Denník N

Podcast: Svätopluk nebol kráľom. Povesť o jeho prútoch je oveľa staršia a pochádza z východu

Foto: Fotolia
Foto: Fotolia

Legendu o starých Slovákoch má podporiť aj označenie Svätopluka za kráľa. Vládol suverénne, ale Slovákom nebol celkom určite.

Podcasty nájdete na: Apple podcastySpotifyPodbeanAmazon Alexa – RSS

Predpokladali by sme, že v stredoveku mali jasno aspoň v používaní takých základných výrazov, ako je kráľ alebo knieža. V ranom stredoveku, v časoch Veľkej Moravy to však vôbec neplatilo, používanie týchto titulov nebolo ustálené. Tí istí vládcovia sa v rôznych prameňoch striedavo nazývali latinskými výrazmi rex (kráľ) alebo dux (knieža). Prípadne sa kráľmi nazývali vládcovia malých území, ktorých môžeme skôr považovať za kmeňových náčelníkov.

Používanie toho – ktorého titulu sa samozrejme mohlo líšiť aj podľa situácie a najmä zámeru pisateľa, či chcel dotyčného vládcu povýšiť, alebo ponížiť, či sa mu chcel zapáčiť, ak mu písal list, alebo mu naopak chcel dať najavo vlastnú prevahu. To sa stávalo, keď niekto považujúci sám seba za kráľa písal niekomu, koho nebral ako rovnocenného.

V prípade Svätopluka je historicky správnejšie používať výraz knieža. Nie je to však až také podstatné, je totiž jasné, že na svojom území bol Svätopluk mocným a fakticky suverénnym vládcom.

Ak ho niektorí historici alebo politici jednoznačne nazývajú kráľom, majú preto hlavne ideologické a politické dôvody – povýšenie Svätopluka na kráľa Moravanov či dokonca „starých Slovákov“ má pridať väčší lesk Moravanom a Slovákom. Na Slovensku za tým od národného obrodenia je i snaha nájsť namiesto uhorskej tradície (často privatizovanej maďarskými nacionalistami) nejakú vlastnú a svojbytnú, ktorá by tú uhorskú tromfla.

Svätopluk však určite nebol Slovákom, a nielen preto, lebo vtedy termín Slovák nemal zmysel. Skoro isto patril do moravského rodu Mojmírovcov, vládnucej dynastie na Morave a práve ako ich zástupca vládol najprv na Nitriansku. I preto mohol neskôr ako člen vládnuceho rodu legitímne prevziať vládu nad celou Veľkou Moravou.

Ako panovník presadzoval vo svojej ríši centralizáciu a unifikáciu, rozhodne nepodporoval nič, čo by mohlo pomáhať vzniku samostatného slovenského národa, píše archeológ Vladimír Turčan v knihe Mýty naše slovenské. Rýchlo sa vysporiadal aj s politicky nepohodlnými snahami prívržencov cyrilometodskej misie o presadenie staroslovienčiny a slovanskojazyčnej cirkvi.

Niektorí českí historici, napríklad nedávno zosnulý Dušan Třeštík, dokonca predpokladali, že k Mojmírovcom patril i Pribina a jeho vyhnanie z Nitrianskeho kniežatstva bolo len akýmsi vnútrodynastickým sporom. Ale s tým slovenskí historici nesúhlasia.

Povesť o Svätoplukových prútoch poznáme z jediného diela, zo spisu byzantského cisára Konštantína VII. Porfyrogenneta, ktoré je známe pod latinským názvom De administrando imperio (O spravovaní ríše). Poučuje v ňom svojho syna o vedomostiach, ktoré potrebuje pre správne vládnutie, a opisuje krajiny a národy susediace s Byzanciou, medzi nimi i Veľkú Moravu.

Sám mytologický motív, keď sa umierajúci panovník snaží svojich synov a nástupcov primať k svornosti tým, že ich nechá lámať zväzok prútov či šípov, je oveľa starší a pochádza z východu. Podobný príbeh sa vyskytuje u mnohých iných kultúr.

Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

História

Slovenské mýty

Slovensko, Veda

Teraz najčítanejšie