Bývalá manažérka švédskej IKEA po návrate zo Švédska: Severania si všetko plánujú, my musíme zvládať stres

Odkiaľ sa vo Švédoch berie ich zodpovedný prístup k životnému prostrediu? Čo sa musí na Slovensku zmeniť, aby sme sa im priblížili?

Foto N – Tomáš Benedikovič

Vo švédskej IKEA mala na starosti koncepciu trvalej udržateľnosti. Po návrate na Slovensko si musela opäť zvykať na to, že pred domom nie sú ani len kontajnery na kovy. Annamarie Velič však tvrdí, že každý jednotlivec môže vo svojom živote urobiť zmeny, ktoré pomôžu celej planéte.

Sedem rokov ste pracovali vo Švédsku pre firmu IKEA, teraz ste späť na Slovensku. Čo vám zo Švédska najviac chýba?

Chýba mi pozitívny prístup ľudí. Keď sa vo Švédsku povie, že je príležitosť niečo zlepšiť, ľudia sú pozitívni a vnímajú to tak, že sa to reálne bude dať urobiť. U nás zareagujú, že sa to nebude dať, panuje všeobecná skepsa, že jednotlivec nemôže nič zmeniť. Navyše mnohí majú skúsenosť, že keď sa o niečo pokúsili, tak to vyšlo nazmar. Švédi hľadajú riešenia, ako to urobiť – my často hľadáme dôvody, prečo sa to nedá. Hoci niekedy miniete porovnateľne veľa energie v oboch prípadoch, len v jednom máte hotovo a v druhom posilnenú skepsu.

Aký je teda najväčší rozdiel medzi nami a Švédmi?

Tých rozdielov je viac. Severania si veľmi radi všetko naplánujú, sú chladnokrvne systematickí a následne neradi vidia stresové situácie. My sme flexibilní, čo nie je vždy pozitívum, skôr kompenzácia neplánovania, celkom zvládame stres a sme viac srdciari, keď sa do niečoho pustíme, robíme to často s oduševnením.

Ako vás prijali a aký majú pracovný štýl?

Hovorí sa o nich, že sú chladní, a je to aj pravda. Sú vo všeobecnosti menej družní aj srdeční. Ale v práci ma prijali veľmi dobre, bolo pre nich osviežujúce, že nie som formálna, ale skôr srdečná, a páčilo sa im to. Pre mňa bolo veľmi dobré, že som sa na nich mohla spoľahnúť. Ohľadom práce si vedia veci veľmi dobre naplánovať. Aj polovicu svojho pracovného času strávia plánovaním, ale potom to vedia urobiť veľmi efektívne, takže všetko dorobia načas a dobre. Nie sú takí flexibilní ako my a sú vo veľkom strese, keď veci nejdú podľa ich plánu. Keď sa raz už urobil plán práce, nesmel sa meniť, pretože to ovplyvňovalo všetko ostatné, čo si naplánovali.

Annamarie Velič (47)

Študovala Chemicko-technologickú fakultu STU a environmentálne inžinierstvo na Wayne State University v USA. Pracovala ako manažér pre životné prostredie vo firme Warrena Buffetta Johns Manville, bola environmentálnou konzultantkou v USA a vo Švédsku riadila v IKEA udržateľný rozvoj. Po návrate na Slovensko pôsobí ako environmentálna konzultantka.

Chodili ste na víkendy za rodinou, lebo ste nechceli, aby išli s vami do Švédska. Prečo?

Dávnejšie sme študovali a žili s manželom v USA, a keď sme sa vrátili na Slovensko, povedali sme si, že vytvoriť domov nie je zas až taká triviálnosť a chceme ho mať tu. Cestovala som veľa aj s rodinou, ale vždy to bolo o tom, že doma je doma. Myslím, že pokiaľ sa to dá, rodina by mala mať korene, a potom aj jej členovia môžu cestovať, študovať aj pracovať v zahraničí, ale vždy sú spolu spätí, majú sa kam vrátiť, niekam patria a to je v živote dôležité. Ja som sa natrvalo vrátila aj kvôli rodine, aj pre chuť využiť svoje skúsenosti z IKEA u nás doma. IKEA riešila sofistikované projekty a potom doma som ani nevedela nájsť koše na triedený odpad.

Napríklad aké projekty?

V jednom projekte sme mali pomocou biotechnológií vyrobiť krmivo na báze odpadového dreva pre lososy, ktoré sa predávajú v reštauráciách IKEA. Existujú huby, ktoré pojedajú rozložené drevo a vyrábajú proteín vhodný ako potrava pre lososy. Bežne sa kŕmia makrelami, ktoré sa vylovia z oceánu a potom v ňom chýbajú pre ľudí ako potrava, takže je z toho globálny problém. Keď som sa vrátila domov, zistila som, že nemám pred domom ani kontajner na kovy.

Na čo sa vám vo Švédsku ťažko zvykalo?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Odpad

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |