Denník N

Ján Lunter: Starostovia mi hovoria, že Bratislava o nás nemá skutočný záujem

foto N - Tomáš Benedikovič

Župné voľby a porážka fašizmu je podľa osobností oslovených Denníkom N udalosťou roka. Ján Lunter dnes už viac ako nad víťazstvom nad Kotlebom premýšľa, čo a ako v kraji urobiť.

Nemali ste strach, že ak to nevyjde a Kotleba ostane županom, tak celá vina ostane na vás?

Celý čas som sledoval preferencie aj iných kandidátov. Tie čísla ma tlačili dopredu a v prípade neúspechu by boli mojím alibi.

To ste až taký racionálny človek?

Ak by sme s Kotlebom prehrali, zodpovednosť by bola na nás všetkých vrátane voličov, vrátane všetkých ostatných kandidátov, všetkých nás, ktorí sme tú kampaň robili. Ale áno, nezaoberal som sa pomyslením na prehru tak, aby som mal z toho úzkosť. Nesnívalo sa mi o tom.

To znie dosť suverénne. Akoby ste si boli istý, že ak so svojím tímom urobíte všetko, čo máte, musí to vyjsť.

Manželke som hovoril, že či to vyjde, alebo nie, pre mňa sú výhodné obe riešenia.

Ako ste riešili dilemu, že v boji proti Kotlebovi musíte spolupracovať so Smerom, ktorý je za veľa zla v krajine priamo zodpovedný?

Hneď pri ohlásení kampane som dal jasný signál, že ako nezávislý kandidát prijmem podporu akejkoľvek demokratickej strany. A Smer doteraz vnímam ako demokratickú politickú stranu. Rovnako ako bola demokratickou stranou svojho času napríklad SDKÚ či KDH napriek všetkým hriechom, ktoré v politike v stranách vznikajú. Môj cieľ bol získať post župana, a nie byť tým, kto sa má v tomto čase vyhraňovať k politickým stranám.

Pred dvoma rokmi vás pri cícerovej kauze označovali za človeka, ktorý takmer spôsobil smrť človeka, teraz ste už v role záchrancu. Ako to vnímate?

V niektorých očiach som naozaj v role záchrancu. Aj dnes, keď som bol v Poltári, prišiel ku mne neznámy človek a povedal: „Držte sa, a musíte to dať.“ Tá nádej je daná isto aj tým, že sme mali úspešnú firmu. Už len nesklamať.

Ako ste sa vyrovnávali s výčitkami, že ste dávno po šesťdesiatke a že nie ste verbálne zdatný tak, aby ste sa mohli priamo postaviť Kotlebovi?

Ak by tu šlo o verbálnu zdatnosť, tak by mali byť politikmi televízne hlásateľky. A čo sa týka veku, ten je podľa mňa najmä garanciou skúseností. Spomínam na svojho starého otca, ktorý zomrel 99-ročný a ešte ako osemdesiatnik chodil s kosou. Kde je napísané, že ak sa mi blíži sedemdesiatka, mám vypnúť, sedieť doma a nič nerobiť, keď ma to navyše nebaví?

Šli by ste do politiky, aj keby nebol Kotleba v Banskobystrickom kraji županom?

Vážnosť situácie, v ktorej sa naša spoločnosť nachádza, určite prispela k môjmu rozhodnutiu.

Boli kotlebovci v Banskobystrickom kraji náhoda?

Nie, bolo to dané zanedbaním nášho regiónu. Ľudia boli ešte viac ako inde sklamaní z veľkej politiky, preto mali tendenciu uveriť alternatíve, ktorá sľubovala rýchle riešenia. Keď sa Kotleba na námestiach vyhraňoval voči sociálnym skupinám, s ktorými je majorita v napätí, tak to, samozrejme, zaberalo, lebo dlhodobo sme to neriešili. Zvlášť juh Slovenska je celkovo a dlhodobo zanedbávaný, nielen po Novembri. Po odchode šľachty po rozpade Rakúsko-Uhorska to pokračovalo Benešovými dekrétmi, kde ten región znova stratil časť inteligencie. Prišli presuny obyvateľov, ktoré spôsobili stratu vzťahu k pôde, a do toho ešte komunizmus, kde šlo viac investícií skôr na sever. Stále juh Slovenska vnímame, akoby nám chceli ujsť. Ale už sme predsa v Európskej únii. Takto to nemôže pokračovať. Pozrite sa na investície do ciest. Tam, kde je diaľnica, napríklad pri Žiline, tam je nezamestnanosť od dvoch do štyroch percent a tam, kde sa investície zanedbali, kde aj preto nie sú investori, ako v Banskobystrickom kraji, je nezamestnanosť dvoj- až trojnásobná. Ale to ešte ťahá k lepšiemu mesto Banská Bystrica a okolie. Ale okresy ako Revúca a Rimavská Sobota sú na tom oveľa horšie, tam je nezamestnanosť naďalej blízka 20 percentám. Všetkých päť našich okresov, ktoré teraz majú od vlády akčné plány, je dôkazom, že kde nie sú vládne investície do infraštruktúry, tam neprídu ani investori a potom je zanedbané všetko. A naši župani sa viac ako o toto starali o vlastné plány, preto sedeli v Bratislave v parlamente alebo v Európskom parlamente a na tunajšie problémy nemali čas.

