch či mapovacej štúdii má svoju víziu rozhlasu postavenú „na veľmi silnom spomienkovom optimizme“. Má pravdu?

To je Vincov názor. My máme ďaleko od toho, aby sme sa riadili len našou intuíciou a našimi dojmami. Medzi nami, prvú mapovaciu štúdiu som na Slovensku niekedy v roku 1999 doniesol ja. My vieme, že treba pracovať s dátami. Na druhej strane, čo hovoria mapovacie štúdie? Prioritne boli vyvinuté pre komerčný trh. Vravia, čo poslucháč očakáva. Keďže privátne médiá sú postavené na tom, aby zarobili, potrebujú čo najvyššiu počúvanosť. Jasné, že maximálne zohľadňujú dopyt publika. Úlohou verejnoprávneho média je mať dáta, ale aj dokázať ich spárovať s pridanou hodnotou verejnoprávneho média. Verejnoprávne médium nemôže robiť len to, čo poslucháč očakáva. Bolo by to to isté, ako keby ste sa opýtali šiestaka, aký chce mať rozvrh. Čo vám tam napíše? Ale každopádne, ja si nemyslím, že Mišo Dzurjanin vo svojej blížiacej sa päťdesiatke žije zo spomienkového optimizmu.

Kam sa teda posunie programovo rozhlas budúci rok?

Programovo sa budeme venovať veľkým výročiam, takzvaným osmičkám (1918, 1948 či 1968, pozn. redakcie). Rádio Slovensko zostane prúdovým vysielaním, no cez víkend môžeme dávať viac špeciálov, lebo v tom čase nie je taký dopyt po prúdovom vysielaní.

Čo to znamená?

Poviem príklad. Každý týždeň vyrábame Literárnu revue Dada Nagya. Veľmi dobre robený program, ktorý popularizuje knihy. No kedy to premiérujeme? V sobotu o 22.05. Povedzte mi, či je to čas, ktorý je adekvátny úsiliu, ktoré Dado a jeho tím vynakladajú, aby reláciu vyrobili. Najmä keď v sobotu poobede vysielame prúd vysielania o tom, kde koľko prehráva Slovan, či aké bude počasie. Kopu milých, ale nie nevyhnutných informácií. Nebolo by lepšie, aby táto relácia mala lepšie miesto vo vysielaní? Mapovacie štúdie nemôžu byť ako navigácie v aute, kde vám teta povie: odboč vpravo či vľavo, a vy nakoniec zistíte, že stojíte v poli.

Jaroslav Rezník. Foto N – Vladimír Šimíček

Ako sa vyvíja situácia v Rádiu FM? Máte už nového šéfdramaturga? A prečo sa rozšírilo, že ste tento post ponúkli bývalému moderátorovi Robovi Gregorovi?

V prvom rade treba povedať, že súčasný šéfdramaturg Maroš Hečko prišiel sám s tým, že sa chce venovať filmu a skončiť. Ja som mu nepovedal, aby išiel preč. Robo Gregor, Jana Imrichová z rádia a moderátor Rudo Rus predložili projekty, v ktorých opísali, ako rádio vidia. Stretol som sa s ľuďmi z rádia, rozprával som sa s nimi a dal som im na výber dve možnosti: ak chcete, aby rádio viedla Jana, budete ju mať na jeden rok. Alebo urobíme veľký otvorený tender na šéfa rádia, ktorý tu bude na štyri roky. Vybrali si prvú možnosť. O rok to vyhodnotíme a urobíme veľký tender.

Vy ste spokojný s tým, čo vysiela Rádio FM?

Čo sa hudby týka, nie je to moja šálka kávy, tým sa netajím. Ale zase, prečo by mali byť všetky šálky moje? Čo sa týka programovej štruktúry, tam nejaké zásadnejšie výhrady nemám. Je pravda, že mi vo vysielaní chýba Ďuro Kušnierik. Ale to asi všetkým.

Čiže väčšie dramaturgické zásahy nebudú?

Janka Imrichová bude komunikovať s Mišom Dzurjaninom. Budeme sa snažiť, aby to bolo otvorenejšie, ja osobne budem chcieť, aby Baláž s Hubinákom nerobili pre vju.sk, ale aby robili pre nás. Chcem, aby sme dokázali lepšie zhodnocovať to, čo rádio vytvára.

Kedy RTVS spustí spravodajský webový portál?

V roku 2019. Robíme na tom, vyskladali sme tím, ale myslím si, že radšej neskôr a poriadne, ako sa unáhliť a potom to prerábať.

Ako by mal vyzerať? Budú to len správy, alebo aj debaty, videá z televízie, podcasty z rádia? Ako sa bude líšiť od veľkých webov, ako sú Aktuality či Sme.sk?

Náš web musí byť odlišný ako Aktuality či Smečko. Základné zadanie je, aby tím, ktorý portál pripravuje, robil oddelene od televíznej a rozhlasovej časti. Online prostredie sa v nasledujúcich rokoch opäť posunie a stane sa základným prostredím, v ktorom sa budeme všetci pohybovať. Preto to musí byť autonómne od výroby v televízii a rozhlase. Nechcem spraviť len online verziu toho, čo robíme v televíznom či rozhlasovom segmente. Keď to vybudujeme samostatne, potom môžeme začať spravodajský portál prepájať s televíziou a rozhlasom. Chceme plnohodnotný responzívny veľký portál so správami, ktorý bude s rozhlasom a televíziou spolupracovať.

