Denník N

Andrej Hlinka nebojoval za samostatnosť

Foto: TASR
Foto: TASR

Hlinka nebol jednoznačným stúpencom samostatnosti, to z neho urobili až po jeho smrti.

Podcasty nájdete na: Apple podcastySpotifyPodbeanAmazon Alexa – RSS

Andrej Hlinka sa mimoriadne zaslúžil o to, že slovenský národ sa stal štátotvorným národom, hovorí zákon o zásluhách predsedu HSĽS z roku 2007. Prvý zákon o Hlinkových zásluhách pritom prijal už Slovenský snem v roku 1939. Uzákoňovať históriu nie je práve najšťastnejší nápad a v Hlinkovom prípade platí, že s jeho bojom za samostatné Slovensko je to minimálne sporné.

V roku 1918 Hlinka napríklad povedal: „Tu je doba činov. Treba nám určite vysloviť, či pôjdeme aj naďalej s Maďarmi alebo s Čechmi. Neobchádzajme túto otázku, povedzme otvorene, že sme za orientáciu česko-slovenskú. Tisícročné manželstvo s Maďarmi sa nevydarilo. Musíme sa rozísť.“

Hlinka aj v neskoršom období stál na pozíciách ČSR, ale z dlhodobého hľadiska jeho snahy tento štát rozbíjali.

Hlinka bol katolícky kňaz, ale v nultých i tridsiatych rokoch minulého storočia stál na širšej plat­forme a jeho strana spolupracovala s prevažne evanjelickou SNS. Nebol presvedčeným demokratom, program jeho strany bol v mnohých ohľadoch populistický, ale jeho povesť najviac naštrbila posmrtná glorifikácia počas vojnovej Slovenskej republiky a démonizácia za komunizmu.

Jeho kritici mu pravdivo vyčítajú zahraničnopolitickú naivitu, ktorú prejavil napríklad partizánskou návštevou na parížskej mierovej konferencii, vedomé budovanie kultu osobnosti (pozri premenovanie SĽS na HSĽS), ješitnosť (nebol sám, kto o sebe rozprával v tretej osobe), impulzívnosť či tiež obdiv k rôznym diktátorom.

„Tragickým paradoxom Hlinkovho politického odkazu je, že sa ho po roku 1938 monopolne zmocnili tie politické sily v ľudovej strane, ktoré chtiac-nechtiac spojili ďalší vývoj ľudáckeho hnutia a jeho režimu s nacistickým Nemeckom,“ napísal historik Ivan Kamenec v článku z roku 1990 uverejnenom v knihe Hľadanie a blúdenie v dejinách.

Okrem iného tiež pripomína, že „napriek oficiálnej ľudáckej mytologizácii, slovenské odbojové hnutie nestotožňovalo Hlinku s existujúcim totalitným režimom. Naopak, Hlinku vyzdvihovalo ako prívrženca Československej republiky a obviňovalo vtedajších vodcov jeho strany, že hrubo zneužívajú Hlinkovo meno i jeho politický odkaz.“ Ako sa neskôr ukázalo, nebol to len opis minulosti, ale aj proroctvo do budúcnosti.

Iste, aj tu je otázka, ako by sa Hlinka správal, keby sa dožil vyhlásenia autonómie, vyhlásenia samostatnosti a bol by svedkom cesty k totalitnému režimu a deportáciám židovských obyvateľov, ktoré s podporou nacistického Nemecka narysovali a uskutočňovali štátostrana a polovojenská garda, ktoré niesli v náz­voch jeho meno.

Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

História

Slovenské mýty

Slovensko, Veda

Teraz najčítanejšie