Denník N

EÚ prvý raz v histórii spustila „nukleárny“ článok sedem, Poľsku hrozia sankcie

Nový poľský premiér Mateusz Morawiecki mal premiéru v Bruseli minulý týždeň. Už vtedy dával najavo, že z reformy neustúpia. Foto – AP
Nový poľský premiér Mateusz Morawiecki mal premiéru v Bruseli minulý týždeň. Už vtedy dával najavo, že z reformy neustúpia. Foto – AP

EÚ sa obáva o právny štát v Poľsku, a preto mu dala posledné ultimátum. V čom je najväčší problém poľskej reformy justície a čo bude teraz nasledovať?

Zelená zo strany francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona aj nemeckej kancelárky Angely Merkelovej to naznačovala už minulý týždeň na samite EÚ v Bruseli. Oddnes je to definitívne. Európska komisia sa v stredu rozhodla, že „s ťažkým srdcom“ spustí proces, ktorý sa môže skončiť vážnymi sankciami pre Poľsko.

Je totiž presvedčená, že v Poľsku hrozí jasné riziko narušenia princípu právneho štátu. Informoval o tom prvý podpredseda Komisie Frans Timmermans. Posledné dva roky snahy viesť konštruktívny dialóg s Varšavou podľa neho nikam neviedli. Vláda neustúpila z reformy justície, ktorá podľa kritikov ohrozuje oddelenie štátnej moci od súdnej.

O samotných sankciách, ktoré umožňuje článok sedem Zmluvy o Európskej únii v prípade porušovanie európskeho práva a hodnôt, definitívne rozhodnú členské krajiny EÚ. Tie majú však najskôr posúdiť, či je poľský právny štát v skutočnosti v ohrození. Na to stačí 22 z 27 hlasov v Únii.

„S ťažkým srdcom sme aktivovali článok sedem. Fakty nám však nedali na výber. Nemali sme inú možnosť. To nie je len o Poľsku, ale o EÚ ako celku. Pokračujeme v dialógu a dúfame, že bude plodnejší,“ vyjadril sa Timmermans na Twitteri.

A pripomenul tiež, na čom je podľa článku dva založená EÚ: na rešpektovaní ľudskej dôstojnosti, slobode, demokracii, rovnosti, právnom štáte aj rešpekte k ľudským právam.

Proti Varšave hlasoval aj Šefčovič

Aj podľa slovenského podpredsedu Komisie Maroša Šefčoviča dvojročný politický dialóg s poľskou vládou neviedol k žiadnemu výsledku.

„Rozhodnutie som spolu s ostatnými komisármi podporil kvôli závažnosti krokov poľskej vlády, ktoré smerujú proti nezávislosti súdnictva, čiže oddeleniu politickej a súdnej moci,“ povedal Šefčovič Denníku N.

„Z mnohých príčin uvediem právo ministra spravodlivosti, ktorý sa stal zároveň generálnym prokurátorom, menovať a odvolávať sudcov bez udania dôvodu. Ďalšou príčinou je zavedenie špeciálnej odvolacej procedúry, ktorá spochybňuje všetky rozsudky prijaté poľskými súdmi za posledných 20 rokov. Naše obavy pritom nie sú osamotené. Pripomeniem stanovisko Benátskej komisie, ktorá prirovnala posledné kroky v Poľsku k budovaniu sovietskeho systému spravodlivosti,“ povedal podpredseda komisie pre energetickú úniu.

Prehľad kontaktov Komisie s poľskou vládou, ktorý bol dnes uverejnený, podľa neho poukazuje na veľkú snahu Komisie riešiť tieto témy cez dialóg. „Dvere zostávajú naďalej dokorán otvorené a predseda Komisie Juncker už pozval nového poľského premiéra na rokovanie začiatkom januára. Na ťahu je teda tak ako doteraz Poľsko, ktoré má stále priestor konať. Na dialógu nám záleží o to viac, že hovoríme o členskom štáte Únie.“

Čo bude ďalej?

V tejto fáze ešte podľa Šefčoviča Rada nebude rozhodovať o sankciách, ale posúdi stav právneho štátu v Poľsku a skonštatuje, či zdieľa obavy Komisie a vidí rovnaké riziká.

Na schválenie samotných sankcií v konečnom dôsledku bude treba jednomyseľné rozhodnutie ostatných členských krajín EÚ. Poľsko sa v tomto smere môže spoliehať na Maďarsko, ktoré už dopredu avizovalo, že ich bude vetovať. S Bruselom tiež vedie spor pre svoju agresívnu politiku voči občianskej spoločnosti či odpor voči utečeneckým kvótam.

Stále sa Varšava hlasovaniu o sankciách ešte môže vyhnúť. „Je to ďalší pokus začať dialóg na vyriešenie situácie,“ povedal Timmermans s tým, že poľská vláda má ešte tri mesiace na to, aby sa vec vyriešila. V tom prípade by sa celý proces zastavil.

„Bude mať spustenie článku správny efekt? To je otázka,“ povedal pre Financial Times nemenovaný predstaviteľ Únie. „Ak urobíte hocičo, trebárs aj toto, Kaczyński len dostane viac hlasov. Lenže sme nemali na výber. Potrebujeme posilniť európske právo,“ dodal.