Zákon o RTVS zatiaľ veľmi nemyslí na internet, hovorí o televíznom a rozhlasovom vysielaní. Treba urobiť nejaké legislatívne zmeny, aby ste potom nemali problém, že peniaze z koncesionárskych poplatkov idú na web?

Nemyslím si, že máme problém s legislatívou. Web budeme robiť tak, že na ňom nebude reklama. Nebudeme teda nikomu vstupovať do biznisu. Budeme si robiť selfpromo na naše programy, ale nebudú tam klasické bannery, napĺňané reklamou, lebo to nie je naša úloha.

Ako sa vyvíja debata o koncesionárskych poplatkoch? Pôjdu hore?

Koncesionársky poplatok je 4,64 eura a mám pocit, že to tak ešte chvíľu aj bude. A nikto nevie, aká dlhá tá chvíľa bude. No je úlohou každého riaditeľa, či som to ja, alebo to bol Vašo, vysvetľovať, že treba viac peňazí a treba vyššie koncesie. No otázka nie je len to, či koncesionárske poplatky budú vyššie, ale či vôbec budú. Pred dvomi týždňami som bol na valnom zhromaždení EBU vo Švajčiarsku, kde v marci prebehne referendum o tom, či vôbec budú fungovať verejnoprávne médiá. Koncesie už nie sú v Holandsku, podobné tendencie cítiť v Chorvátsku, Rumunsku či Bulharsku. Nakoniec, aj pán poslanec Jozef Viskupič navrhoval koncesie rušiť a nadviazať financovanie verejnoprávnych televízií na nejaké percento z HDP…

… a Andrej Danko rovno hovorí, že RTVS by mala byť financovaná zo štátneho rozpočtu. Čo je podľa vás najlepšie riešenie?

Ja sa v slovenskom mediálnom priestore pohybujem 30 rokov a starého psa už novým kúskom nenaučíš. Systém koncesionárskych poplatkov je zložitý, aj administratívne, veľa ľudí to vníma ako daň. No je to systém, ktorý uchováva vyššiu mieru nezávislosti ako iné systémy. Aj iné riešenia majú asi svoje ratio, no keď sú založené na štátnej pokladnici, mám isté obavy. Zažil som, keď rozhlas a televízia mali samostatné kapitoly v štátnom rozpočte. Napriek tomu, že v zákone o štátnom rozpočte sme mali schválené sumy, peniaze za druhý a tretí kvartál sme dostali niekedy koncom decembra.

Zaskočilo vás, že minister kultúry Marek Maďarič odmietol debatovať o vašej požiadavke na 32 miliónov na rekonštrukciu areálu v Mlynskej doline, ktorú ste zverejnili ešte v septembri?

Ja si myslím, že tam išlo o taký komunikačný skrat.

Z jeho strany?

Z mojej (úsmev).

Maďarič povedal: „Pred voľbou generálneho riaditeľa RTVS zo strany politikov a asi aj tých, ktorí volili pána Rezníka, zaznievali vyjadrenia, že v RTVS sú veľké finančné rezervy. Takže by som skôr, než pán Rezník formuluje veľké finančné požiadavky, očakával, že verejnosti oznámi, či sú v RTVS veľké rezervy, alebo nie sú. O to skôr, keď ho na to vyzval predseda Národnej rady, keď mu odovzdával dekrét.“ Nevychutnal si vás? Najprv vás Andrej Danko varuje pred zvyšovaním koncesionárskych poplatkov a hovorí o hľadaní rezerv, a vy o pár týždňov poviete, že potrebujete 32 miliónov…

My robíme všetko. Hľadáme aj rezervy, ale aj chceme nájsť zdroje na revitalizáciu budov. Nie preto, že nemáme čo robiť. Bežte sa pozrieť do Mlynskej doliny. Ešte dva roky a zadná stena spadne.

Aký je váš vzťah s Maďaričom dnes?

Môj vzťah s pánom ministrom Maďaričom bol vždy vysoko profesionálny.

Úrad pre verejné obstarávanie pred pár týždňami potvrdil, že TASR ešte pod vaším vedením porušila protischránkový zákon pri nákupe redakčného systému od švajčiarskej firmy All-Media Typlan, ktorá nemala zverejnených majiteľov. Urobili ste chybu?

Myslím si, že nie a že sme nič neporušili. To je všetko, čo k tomu môžem povedať.

ÚVO hovorí opak.

Ja nespochybňujem, čo hovorí ÚVO. No vy ste sa pýtali, čo si o tom myslím ja.

Čo si myslíte o šumoch o vstupe veľkých finančných skupín, konkrétne Penty, do televízie Markíza?

Máme liberálny trhový mechanizmus. Veľakrát som počul, že všetko, čo nie je zakázané, je dovolené. Ak to schvália všetky inštitúcie ako Protimonopolný úrad, náš či európsky, tak čo s tým chcete robiť?

Ak by do Markízy naozaj vstupovala Penta, mohla by to spraviť len cez obídenie zákona, napríklad cez inú firmu. Podľa zákona o retransmisii totiž vydavateľ denníka televíziu vlastniť nesmie.

Neviem, či my dvaja sme kompetentní hovoriť o tom, čo je obídenie zákona. Sme spoločenstvo jedincov, systém funguje vtedy, keď funguje vyvážene. Ak sa objaví aktivita, ktorá prekročí zákonom stanovené medze, tak ju treba vrátiť.

Vidíte v prípade, že príde k ďalšej koncentrácii vlastníctva médií, zvýšenie dôležitosti RTVS, ktorá by to mala vyvážiť?

Tým, že ste položili túto otázku, ste si vlastne odpovedali.

RTVS za Rezníka

Teraz najčítanejšie