Denník N

Britský časopis spochybnil nákup transportérov v réžii SNS aj vychvaľovanú vežu s kanónom z Dubnice

Firma EVPÚ má dnes istotu, že nech Slovensko nakúpi akékoľvek obrnené vozidlá, budú na nich jej zbraňové veže. Na snímke je jej produkt Turra 30. Foto – EVPÚ
Firma EVPÚ má dnes istotu, že nech Slovensko nakúpi akékoľvek obrnené vozidlá, budú na nich jej zbraňové veže. Na snímke je jej produkt Turra 30. Foto – EVPÚ

Magazín Jane’s Defence Weekly napísal, že slovenskí vojaci údajne odmietajú zbraňovú vežu Turra 30, ktorú majú montovať na transportéry pre slovenskú armádu.

Minister vnútra Robert Kaliňák pred pár týždňami chválil pred hlúčikom novinárov výrobok Turra 30 – diaľkovo ovládanú vežu vybavenú kanónom, guľometom a protitankovými strelami, ktorá sa montuje na obrnené vozidlá. Novinárom ukazoval na tablete fotku, ako je slovenská veža pripevnená na obrnenom vozidle v Spojených arabských emirátoch. „Je skvelé, keď sa Slovákom darí takto expandovať,“ hovoril Kaliňák.

Veže Turra 30 vyrába spoločnosť EVPÚ z Novej Dubnice. Jej veže sú označované za jedny z mála špičkových produktov súčasného slovenského zbrojárstva.

Počíta s nimi aj ministerstvo obrany. Veže z Novej Dubnice majú byť najdôležitejším slovenským výrobkom na fínskych transportéroch Patria, ktoré chce ministerstvo nakúpiť za 400 miliónov eur. Jedným z hlavných argumentov na výber Patrie ľudia SNS opakujú, že časť výroby bude na Slovensku.

„Vozidlo bude vybavené automatizovanou zbraňovou stanicou slovenskej produkcie,“ píše sa aj v oficiálnom materiáli, ktorý nedávno zverejnila vláda.

Vežou Turra-30 bol vybavený už prototyp vozidla Patria, ktorý ministerstvo predviedlo začiatkom decembra. Foto N – Tomáš Benedikovič

Odlišný pohľad na slovenskú vežu však teraz priniesol britský odborný magazín Jane’s Defence Weekly. S odkazom na nemenované zdroje napísal, že slovenská armáda s ňou nie je spokojná.

Veža je vraj príliš ťažká a Fíni musia kvôli nej upravovať podvozok vozidiel, ktoré chcú predať Slovensku. Podľa časopisu za to môže zastaraná technológia valcovanej ocele, ktorú firma EVPÚ používa pri jej pancierovaní.

„Výsledkom je, že hmotnosť veže vytvára veľký nápor na elektromechanické súčiastky, ktoré ju ovládajú,“ napísal magazín.

Nákup šitý na mieru SNS

Trendom vo svete je podľa Jane’s Defence Weekly používanie hliníka v kombinácii s kompozitnými materiálmi, ktoré sú výrazne ľahšie než oceľ. „Turra nespĺňa požiadavky slovenských ozbrojených síl na zbrane 21. storočia,“ píše autor.

V rozšírenej verzii článku, ktorá je prístupná len predplatiteľom, urobil aj krátku analýzu obchodu. Píše v nej, že nákup osemkolesových transportérov je šitý na mieru SNS, ktorá ovláda ministerstvo obrany, a aj firmám, ktoré sú s ňou spriaznené.

„Projekt bojového vozidla 8×8 je viac produktom krajne pravicovej Slovenskej národnej strany a časti domáceho priemyslu, ktorý má na ňu väzby, než platformou, ktorá by najviac vyhovovala slovenskej armáde,“ dodáva časopis.

Doteraz vychvaľovaná

Jane’s Defence Weekly je najznámejším medzinárodným časopisom, ktorý sa venuje armádnej technike. Autorom článku je dlhoročný český dopisovateľ Jiří Komínek.

Pri opisovaní pozadia nákupu viac-menej zhŕňa podozrenia, ktoré sa objavujú aj v slovenských médiách. Novinkou sú však pochybnosti okolo veže Turra, ktorú ministerstvo i politici dlhodobo prezentujú ako špičkový výrobok.

Pre firmu EVPÚ môže takáto negatívna reklama znamenať minimálne to, že jej marketingoví manažéri budú musieť intenzívnejšie komunikovať s potenciálnymi zákazníkmi, aby vyvrátili pochybnosti, ktoré si prečítajú v časopise.