Varšava: Budeme pokračovať

Zatiaľ to nevyzerá, že Poľsko cúvne. Hovorkyňa strany PiS nazvala rozhodnutie aktivovať článok 7 ako „politicky motivované“. Povedala tiež, že rozhodnutie môže súvisieť s tým, že Poľsko odmietlo prijímať „moslimských migrantov“.

Timmermans pritom rozhodnutie Komisie podoprel mnohými odporúčaniami k poľskej reforme justície, vrátane Benátskej komisie Rady Európy (to je organizácia združujúca 47 štátov vrátane Ruska, ktorá dohliada na dodržiavanie ľudských práv a demokracie na kontinente).

Slovenský premiér Robert Fico v prípade nevymenovania ústavných sudcov zo strany slovenského prezidenta Andreja Kisku často argumentoval rozhodnutím Benátskej komisie, ktorá odporučila prezidentovi sudcov vymenovať z výberu, ktorý dostal.

Minister spravodlivosti Zbygniew Ziobro pre PAP povedal, že v reforme budú pokračovať.

Posledné slovo v spore EÚ vs Poľsko budú mať jednotliví lídri Únie niekedy začiatkom budúceho roka po tom, ako si vypočujú poľskú stranu. Medzi možnými postihmi je pozastavenie viacerých práv členského štátu vrátane hlasovacieho práva zástupcu vlády na zasadnutiach Rady EÚ.

O aktivovaní článku sedem rozhodli členovia Európskej komisie. „Hoci sú eurokomisári nominovaní jednotlivými členskými štátmi EÚ, nereprezentujú v Komisii štát, ktorý ich nominoval, ale konajú v záujme EÚ,“ povedal Denníku N hovorca slovenskej diplomacie Peter Susko. V prísahe, ktorú skladajú, sa okrem iného zaväzujú k rešpektovaniu Zmlúv a Charty ľudských práv EÚ a k tomu, že budú úplne nezávislí pri napĺňaní svojich povinností vo všeobecnom záujme Únie.

Dokonca sa tam konkrétne uvádza, že „nebudú vyžadovať ani prijímať inštrukcie od žiadnej vlády, alebo inej inštitúcie, orgánu, úradu alebo entity“. V prípade hlasovania v Rade EÚ to už bude úplne inak. Rozhodujúce slovo budú mať jednotliví lídri členských krajín.

Čo vyčítajú Poľsku

Európska komisia vytýkala Poľsku dva nedávno schválené zákony týkajúce sa súdnictva. Jeden mení súdnu radu a druhý najvyšší súd.

Tieto dva zákony okrem EÚ skritizovala aj Benátska komisia.

„Zákony dovoľujú legislatívnej a výkonnej moci (teda parlamentu a vláde, pozn. red.) zasahovať vážnym a rozsiahlym spôsobom do súdnictva, a preto to predstavuje vážnu hrozbu nad nezávislosťou súdov, čo je kľúčová časť vlády zákona,“ píše sa v správe o Poľsku.

Poľská vláda mení to, ako sa volia členovia do súdnej rady. Táto inštitúcia volí nových sudcov či vyberá sudcov do najvyššieho súdu. Doteraz väčšinu jej 25 členov vyberali samotní sudcovia. Po novom 15 z nich bude voliť parlament a ďalších iné politické subjekty. Znamená to, že politici (momentálne politici PiS) budú mať vplyv na jej zloženie.

„Bude to viesť k ďalekosiahlej politizácii tohto orgánu. Benátska komisia odporúča, aby miesto toho členov rady vyberali sami sudcovia, ako to bolo doteraz,“ píše sa v správe.

Znižujú vek

Parlament tiež prijal zmeny v najvyššom súde, čo je najvyššie postavený súd v krajine. Vek odchodu sudcov tohto súdu do dôchodku skrátili zo 70 na 65 rokov. To znamená, že asi 40 percent sudcov bude musieť odísť. Ich náhradníkov už vyberie súdna rada, ktorú bude mať pod kontrolou PiS-om ovládaný parlament.

Podľa Benátskej komisie toto rozhodnutie „porušuje individuálne práva a ohrozuje nezávislosť súdnictva ako takého. Malo by im byť dovolené slúžiť až do konca súčasného veku odchodu do dôchodku“.

Okrem toho novela dáva právomoc preskúmať niektoré súdne prípady v krajine, a to až od roku 1997.

„Navrhovaný systém mimoriadneho preskúmania rozsudkov je nebezpečný pre stabilitu poľského právneho systému. Je navyše problematické, že tento mechanizmus je retroaktívny a dovoľuje znova otvoriť prípady, ktoré sa rozhodli pred jeho zavedením, od roku 1997,“ dodáva správa Benátskej komisie.

Predseda PiS Jaroslaw Kaczyński dlhodobo hovorí, že súdy sú nedôveryhodné a pomalé, preto ich chce vymeniť. Kritici mu hovoria, že tieto reformy pomalosť vôbec neriešia.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Maroš Šefčovič

Svet

Teraz najčítanejšie