Denník N

Logo Odkaz MMŠOdkaz MMŠ: O rastúcej sociálnej nerovnosti vo svete a o tom, že Európa je na tom ešte relatívne dobre

Príjmová aj majetková nerovnosť vo svete rastie, niekde dokonca extrémnou rýchlosťou. Taký je záver výskumu tímu francúzskeho ekonóma Thomasa Pikettyho, ktorý sa preslávil knihou Kapitál v 21. storočí.

Piketty ďalej pracuje na podrobnom mapovaní svetového bohatstva a problému nerovnosti, a niektoré čísla v tejto štúdii sú naozaj zaujímavé. Od roku 1980 vzrástla nerovnosť rapídne, najviac však v Rusku, Severnej Amerike, Číne a Indii.

Európa je na tom relatívne dobre, na našom

kontinente má najlepšie zarábajúcich 10 % podiel na národnom príjme 37 %, kým v Číne je to 41 %, v Rusku 46 %, v Amerike 47 %, v Afrike, Brazílii a Indii okolo 55 % a na Strednom východe je to dokonca 61 %.

Nerovnosť však rastie všade a od roku 1980 do roku 2016 vzrástla v západnej Európe o 12 %, v USA dokonca o 20 %. Pikettyho odhady hovoria, že od roku 1980 rástol na celom svete príjem horného 1 % dvakrát tak rýchlo ako príjem spodných 50 %, ale aspoň že obe skupiny rástli. Naopak globálna stredná trieda (čo je v Amerike a v EÚ vlastne 90 % obyvateľstva) trpela poklesom príjmov.

Ak skombinujeme Čínu, Európu a USA, tak bohatstvo horného 1 percenta vzrástlo medzi rokmi 1980 a 2016 z 28 % na 33 % z celkového majetku, kým majetok spodných 75 % ostáva stále kdesi na úrovni 10 % z celku.

Jednou z príčin rastu nerovnosti je privatizácia, ktorá spôsobila, že od roku 1980 chudobneli vlády, kým súkromníci bohatli. Ešte v roku 1970 bol pomer bohatstva v súkromných rukách vo vyspelých štátoch od 200 do 350 % k veľkosti národného príjmu, dnes je to od 400 do 700 %.

Naopak, verejné bohatstvo, teda to, čo vlastní štát, sa zmenšilo prakticky všade. V Číne a v Rusku to bolo v roku 1980 60 až 70 % celkového bohatstva (čo je pochopiteľné, keďže tam vládli komunistické režimy), dnes je to 20 až 30 %. Vo vyspelých štátoch Západu je dokonca verejné bohatstvo v mínuse, ako napríklad v USA alebo v Británii, a len máličko v pluse, ako napríklad v Nemecku či vo Francúzsku. Svetlou výnimkou je Nórsko vďaka svojmu bohatému fondu,

do ktorého vláda pumpuje peniaze z príjmov z predaja ropy.

Napriek týmto zlým správam nedosiahla svetová nerovnosť ešte stále úroveň zo začiatku 20. storočia, keď vrcholila globalizácia (a neexistoval tzv. sociálny štát), ale napríklad v Nemecku, ako píše na základe Pikettyho štúdie týždenník Die Zeit už dosiahla úroveň z roku 1913. Horných 10 % s najlepšie zarábajúcich Nemcov má príjmy vo výške 40 % z národného príjmu, kým spodných 50 % dokopy len 17 %. To je veľký prepad od 60. rokov minulého storočia, keď mala táto spodná polovica podiel vyše jednej tretiny z národného príjmu.

A ako bojovať s nerovnosťou? Sú to stále tie isté recepty. Piketty navrhuje zaviesť globálny finančný register, aby sa bohatým sťažila možnosť obchádzať dane alebo vyvážať svoje bohatstvo do daňových rajov, deti z chudobnejších rodín musia dostať vyššiu podporu na vzdelanie, vlády by mali zavádzať vyššie progresívne dane a tak ďalej.

Logo Odkaz MMŠOdkaz MMŠ

Martin M. Šimečka každý pracovný deň vyberá zaujímavý text zo svetových médií a vysvetľuje, čo je na ňom fascinujúce.

Teraz najčítanejšie