Komínek skúšal pred publikovaním článku osloviť aj slovenskú stranu. Kontaktoval štátnu firmu Konštrukta Defence, ktorá projekt s transportérmi zastrešuje. Konštrukta ho však odkázala na firmu EVPÚ a manažéri EVPÚ mu žiadne vyjadrenie do uzávierky neposlali.

Vežu z Novej Dubnice inštalovala zbrojovka Nimr zo Spojených arabských emirátov do vozidiel Jais 6×6, ktoré predviedla vo februári na veľtrhu v Abú Dhabí. Foto – NIMR

EVPÚ: Ohradzujeme sa

Stanovisko k článku zverejnila EVPÚ až teraz pri otázkach Denníka N. „Informácie v článku Jane’s Defence nie sú z nášho pohľadu publikované v celkom správnom kontexte,“ napísal marketingový manažér firmy Jozef Poláček.

Hmotnosť slovenskej veže je podľa neho porovnateľná s hmotnosťou konkurenčných veží. A stupeň ochrany veže je možné zvyšovať podľa požiadaviek zákazníka. „Doposiaľ sme nezaznamenali negatívne reakcie od vojakov slovenskej armády, o ktorých sa píše v článku,“ vraví Poláček.

Autor článku opiera svoje informácie o zdroje, ktoré označuje ako „zdroje zo slovenskej i západnej diplomacie, z prostredia obranného priemyslu a z prostredia think tankov“.

Za zverejnenými informáciami si stojí. „Od naozaj dôveryhodných zdrojov mám správy, že slovenskí vojaci nie sú z tej veže nadšení,“ povedal Komínek Denníku N.

Denník N požiadal o reakciu aj ministerstvo obrany vedené nominantom SNS Petrom Gajdošom. Hovorkyňa Danka Capáková otázky ignorovala.

Technologický skok

Na slovenské pomery však veža Turra-30 v každom prípade znamená civilizačný posun. Zatiaľ čo v súčasných transportéroch z čias studenej vojny musia v streleckej veži sedieť jeden či dvaja vojaci, ktorí sa otáčajú spolu s ňou, veže z Novej Dubnice sú už ovládané na diaľku.

To znamená, že operátor sedí ukrytý vo vnútri vozidla, a tým je aj viac chránený. Vežu ovláda pomocou joysticku, ktorým môže aj odpaľovať zbrane.

Z vozidla sa nepozerá cez periskop, ako v starých transportéroch, ale pomocou kamier, ktoré prenášajú obraz z veže do monitorov vo vozidle. Tam si vojak môže prepínať aj medzi denným a nočným videním, obraz môže približovať a odďaľovať, zbrane zameriava pomocou lasera.

Vojaci už nemusia sedieť priamo v streleckej veži, ktorá bola najzraniteľnejšia, ale zbrane obsluhujú na diaľku zvnútra vozidla. Foto N – Vladimír Šimíček

Takéto zbraňové veže však dnes vyrába celý rad firiem. Priamym konkurentom Slovákov sú napríklad veže od izraelského výrobcu Elbit, talianskej firmy Oto Melara či belgickej CMI Defence. Svoju vlastnú vežu ponúka dokonca aj ďalšia slovenská firma – strojárne Way Industries v Krupine. Časť systémov k nej odoberá z EVPÚ.

Turra-30 váži podľa oficiálnych údajov 1,5 tony. Za jej nedostatok môže byť považované to, že pri svojej hmotnosti má relatívne nízku odolnosť voči kanónom a ručným zbraniam. Keď vežu Turra v roku 2013 predstavili, ako stupeň balistickej ochrany (takzvaný Stanag) k nej uviedli iba nízky stupeň 1.

Pre porovnanie: napríklad nová turecká veža Teber 30 má uvedený stupeň ochrany päť. EVPÚ však opakuje, že úroveň ochrany môžu v prípade potreby zvýšiť.

Rusko-slovenský kanón

Niektorí kritici slovenskej veži tiež vyčítajú, že používa modernizovaný sovietsky kanón 2A42, ktorý licenčne vyrábajú v Dubnici nad Váhom. Kanón používa ruský typ munície, ktorý je aj medzi východoeurópskymi štátmi NATO na ústupe.

Denník N sa o tom rozprával s inžinierom, ktorý má blízko k firme EVPÚ. Kanón sovietskej konštrukcie obhajoval argumentom, že je ľahší a zároveň lacnejší než konkurenčný americký kanón Bushmaster, ktorý je v prípade potreby tiež možné inštalovať do veže.

Turra 30 pripevnená na licenčnej verzii rakúskeho transportéra Pandur, ktorý slovenskej armáde neúspešne ponúkla česko-slovenská skupina MSM. Foto N – Vladimír Šimíček

Informácie, že niektorí slovenskí vojaci sú s vežou Turra nespokojní, zachytil aj Denník N. To však nemusí znamenať, že je naozaj nevhodná. Vojaci vo všeobecnosti žiadajú pre seba najlepšiu možnú výzbroj, bez ohľadu na finančné možnosti armády.

