Denník N

Podcast: Za Slovenského štátu sa hospodársky zázrak nekonal

Deň matiek v Bratislave 1939. Autor – Ladislav Roller; reprofoto – TASR/Milan Kapusta
Deň matiek v Bratislave 1939. Autor – Ladislav Roller; reprofoto – TASR/Milan Kapusta

Budovali sa cesty a Nemci od nás kupovali výrobky, napriek tomu sa ekonomika prepadla.

Podcasty nájdete na: Apple podcastySpotifyPodbeanAmazon Alexa – RSS

Územiu Slovenska sa boje dlho vyhýbali. Vojna sa na našom území začala prejavovať až v lete 1944 s náletmi amerického letectva. Dovtedy hospodárstvo v pokojnom zázemí pomáhalo Hitlerovi viesť vojnu, a tým devastovať zvyšok Európy. Za týchto okolností je prirodzené, že sa mu darilo o čosi lepšie než v mnohých európskych krajinách, ktoré boli buď okupované, alebo omnoho viac zasiahnuté bojmi. Napriek tomu to však nebolo žiadne Švajčiarsko.

Nový štát mal od začiatku problémy, aby uspokojil potreby svojich obyvateľov. Nemecký vyslanec v Bratislave v správe pre ministerstvo zahraničia v Berlíne 19. januára 1940 napísal: „Je zrejmé, že každý Slovák si vyvodzuje pre seba hospodársku bilanciu jednoročnej samostatnosti Slovenska a musí prísť k negatívnemu výsledku“ (Ľubomír Lipták, 2217 dní).

Od roku 1938 do konca roku 1940 pribúdali štrajky. Historik Lipták to pripisuje snahe vlády zachovať konkurencieschopnosť nášho priemyslu udržiavaním nízkych miezd. Doplácali na to najmä horšie zarábajúce skupiny obyvateľstva. Nespokojnosť tohto druhu vyvrcholila 30. októbra 1940, keď do štrajku vstúpili baníci z Handlovej. Pre režim bol veľmi nepríjemný, pretože šlo o najväčšie bane, od ktorých závisela veľká časť hospodárstva, a spolupracovali pri ňom slovenskí aj nemeckí zamestnanci.

Štrajk trval až do 6. novembra, keď si baníci vyvzdorovali zvýšenie miezd o 15 až 30 percent. Medzitým však 37 z nich odvliekli do koncentračného tábora, Handlovú obsadilo 215 žandárov a vojaci s tankmi. Členovia Hlinkovej gardy násilím nútili baníkov nastúpiť do práce.

Hoci sa vláda snažila udalosti v Handlovej pred zvyškom krajiny zatajiť, samozrejme, nepodarilo sa jej to. Banícky štrajk mal veľký ohlas a ľudia o ňom boli informovaní.

Samozrejme, boli aj pozitíva. Do roku 1943 sa postavilo 83 kilometrov železníc a 280 kilometrov ciest. Prudko stúpala výroba elektriny. Nemecko odoberalo výrobky slovenských zbrojoviek, ktoré boli v plnej miere podriadené Hitlerovým vojnovým plánom, dodávali sme mu aj nerastné suroviny a potraviny. Spočiatku vďaka tomu rástlo celé hospodárstvo, Nemci však platili čoraz horšie a na konci vojny dosiahol ich dlh za tovary, ktoré dostali, ale nikdy nezaplatili, vyše sedem miliárd vtedajších korún.

Znížila sa nezamestnanosť. Hospodársky rast však bol len jednou z príčin. Približne 200-tisíc Slovákov pracovalo v Nemecku. Iní získali prácu po vyhnaných Čechoch (20-tisíc miest). Ďalší si pomohli arizáciami. Tie pritom ekonomike veľmi nepomohli, funkčné firmy sa po nej často dostali do rúk neschopných nových majiteľov.

Najmä od júna 1941 začali chýbať bežné tovary. V nasledujúcom mesiaci sa zrútil trh s múkou, neustále problémy boli s prístupom k tukom. Ceny na čiernom trhu vyleteli hore. Aby sa vláda vyhla zavedeniu prídelového systému, zaviedla takzvané odberné knižky. „Zoznam tovarov s obmedzenou spotrebou na týchto knižkách bol čoraz dlhší,“ napísal historik Ľudovít Hallon.

Situácia sa ďalej prudko zhoršovala po obsadení Slovenska Nemcami. Od marca 1939 do konca decembra 1943 stúpla hodnota peňazí v hotovosti v obehu z vyše jeden a pol miliardy na takmer štyri. Od januára 1944 do konca vojny potom až na 11,5 miliardy.

Historik Hallon ďalej uvádza, že vnútorný dlh vojnového štátu počas vojny stúpol z 32 miliónov na 14,4 miliardy korún. „Tento vývoj znehodnotil väčšinu benefitov hospodárskeho rozvoja a technologickej pomoci Nemecka z predchádzajúceho obdobia,“ uzavrel svoju štúdiu o vojnovom hospodárstve Slovenska.

Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

História

Slovenské mýty

Slovensko, Veda

Teraz najčítanejšie