Podcast: Báthoryčka nebola masová vrahyňa

Nevieme, koľko ich zabila a či vôbec nejakých zabila, určite ich však neboli stovky, ako sa traduje. Masové vraždenie je mýtus rovnako ako to, že sa kúpala v krvi, aby si zachovala mladosť a krásu. Skúste sa kúpať v krvi pri tom, ako sa rýchle zráža.

Alžbeta Báthoryová bola podľa zachovaných svedectiev a prameňov vzdelaná, rozhodná a schopná žena. Pochádzala z jedného z najmocnejších uhorských aristokratických rodov a do iného podobne významného rodu sa vydala.

Po smrti svojho manžela, známeho hrdinu protitureckých bojov Františka Nádasdyho, vládla pevnou rukou nad obrovským majetkom, ktorý si do manželstva priniesla a tiež zdedila. Nič však nenasvedčuje tomu, že by mala zlý vzťah s manželom a so svojimi deťmi, ani tomu, že by trpela nejakou vážnou duševnou chorobou. Grafologické rozbory, ktoré sa to pokúšali dokázať podľa jej rukopisu, analyzovali listy, ktoré v skutočnosti napísal pisár, upozorňuje na problematickosť mnohých doterajších výskumov historička Tünde Lengyelová.

Prečítajte si

Cyril a Metod nám nepriniesli jazyk ani vieru

Je možné, že Báthoryová so svojimi poddanými a slúžkami zachádzala prísnejšie a krutejšie, než to zodpovedalo dobovým zvyklostiam. Ani to sa však nedá jasne určiť – obvyklé tresty pre poddaných a služobníctvo boli v tých časoch z dnešného pohľadu až nepochopiteľne kruté.

Svedectvá o jej vraždení sa až na pár výnimiek odvolávajú na chýry, ktoré svedok počul. V tých najdivokejších sa objavujú povery a obvinenia z bosoráctva. Ďalšie výpovede sú zjavne tendenčné, priznania Báthoryovej spolupracovníkov boli vynútené na mučidlách.

Je pravdepodobné, že obvinenia na adresu Báthoryovej boli aspoň z väčšej časti vykonštruované. Nikdy nebola riadne súdená, jej zatknutie a uväznenie hrubo porušovalo vtedajšie právne normy a zvyklosti. Tradične sa to vysvetľovalo tým, že jej príbuzný, palatín Juraj Thurzo, chcel predísť škandálu a zaistiť, aby Báthoryovej deti neprišli o rodinný majetok, ak by bola ich matka odsúdená. Väčšina čudných a protiprávnych okolností prípadu však pripúšťa aj presne opačné vysvetlenie – mali zabrániť tomu, aby sa mohla brániť a preukázať svoju nevinu.

Ak naozaj išlo o vykonštruovaný proces, Thurzovým hlavným cieľom asi bolo práve získanie báthoryovských majetkov.

Svoju úlohu v tom však mohla zohrať aj politika. Bratrancom Alžbety Báthoryovej bolo sedmohradské knieža Gabriel Báthory. Ten mal v tom čase veľmi napäté vzťahy s viedenským dvorom, pripravoval ďalšie stavovské povstanie proti Habsburgovcom a hľadal naň spojencov v habsburskej časti Uhorska. Viedeň sa asi obávala, že sa Báthoryová, ovládajúca veľké majetky na západe a severe Uhorska, spojí so svojím príbuzným.

Mýtus krvavej grófky kántriacej mladé slovenské devy každopádne poslúžil ako dobrý príklad maďarského a zároveň feudálneho útlaku Slovákov a zvrhlosti maďarskej aristokracie v protiklade s nevinným trpiacim slovenským plebejským ľudom. Aj preto sa v slovenskom historickom povedomí tak drží.