Cena jednej veže Turra-30 sa môže počítať v stovkách tisíc eur. Presná cena je obchodným tajomstvom, ľudia z EVPÚ však hovoria, že ich výrobok je lacnejší než veže od konkurencie.

„Dlhodobo registrujeme zvýšený záujem o naše technické riešenie aj zo zahraničia, keďže dobrým pomerom výkonu a ceny získavame konkurenčnú výhodu aj voči tradičným lídrom na trhu,“ tvrdí Poláček.

Pokiaľ by slovenská veža bola jasným nepodarkom, tak by s ňou pravdepodobne nespojila svoju značku zbrojovka NIMR zo Spojených arabských emirátov, o ktorej hovoril aj Kaliňák. Vežu Turra vo februári predviedla na svojom šesťkolesovom vozidle Jais na veľtrhu v Abú Dhabí.

Či si tieto vozidlá so slovenskou vežou aj niekto objednal, však nie je známe. EVPÚ na otázku, akým zákazníkom svoju vežu doteraz dodala, odpovedala vyhýbavo. „Nie je v našej kompetencii hovoriť o konkrétnych zákazníkoch,“ reagoval Poláček.

S vežou od EVPÚ sa od začiatku počítalo pri projekte modernizácie starých BVP. Foto – Excalibur

Firma z pochybných obchodov

Oficiálne je známe iba to, že vežu Turra 30 v uplynulých rokoch nakúpilo slovenské ministerstvo obrany pre osemnásť modernizovaných bojových vozidiel pechoty (BVP).

Tento nákup v sebe niesol typické znaky éry bývalého ministra obrany za Smer Martina Glváča. Zákazku na modernizáciu „bévepečiek“ schválil v úplnej tichosti štyri dni pred voľbami 2016, hoci išlo o obchod za 27 miliónov eur. Ministerstvo ho priznalo až o dva mesiace neskôr, keď sa o ňom dozvedel Denník N.

Starší model veže z Novej Dubnice, označený ako ZSRD 07, má vo výzbroji aj česká armáda. České ministerstvo obrany si v roku 2009 objednalo deväťdesiat talianskych obrnených vozidiel Iveco, pričom jedenásť z nich bolo vybavených touto slovenskou vežou.

Tento obchod však zároveň ukázal, že firma EVPÚ môže mať vplyvných zástancov medzi lobistami, ktorí majú blízko k vrcholných politikom. Nákup vozidiel Iveco patril totiž medzi najpochybnejšie vojenské nákupy v Česku.

České ministerstvo ho dohodlo v úplnej tichosti. Informácie o ňom zverejnilo večer pred Štedrým dňom v roku 2009, keď už väčšina novinárov bola na vianočných sviatkoch, takže médiá sa mu dva týždne vôbec nevenovali.

Veža ZSRD 07 pripevnená na obrnenom vozidle Iveco českej armády. Foto – Army.cz

Do nákupu vozidiel Iveco bolo zapojené aj slovenské ministerstvo obrany, ktoré v tom čase viedli nominanti Smeru. Spolu s českým ministerstvom predstieralo, že oba štáty robia spoločný nákup, vďaka čomu sa Česi vyhli povinnosti vyhlásiť otvorenú súťaž.

Českí novinári neskôr zistili, že na slovenskej strane pomáhal obchod dohodnúť kamarát Roberta Fica Miroslav Výboh, ktorý sa dva roky predtým v Česku zaplietol aj do aféry okolo nákupu transportérov Pandur.

„Slováci nič nekúpili, len poskytli Čechom alibi, aby mohli nakupovať od vopred vybraného dodávateľa. Túto vec na slovenskej strane vybavoval Miroslav Výboh,“ poznamenal pred časom investigatívny novinár Janek Kroupa.

Riaditeľ ako majiteľ

Dubnická firma EVPÚ nadväzuje na niekdajší štátny Elektrotechnický výskumný ústav. Dnes zamestnáva zhruba 300 ľudí na Slovensku, ďalších 50 v pobočkách v Česku. Okrem vojenskej výroby sa venuje napríklad dodávkam elektrických zariadení na lokomotívy.

Firma EVPÚ niekoľko rokov odmietala prezradiť, kto je jej vlastníkom. V obchodnom registri je zapísaná len cez takzvané akcie na meno.

V novo vzniknutom Registri partnerov verejného sektora je od leta zapísaný ako takzvaný konečný užívateľ výhod Jozef Buday z Novej Dubnice, ktorý je zároveň generálnym riaditeľom firmy.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie