Denník N

Podcast: Báthoryčka nebola masová vrahyňa

Alžbeta Báthoryová. Foto – Wikipédia
Alžbeta Báthoryová. Foto – Wikipédia

Čachtická pani Alžbeta Báthoryová sa údajne kúpala v krvi, nič tomu však nenasvedčuje.

Nevieme, koľko ich zabila a či vôbec nejakých zabila, určite ich však neboli stovky, ako sa traduje. Masové vraždenie je mýtus rovnako ako to, že sa kúpala v krvi, aby si zachovala mladosť a krásu. Skúste sa kúpať v krvi pri tom, ako sa rýchle zráža.

Alžbeta Báthoryová bola podľa zachovaných svedectiev a prameňov vzdelaná, rozhodná a schopná žena. Pochádzala z jedného z najmocnejších uhorských aristokratických rodov a do iného podobne významného rodu sa vydala.

Po smrti svojho manžela, známeho hrdinu protitureckých bojov Františka Nádasdyho, vládla pevnou rukou nad obrovským majetkom, ktorý si do manželstva priniesla a tiež zdedila. Nič však nenasvedčuje tomu, že by mala zlý vzťah s manželom a so svojimi deťmi, ani tomu, že by trpela nejakou vážnou duševnou chorobou. Grafologické rozbory, ktoré sa to pokúšali dokázať podľa jej rukopisu, analyzovali listy, ktoré v skutočnosti napísal pisár, upozorňuje na problematickosť mnohých doterajších výskumov historička Tünde Lengyelová.

Je možné, že Báthoryová so svojimi poddanými a slúžkami zachádzala prísnejšie a krutejšie, než to zodpovedalo dobovým zvyklostiam. Ani to sa však nedá jasne určiť – obvyklé tresty pre poddaných a služobníctvo boli v tých časoch z dnešného pohľadu až nepochopiteľne kruté.

Svedectvá o jej vraždení sa až na pár výnimiek odvolávajú na chýry, ktoré svedok počul. V tých najdivokejších sa objavujú povery a obvinenia z bosoráctva. Ďalšie výpovede sú zjavne tendenčné, priznania Báthoryovej spolupracovníkov boli vynútené na mučidlách.

Je pravdepodobné, že obvinenia na adresu Báthoryovej boli aspoň z väčšej časti vykonštruované. Nikdy nebola riadne súdená, jej zatknutie a uväznenie hrubo porušovalo vtedajšie právne normy a zvyklosti. Tradične sa to vysvetľovalo tým, že jej príbuzný, palatín Juraj Thurzo, chcel predísť škandálu a zaistiť, aby Báthoryovej deti neprišli o rodinný majetok, ak by bola ich matka odsúdená. Väčšina čudných a protiprávnych okolností prípadu však pripúšťa aj presne opačné vysvetlenie – mali zabrániť tomu, aby sa mohla brániť a preukázať svoju nevinu.

Ak naozaj išlo o vykonštruovaný proces, Thurzovým hlavným cieľom asi bolo práve získanie báthoryovských majetkov.

Svoju úlohu v tom však mohla zohrať aj politika. Bratrancom Alžbety Báthoryovej bolo sedmohradské knieža Gabriel Báthory. Ten mal v tom čase veľmi napäté vzťahy s viedenským dvorom, pripravoval ďalšie stavovské povstanie proti Habsburgovcom a hľadal naň spojencov v habsburskej časti Uhorska. Viedeň sa asi obávala, že sa Báthoryová, ovládajúca veľké majetky na západe a severe Uhorska, spojí so svojím príbuzným.

Mýtus krvavej grófky kántriacej mladé slovenské devy každopádne poslúžil ako dobrý príklad maďarského a zároveň feudálneho útlaku Slovákov a zvrhlosti maďarskej aristokracie v protiklade s nevinným trpiacim slovenským plebejským ľudom. Aj preto sa v slovenskom historickom povedomí tak drží.

Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

História

Slovenské mýty

Slovensko, Veda

Teraz najčítanejšie