Denník N

Konflikt medzi Katalánskom a Madridom sa jednými voľbami neskončí

Rozdelené Katalánsko: Irene Guszman (15) vpravo v španielskej vlajke a Mariona Esteve (14) vo farbách katalánskej vlajky. Foto – AP
Rozdelené Katalánsko: Irene Guszman (15) vpravo v španielskej vlajke a Mariona Esteve (14) vo farbách katalánskej vlajky. Foto – AP

Španielskej vláde konfrontácia s Katalánskom vyhovuje, myslí si historik z Barcelonskej univerzity Steven Forti.

Necelé tri mesiace po neuznanom referende o nezávislosti v Katalánsku, ktoré 1. októbra sprevádzalo policajné násilie a vyvolalo najväčšiu krízu v modernom Španielsku za posledné desaťročia, si Katalánci vo štvrtok zvolia novú vládu. 

Tú predchádzajúcu odvolal španielsky parlament, keď prvý raz v histórii využil ústavný článok 155 a odobral regionálnej vláde právomoci. Stúpenci katalánskej nezávislosti to prirovnávali ku diktatúre Francisca Franca.

Situácia sa zdramatizovala, keď v katalánskom parlamente po dlhšom váhaní ešte ten istý mesiac nakoniec vyhlásili nacionalistické strany nezávislosť od Španielska. Ich vyhlásenie malo síce len symbolický význam, no vyprovokovalo Madrid k tvrdšej reakcii.

Viacerí katalánski ministri skončili v španielskom väzení. Premiér Carles Puigdemont sa mu s viacerými kolegami vyhol útekom do Bruselu. A španielsky premiér Mariano Rajoy z Ľudovej strany vypísal voľby na 21. decembra vo viere, že rozdelené katalánske strany sa ešte viac rozhádajú a uspejú sily volajúce po jednotnom Španielsku.

Kríza sa skončiť nemusí

„Môže to skončiť rovnakou patovou situáciou, akú tu máme posledné tri roky. Dôležité je, či budú mať separatistické strany väčšinu. Nie je vylúčený ani variant, že by sa vytvorila koalícia, kde bude strana podporujúca španielsku ústavu, ako aj stúpenci nezávislosti. Obidva bloky majú okolo 45 percent, takže to môže byť veľmi tesné. No a vylúčené nie je ani to, že nikto nebude vedieť zostaviť vládu,“ hovorí historik Steven Forti z Barcelonskej univerzity.

Zaujímavé bude sledovať už len to, ako dopadnú jednotlivé strany.

Z opozície sú silní Ciudadanos, ktorí od začiatku vystupovali proti nezávislosti a sú jedinou celoštátnou stranou, ktorá má silnú pozíciu v Katalánsku. Od začiatku boli napríklad za aktiváciu článku 155. „Nielenže ste vyhnali firmy preč, ak zostanete vo vláde, spôsobíte ešte viac škody,“ hovorí katalánska líderka Ciudadanos Inés Arrimadas. Z Katalánska pre politickú nestabilitu odišlo skoro 3-tisíc spoločností.

Katalánski separatisti argumentujú, že posledné štyri roky ekonomika Katalánska rástla napriek rastúcemu hnutiu za nezávislosť.

Medzi katalánskymi nacionalistami sú tri hlavné strany. Aj to, ktorá z nich bude prvá, môže rozhodnúť, či sa Carles Puigdemont pokúsi vrátiť z exilu ako víťaz. Republikánska ľavica Katalánska (ERC), ktorej predseda Oriol Junqueras je vo väzení, viedla dlho v prieskumoch pred Puigdemontovou Katalánskou demokratickou stranou (PDeCAT).

Obe strany sú silne proeurópske, na rozdiel od krajne ľavicovej političky Anny Gabriel a jej Kandidátky ľudovej jednoty (CUP), ktorá by chcel aj vystúpiť z NATO.  

Španielsky nacionalizmu je späť

„Problémom je mentalita španielskej pravice, ktorá je proti kompromisu a chce hlavne vyhrať a ponížiť súpera. Aj vo vládnej strane ľudovcov sa obávajú, že ak by ponúkli Barcelone kompromis, Ciudadanos by sa stala silnou opozíciou v pravicovom tábore. Chápu, že na národnej úrovni sú teraz silní, keď sú tvrdí. Práve vďaka katalánskej kríze sa im podarilo oživiť španielsky patriotizmus,“ hovorí Forti.

Španieli začali vešať zástavy do okien a dokonca aj čísla žrebov s 00155 v tradičnej španielskej vianočnej lotérii sa vypredali.

Článok 155 podľa Fortiho zafungoval dobre. „Nevidím veľké demonštrácie, vysoko postavení úradníci chodia do práce. Dôležité však bude, či sa to zastaví krátko po voľbách alebo nie. Ak to bude krátke, potom to bude víťazstvo španielskeho štátu. V opačnom prípade vzniknú problémy,“ hovorí Forti.

Nie je sám, kto si myslí, že po voľbách veľké napätie, ktoré panuje aj medzi Madridom a Barcelonou, aj v samotnom Katalánsku, tak skoro nevyprchá. 

„Španielsky nacionalizmus má oveľa väčší vplyv za posledné mesiace, a podobne sa to dá povedať aj o katalánskom nacionalizme, ktorý bol pred rokmi oveľa slabší. Nikto už viac nerozpráva o korupcii, či úsporných opatreniach. Všetci hovoria o jednote alebo nezávislosti. Na konci tu máme dve vlády, čo prehrali. Španielska vláda tvrdí, že sa neudialo žiadne referendum, ale to bolo. Na druhej strane, Katalánci vyhlásili, že sú nezávislí, no nestali sa nimi,“ dodáva Forti.

Podľa neho riešenie komplikuje aj to, že vláde v Madride napätá situácia v Katalánsku vyhovuje. „Nie je však ľahké udržiavať ho pod kontrolou. Stále je možnosť, že španielska vláda niečo Kataláncom nakoniec ponúkne, aby upokojila situáciu. Závisí to aj od výsledku a politického počasia, ktoré však tomu teraz nepraje,“ hovorí taliansky historik pôsobiaci v Barcelone.

Napriek tomu, že stúpenci nezávislosti argumentujú, že v októbrovom referende hlasovalo až 90 percent voličov (pri 40-percentnej účasti) za, celková podpora pre odtrhnutie sa od Španielska je podľa prieskumov verejnej mienky pod 50 percentami. „Zabúda sa totiž na tú šedú zónu, ktorá nie je ani za nezávislosť, no ani nie sú monarchisti, ale chcú jednoducho len väčšiu autonómiu,“ rozpráva Forti.

Aj preto celoštátne strany ako Ľudová strana či socialisti nemôžu v Katalánsku zostaviť spoločnú vládu. Na to majú príliš slabú podporu.

Čo by teda mohol urobiť Madrid? „Malo by sa hovoriť  o reforme ústavy. Témou by mohlo byť navrátenie silnejšej autonómie Katalánsku z roku 2006 a potom hlasovanie o novej ústave v referende, ako v Španielsku, tak aj v Katalánsku. Zatiaľ sme však nevideli žiadny politický dialóg,“ hovorí Forti.  

Nezávislosť Katalánska

Teraz najčítanejšie