Ján Lunter v župnej posilňovni kotlebovcov, ktorú našiel v úrade. foto N – Daniel Vražda

Župan nemôže postaviť cesty.

Župan môže efektívne lobovať. Pripojili sme sa k Iniciatíve stredné Slovensko, ktorá bojuje za severo-južné prepojenie krajiny. Aby sa dotiahli aspoň plány a iné prípravy, aby v čase, keď budú peniaze, sa mohlo hneď začať stavať. Ide nielen o R2, ale aj o prepojenie R1 a R3 Šahy – Tvrdošín.

To znie ako zázračný liek – postaví sa diaľnica…

Nestaviame len na tom. Župa má zo zákona povinnosť starať sa o ekonomický, sociálny a kultúrny rozvoj a my sa budeme snažiť v každom z týchto smerov. Pán starosta Ledecký zo Spiššského Hrhova mi povedal, že on pre úspech svojej obce robil, samozrejme, všetko, čo mu zákon prikazoval, ale aj všetko možné, čo mu zákon nezakazoval. Preto sa mu to podarilo. Ja mám rovnaký plán. Nie sme tu len nato, aby sme opravovali budovy a cesty a zbierali štatistiky, ale musíme naozaj hľadať spôsoby, ako vyriešiť najväčšie problémy kraja.

To sú?

Okrem toho, že treba využiť všetky možnosti, ako ľudí zamestnať, musíme vyriešiť dopravu zatiaľ aspoň s tým, čo máme. Teraz je doprava v kraji organizovaná tak, že vedľa seba jazdia prázdne vlaky a preplnené autobusy a večer máme len chýbajúce spoje. Ale chápeme, prečo je vlak z Brezna do Banskej Bystrice poloprázdny. Keďže všade stojí, je pomalý a nestačí konkurovať autobusom, ktoré idú vedľa každú chvíľu. Pritom by stačilo urobiť z vlaku zrýchlený s menším počtom zastávok a autobusy upraviť tak, aby boli zberné pre vlak.

Železnice riadi štát, autobusy zasa kraj. Celonárodnú dopravnú autoritu má vláda v programovom vyhlásení, ale nič pre to ešte neurobila. Myslíte si, že župy s tým pohnú?

Integrovanú dopravu majú v pláne viaceré župy a ich tlak preto príde. Neviem, prečo by to nemohlo fungovať, keď vidíme, ako to bez problémov funguje v Česku. Nato sme tu, aby sme kričali, že vlaky rušiť netreba. Je to ekologický a v konečnom dôsledku najlacnejší prostriedok, preto ich treba rozumne využívať.

Ale to sa hovorí už roky a železnice a ministerstvo dopravy si väčšinou ďalej idú po svojom.

Je jedno, čo bolo. Integrovaná doprava musí prísť a my sme povinní pre to niečo urobiť.

Viackrát ste hovorili, že veríte sociálnym podnikom. Že je možnosť pomáhať starostom robiť ich, ale že s nimi môže začať aj priamo kraj. Čo sa vám zdá teraz po prvých týždňoch reálnejšie?

Mnohí starostovia hovoria, že nie je úlohou samosprávy podnikať. Ale napríklad minulý týždeň tu bol starosta Utekáča. Tam ešte Forgácsovci založili sklárstvo, ktoré sa nám podarilo po 150 rokoch zlikvidovať tak, že posledná majiteľka dala všetko do šrotu. Ale ľudia z Utekáča sa napriek tomu nevzdávajú. Urobili tam priemyselný park, informovali ma, čo všetko tam plánujú, a som z toho nadšený. Takých starostov by sme potrebovali viac. Viem, že mnoho starostov nemá podnikateľského ducha, chcú len kúriť a svietiť. Ale my ich chceme osobným príkladom a konzultáciami doviesť k tomu, aby sa zamysleli nad vytvorením sociálnych podnikov. A podľa zákona môže župa aj sama vytvoriť sociálny podnik.

Čo si od toho vlastne sľubujete?

Ako podnikateľ som zažil, že keď sme mali prudký rast výroby, potrebovali sme nové zmeny a nemali dosť ľudí, tak nám nepomohlo obrátiť sa na úrad práce. Odtiaľ nám chodili už len ľudia, ktorí sa nevedeli dostať do stavu každé ráno vstať a osem a pol hodiny zodpovedne pracovať. Vypadávali nám a nám to spravilo dosť veľké škody. Ale napríklad pán Ledecký takých ľudí dokázal najprv zamestnávať v obecnej eseročke a teraz ich už núka aj automobilkám. Alebo pán Ivan Mako z Valaskej. Ako vzdelaný Róm by sa mohol venovať akejkoľvek práci, ale on založil práčovňu ako sociálny podnik. Myslí najmä na zamestnanosť dlhodobo nezamestnaných, ako ich naučiť pracovným návykom, a menej na zisk. Preto na začiatku môže byť aj nejaká strata pri rozbehu, neskôr môže prísť aj zisk, ktorý sa investuje napríklad do ďalších pokusov. Práve akčné plány vlády pre najchudobnejšie okresy môžu pomôcť pri rozbehu.

Prečo by mali ostať malí podnikatelia v pokoji, ak im ide robiť verejná správa konkurenciu?

Nemyslím si, že ide o konkurenciu. Ide o pomoc, ktorá im pripraví ľudí, ktorých potom budú môcť prijať oni. Ak znížime nezamestnanosť, získame všetci. Mne, naopak, chýba v tom systéme odmena pre starostov, ktorí to dokážu. Naopak, starostovia, ktorí pomáhajú dlhodobo nezamestnaným, potom môžu pohorieť vo voľbách, pretože im majorita vyčíta, že sa sústredili na dlhodobo nezamestnaných.

Čo im na to hovoríte?

Že napríklad Ledeckého v Spišskom Hrhove znova zvolili. Lebo sa tam majorita presvedčila, že napokon je to výhodné aj pre ňu.

Keď ste už nastupovali na úrad, mali ste plán, podľa čoho sa budete rozhodovať, koho si nechať, kto mal ku Kotlebovi príliš blízko, komu dať druhú šancu a komu nie?

Vopred sme hovorili, že urobíme personálny audit, aby sme zistili, akých ľudí máme k dispozícii. Potom vytvoríme štruktúru, čo zodpovedá úlohám, ktoré máme, a do nej budeme hľadať vhodných ľudí. Nenecháme to na emócie, personálny audit nám umožní sa v tomto rozhodovať veľmi racionálne.

Vy ste z politiky absolvovali ešte len tú prvú časť – dostať sa do nej. Napriek tomu – aký máte zatiaľ pocit? Platí, že je špinavá?

Politika je taká špinavá, akí do nej vstupujeme. Nemôžeme z toho viniť nikoho iného. Oproti podnikaniu vidím významný rozdiel v tom, že podnikanie je jednoznačne zamerané na výsledok, na vytvorenú reálnu hodnotu, kým politika je niekedy viac sústredená na to, ako veci vyzerajú pred voličmi. Napríklad teraz, keď už ideme robiť program pre župu, vidíme, ktorí poslanci už majú v hlavách budúcoročné komunálne voľby a nelákajú ich preto riešenia, ktoré sú dlhodobejšie. Radšej chcú začať stavať nejaký kruhový obchvat ako začať sa piplať s integrovanou dopravou.

Je morálka v biznise na tom lepšie ako v politike?

V politike je len taká morálka, aká je v celej našej spoločnosti. Ale je aj pravda, že politika prednostne lákala zvláštne typy ľudí. U nás sa hovorilo, že kto niečo vie, ten to robí – kto vôbec nič nevie, ide do politiky. A ak politika dávala šancu napríklad uspieť prostredníctvom korupcie aj ľuďom, ktorí by sa v normálnom živote nepresadili, tak to, samozrejme, tieto typy skúšali častejšie ako šikovní a čestní ľudia.

foto N – Tomáš Benedikovič

Je v poriadku, že nové hviezdy slovenskej politiky v poslednom čase neprichádzajú z politických strán, ale sú to ľudia typu Kiska, Lunter či Ledecký?

Áno, teraz to tak je. Aj preto vznikajú nové strany, lebo ľudia prestali veriť štandardným politikom. Keď ľudia vidia, čo sa deje v parlamente, pochopiteľne, hľadajú svojich politikov inde, nielen u ľudí ako Kiska, ale aj v nových stranách, aj u Kotlebu.

Aký je rozdiel vo vnímaní krajiny medzi generáciami vašich synov a ich rovesníkov a povedzme vašou generáciou?

Oni keď dospievali, zažívali niečo iné ako my. Preto síce niektorí z nich odišli, ale zároveň vidím vlnu zodpovednosti, ktorú má táto generácia. Videl som to v čase volieb, keď sa títo ľudia často vracali naspäť aspoň odvoliť. Ich požiadavky na spoločnosť, ich predstava o živote nie je taká jednoduchá ako u našej generácie, ktorá je často spokojná už aj so spomienkami na mladosť v socializme. Verím, že dnešní mladí ľudia sa už nenechajú pomýliť tým, keď im bude niekto rozprávať, aké boli lacné byty za socializmu a že všetko bolo vlastne fajn. Títo ľudia potrebujú demokraciu a zdravé Slovensko a zdá sa mi, že sú pre to aj ochotní niečo spraviť.

Prečo ste stiahli rozhodnutie, aby sa váš syn uchádzal o post vicežupana? Nesedelo nám to k vám, bývate tvrdohlavejší.

Nepovedal som, že chcem, aby Ondrej bol vicežupanom, ale aby bol pri mne, napríklad ako vicežupan. Ale keďže politika je vecou dohôd, vyriešil som to inak.

Lebo ten tlak bol veľký? Že ak sa povie rodina v politike, tak si už každý predstaví len zlé?

Mnohí ľudia počas kampane vnímali Ondreja a viacerí mi dokonca napísali, že by mal za župana kandidovať on. To ma tešilo, ale vysvetľoval som, že ja som mal vďaka svojej histórii väčšie šance na zvolenie ako Ondrej. Ale väčšina voličov a aj poslancov teraz vidí pri riadení verejnej správy rodinou skôr riziká. A to musím rešpektovať.

Veríte, že bariéra medzi novými županmi a vládou, ktorú tvoria v župných voľbách skôr porazené strany, nebude veľká?

Môžem hovoriť len za seba. Koaličné strany ešte pred voľbami povedali, že podporia kandidáta, ktorý bude najsilnejší, a to aj urobili. Teraz ponúkajú spoluprácu. Boli sme už na výjazdovom zasadnutí v okrese Revúca a žiaden problém som nevidel. Myslím si, že súčasná vláda chce, aby sme pomohli tomu kraju, a neplánuje robiť nič, čo by túto našu snahu brzdilo.

Aký máte pocit zo zaseknutých akčných plánov pre najmenej rozvinuté okresy? Na vine sú slabé projekty alebo slabá práca splnomocnenca Marcinčina a úradu vlády?

Určite je to aj v projektoch. Nemôžeme byť spokojní, ak tam máme plány typu oprava plota cintorína, lebo to nevyrobí dlhodobú zamestnanosť. Ale nájdu sa tam aj zaujímavé projekty. Napríklad už fungujúca Muránska pekáreň. Na druhej strane je škoda, že hodnotiaca legislatíva pre projekty nebola pripravená tak dobre, aby sme mohli byť akčnejší. Preto aj niektoré dobré projekty zbytočne dlho čakajú. To sme si prešli napríklad s pánom Attilom Agócsom z Fiľakova, ktorý spísal všetky bariéry, ktoré prišli projektom do cesty. Ale bariéry sú nato, aby sa prekonávali. Samozrejme, že poteší aj 400-tisíc na obnovu cesty druhej triedy medzi Muráňom a Červenou Skalou. Hoci v skutočnosti si tá obnova vyžiada oveľa viac peňazí.

Čo by ste ešte zmenili v pomoci projektom z regiónov?

Ja by som peniaze na sociálne podniky oveľa viac tlačil farmárom ako starostom. Francúzi to tak robia. Keď farmárovi kúpime techniku pre plodiny s vyššou pridanou hodnotou, tak spolu s nízkokvalifikovanou silou dokáže niečo užitočné aj predajné vyrobiť. Nie ako to bolo v prípade Tomanovej sociálnych podnikov, ktoré šli do produktov, na ktoré nemali, a aj preto skrachovali. V akčných plánoch môže farmár dostať maximálne 15-tisíc eur, ale napríklad starosta pre podnik na spracovanie štiepky 200-tisíc eur. Farmár by si za také peniaze vedel postaviť celé skleníkové hospodárstvo. Pomohlo by to aj projektom podpory regionálnych produktov.

Stačili by cenou?

Ak sa to za Ipľom na maďarskej strane dá, prečo by sa to nedalo tu? Sú to podobní obyvatelia, rovnaké sociálne problémy.

V čom nie je bratislavský pohľad na Slovensko dostatočne empatický? V čom robíme v Bratislave chybu, keď rozmýšľame o Slovensku?

Často nemáte skutočný záujem. Väčšina starostov, s ktorými sa rozprávam, má taký pocit, toto by vám asi povedali. Pozrite sa na kňaza, pána Masláka z Kláštora pod Znievom. Ten uchopil časti bývalého skrachovaného družstva a v ňom teraz zamestnáva približne 500 bezdomovcov. Nemá naštudovaný marketing, nemá zdroje, ktoré by mu samy napršali, ale má skutočný záujem pomáhať. A na postoji z Bratislavy mám pocit, že taký skutočný záujem tam chýba.

Ján Lunter

Marian Kotleba

Župné voľby 2017

Teraz najčítanejšie