Konflikt medzi Katalánskom a Madridom sa jednými voľbami neskončí

Španielskej vláde konfrontácia s Katalánskom vyhovuje, myslí si historik z Barcelonskej univerzity Steven Forti.

Rozdelené Katalánsko: Irene Guszman (15) vpravo v španielskej vlajke a Mariona Esteve (14) vo farbách katalánskej vlajky. Foto – AP

Necelé tri mesiace po neuznanom referende o nezávislosti v Katalánsku, ktoré 1. októbra sprevádzalo policajné násilie a vyvolalo najväčšiu krízu v modernom Španielsku za posledné desaťročia, si Katalánci vo štvrtok zvolia novú vládu. 

Tú predchádzajúcu odvolal španielsky parlament, keď prvý raz v histórii využil ústavný článok 155 a odobral regionálnej vláde právomoci. Stúpenci katalánskej nezávislosti to prirovnávali ku diktatúre Francisca Franca.

Situácia sa zdramatizovala, keď v katalánskom parlamente po dlhšom váhaní ešte ten istý mesiac nakoniec vyhlásili nacionalistické strany nezávislosť od Španielska. Ich vyhlásenie malo síce len symbolický význam, no vyprovokovalo Madrid k tvrdšej reakcii.

Viacerí katalánski ministri skončili v španielskom väzení. Premiér Carles Puigdemont sa mu s viacerými kolegami vyhol útekom do Bruselu. A španielsky premiér Mariano Rajoy z Ľudovej strany vypísal voľby na 21. decembra vo viere, že rozdelené katalánske strany sa ešte viac rozhádajú a uspejú sily volajúce po jednotnom Španielsku.

Kríza sa skončiť nemusí

„Môže to skončiť rovnakou patovou situáciou, akú tu máme posledné tri roky. Dôležité je, či budú mať

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Nezávislosť Katalánska

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |