Denník N

Lovec zvukov: Len čo je niečo príliš pravidelné a predvídateľné, strácam záujem

Foto – Lucia Kovaľová
Foto – Lucia Kovaľová

Najznámejší slovenský sound artista Jonáš Gruska v roku 2017 predstavil niekoľko zaujímavých projektov.

Pravidelne ho počuť. Doslovne. Vyrába totiž veci, ktoré slúžia na zaznamenávanie zvukov, sám zvuky produkuje aj vydáva zvuky iných. Je známy skôr v malej, ale medzinárodnej komunite sound artistov, lovcov a zberačov rôznych zvukov, no jeho vlastný výrobok s názvom Elektrosluch napríklad už využili aj filmári, ktorí pre Netflix nakrútili film iBoy. Ten mal premiéru ešte v januári. Na konci leta sa v rámci projektu Lúky JONÁŠ GRUSKA ocitol s niekoľkými speváčkami v opustenom cukrovare v Rimavskej Sobote a vzniklo virálne video, na jeseň vydal vlastnú nahrávku Spevy a rok uzatvára benefičným umeleckým projektom na podporu občianskeho združenia Vagus.

 

Keď ste avizovali album Spevy, očakávalo sa, že tam bude aj záznam zo starého cukrovaru v Rimavskej Sobote. Prečo chýba?

Spevy sú myslené trochu inak. Ako spevy rôznych objektov, ktoré vydávajú veci okolo nás. Keď som v sile v Rimavskej Sobote nahrával speváčky, ony sa len rozospievavali pred koncertom na festivale Ruiny. Veľakrát sa počas piesní rozhodli niečo zmeniť, nepamätali si presne texty, a keď sa začali rozprávať, niekedy trochu zaniklo, že ten spev ešte niekoľko sekúnd doznieva. Ešte riešime, či to nejako budeme publikovať, ale chcel by som tam ešte raz s nimi ísť a cielene niečo nahrať. Toto bolo len tak, že sme sa tam náhodou ocitli a znelo to super. Stretli sme sa tam pri Tescu a zbadali zdiaľky silo. Je to priestor v bývalom cukrovare. Ja som so záznamom spokojný tak, ako je, ide o to, aby s ním boli spokojné aj speváčky. Do toho im nemôžem hovoriť. Ak by sme to však išli znovu nahrať poriadne, budem sa snažiť, aby bola aj videodokumentácia, a budem sa snažiť, aby to nestratilo pôvodnú spontánnosť. Chcel by som si tam ešte niečo ísť nahrať.

Keď zaznamenávate nejaké field recordings, vopred neviete, aký bude výsledok. Spevy sú však štruktúrovanou nahrávkou, využíva aj syntézu rôznych zvukov. Bol zámer pracovať s iným prístupom?

Spevy sú časozberom, veľa nahrávok vzniklo už pred niekoľkými rokmi a postupne dozrievali na tie správne miesta a kombinácie. Všetko sú nahrávky súvisiace s mojím okolím alebo so spomienkami. Mám ku každej pesničke popisy, kde je rozpísaný príbeh. Sú tam nahrávky zo záhrady môjho dedka, je to veľmi osobné. Dal som to dokopy čisto pocitovo, bez nejakej konkrétnej konceptuálnej vízie, skôr som chcel vytvoriť zážitok pre ľudí a ukázať rôzne pohľady na to, čo sa mi vo zvuku páči. Nemal som potrebu robiť to uniformné v zmysle nejakého konceptu. Chcel som poukázať na rozmanitosť, s akou sa dá k zvukom pristupovať.

Kde všade ste zbierali a nahrávali materiál na album?

Najmä v Bratislave a v Bělči, kde žijú moji starí rodičia. Potom tam veľa figurujú aj záznamy z lúk po Slovensku. To bol projekt, keď som predvlani nahrával idylické lúky, ktoré mi prišli zaujímavé aj akuzmaticky, ako čistý zvuk. Bez kontextu, že to je lúka, chcel som zachytiť, akú má textúru, aký rytmus.

Výsledkom je pol na pol soundartový a hudobnícky prístup.

Niekedy je tam aj syntéza, veci, ktoré som naprogramoval. Napríklad v skladbe Volanie hrám na nástroji khene, ústnom organe, ktorý vyzerá trochu ako Panova flauta, ale má plátiky, ktorými sa ovládajú tóny. Ale väčšinou sú tieto nahrávky pomerne surové a needitované. Ide hlavne o ich kombinácie než o procesovanie. V jednej pesničke napríklad kombinujem tikot hodiniek s lomozením pontónu na Dunaji, ktorý som nahral hydrofónom, a so škrabkaním kontaktným mikrofónom po plechoch. Hodinky dávajú pravidelný rytmus, zvyšok je akoby improvizácia, ktorá vznikla na základe toho, ako sa náhodne vlnila voda, a do toho som ešte vstupoval s kontaktným mikrofónom ako hudobník. Dokopy vytvárame akoby freejazzové trio. Niektoré skladby majú aj kompozíciu a melódie, ale nie je pre mňa dôležité nazývať to hudba, nezaujíma ma až tak táto debata. Baví ma to robiť a som rád, že sú ľudia, ktorých to baví počúvať.

Chystáte nejaké koncerty zo Spevov? Dá sa to vôbec prezentovať naživo alebo ide výlučne o album na domáce počúvanie?

Niektoré melodickejšie veci som už hrával naživo, zvyšok skôr vyjadruje niečo iné. Ale ja všetko robím s tým istým nábojom, v tej istej nálade. Aj iné moje práce nesú rovnaký odkaz, sú prepojené. Keď hrám naživo, je to podobné ako na albume, aj keď to nie sú identické veci. K zvuku pristupujem vždy rovnako. Bez obáv a s experimentovaním.

Pod albumom je výrazne podpísaný aj Rashad Becker, renomovaný inžinier a producent z berlínskeho štúdia Dubplates & Mastering. Ako pomohol dotvoriť Spevy?

Mal na starosti mastering a urobil prechody medzi jednotlivými skladbami. Poprosil som ho, aby to nejako kreatívne prepojil, správne načasoval. Mal som nejaké predstavy, ale nevedel som sa rozhodnúť, už som nemal odstup, potreboval som niekoho, kto sa na to dokáže pozrieť čerstvými ušami a vymyslí, ako by to celé mohlo byť. Spravil to veľmi dobre. Nerobil viac verzií, poslal jednu a s tou som bol spokojný. Vybral som si ho preto, lebo sa mi páči jeho práca ako masteringového inžiniera, ale aj jeho hudba. Mám pocit, že máme veľa spoločného v prístupe. Má cit pre takéto veci a napísal mi, že sa mu album páči.

Názvy skladieb ako Vodné entinty alebo Vtlak asi nie sú náhodné preklepy.

To bol zámer. Niečo podobné, ako keď počúvate nejaký rytmus a zrazu príde nejaká deviácia, tak vás to vyruší a spozorniete. Také rytmy ma bavia najviac. Napríklad klopkanie dažďa. Je krásne chaotické. Len čo je to príliš pravidelné a predvídateľné, strácam záujem. Úplne legendárni sú v tomto Autechre, v mnohých skladbách sa nedá odhadnúť, na akom patterne stoja. Zdá sa vám, že sa to stále zrýchľuje alebo ide o iné psychoakustické halucinácie typu Shephard’s tone.

Beriete Spevy ako uzavretý projekt alebo sa môže stať, že časom pribudne pokračovanie?

Už pracujem na novom albume, ktorý je úplne iný. Algoritmický. Používam veľa polymetrie, naraz rôzne tempá v jednej pesničke, ktoré vytvárajú komplikované patterny.

Vaša značka LOM je nielen vydavateľstvom, okrem nahrávok produkujete aj špeciálne zariadenia na záznamy zvuku. Ako sa vám darí?

Stále je niekoľkonásobne vyšší dopyt, než dokážeme vyrábať. Už mám aj zamestnankyňu, ktorá mi pomáha. Nechcem expandovať do nejakého veľkého biznisu. Dalo by sa to, ale stále chcem mať čas na to, aby som sa mohol venovať aj umeleckým projektom. Funguje to na mailing liste, kde raz za dva mesiace napíšem, keď sú veci dostupné, a väčšinou sa to do pár hodín vypredá. Keď má niekto smolu a nestihne to párkrát za sebou, stane sa, že musí čakať aj rok. Keď si niekto objedná niečo zaujímavé, netypické, na zákazku, dá sa dohodnúť, ale nezvyknem to robiť. Napríklad Elektrosluch bol ideálny nástroj pre sound dizajnérov filmu iBoy o chlapcovi, ktorý dokáže počuť elektromagnetické polia. Sami si ma našli, tak som im to vyrobil mimo bežných čakačiek a objednávok. Ale výroba nového produktu je vždy náročnejšia než optimalizácia existujúcich. Stále vymýšľam novinky, teraz napríklad mikrofóny, ktoré by boli dosť odolné. Chcel by som nahrať, ako znie, keď po mikrofóne prejde auto, navrhol som taký prototyp, ktorý by mohol prežiť hrubšie zaobchádzanie. Presne pre prípady, keď chce sound dizajnér nejaký špeciálny zvuk a bojí sa o svoje drahé značkové mikrofóny, tak vytiahne tento. Alebo by napríklad bolo super, keby sa dalo napojiť na sluchový nerv a z neho priamo snímať elektrické signály tak, ako prúdia do mozgu. Uši sú totiž geniálne mikrofóny. Tým, aký majú dynamický rozsah, aj tým, že majú veľmi nízky šum.

Dielňa LOM-u.

LOM funguje úplne bez grantov?

Asi by sa mi nechcelo riešiť mnohé obmedzenia a byrokraciu s tým spojenú. Radšej vyrobím desať Elektrosluchov navyše. Mám možnosť financovať si veci oveľa slobodnejšie. Celý LOM je 70 percent výroba produktov a vydavateľstvo, 30 percent je moja umelecká tvorba ako nezávislej entity. A vydavateľstvo tvorí z tých 70 percent možno 20.

V týchto dňoch ste predstavili projekt Automaton. Ide o kolekciu laserom gravírovaných artworkov, každý je iný, lebo ho generuje algoritmus, a vzory pripomínajú elektronické plošné dosky. Výťažok dostane občianske združenie Vagus, ktoré pracuje s bezdomovcami. Od začiatku ste plánovali benefičný rozmer tohto projektu?

Sú tam dve paralelné línie – kvôli jednej situácii s mrznúcou bezdomovkyňou, čeliac nefungujúcej infraštruktúre polície a zdravotnej pomoci, som cítil silnú potrebu pomôcť Vagusu a zároveň som vtedy pracoval na sérii tých celulárnych artworkov. Prirodzene sa to zišlo do jedného projektu, aj keď konceptuálne je to úplne oddelené.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Rozhovory

Kultúra

Teraz najčítanejšie