Denník N

Podcast: Komunizmus má mnoho spoločného s fašizmom

Foto – Wikipédia
Foto – Wikipédia

Oba režimy boli totalitné a oba vyháňali a zabíjali celé skupiny ľudí na etnickom princípe.

Podcasty nájdete na: Apple podcastySpotifyPodbeanAmazon Alexa – RSS

Mnohí ľudia majú dodnes tendenciu klásť komunizmus do úplného protikladu s fašizmom či nacizmom. No v skutočnosti mal fašizmus silný sociálny a komunizmus aj silný nacionálny rozmer. U nás to bolo vidieť hneď po vojne.

„Košickým vládnym programom sa položili základy ľudovo-demokratického politického systému, ktorý sa odlišoval od vojnového totalitného systému aj od predmníchovskej parlamentnej demokracie,“ píše Michal Barnovský v knihe Na ceste k monopolu moci.

Program už spomína napríklad Národný front a jednou z dôležitých otázok, ktorými sa zaoberal, boli aj občania nemeckej a maďarskej národnosti. Antinacistom a antifašistom mal byť zaistený návrat do republiky. Ostatným malo byť zrušené občianstvo, ale mohli oň znovu požiadať a úrady o ňom mali individuálne rozhodovať.

Skončilo sa to však inak – napríklad divokým vyháňaním či zabíjaním a luza nebrala veľké ohľady ani na antinacizmus.

Zo slovenského územia mali byť vysídlení karpatskí Nemci, z ktorých väčšina s postupom Červenej armády utekala na západ. Tých, čo sa vrátili, internovali v pracovných a zberných táboroch a neskôr vysídlili do Nemecka. Táto menšina tak takmer zanikla.

So slovenskými Maďarmi to bolo inak. Naši politici tlačili na vysídlenie podľa sudetonemeckého vzoru, ale po skúsenostiach s divokým a násilným vyhnaním Nemcov sme sa s Budapešťou dohodli na výmene obyvateľstva podľa etnického kľúča. Celkovo z Maďarska či už v rámci dohody, alebo nútene odišlo takmer 72-tisíc osôb slovenskej národnosti – opačným smerom cestovalo takmer 90-tisíc Maďarov.

Priebeh akcie nebol taký násilný ako v českých krajinách. Maďari odsunutí do vysídleného českého pohraničia sa mohli vrátiť na Slovensko, obnovili im aj občianstvo. Netreba však zabúdať, že československý štát na Maďarov uplatnil teóriu kolektívnej viny.

V súvislosti s odsunom/vyhnaním je veľmi zaujímavá teória českého spisovateľa a historika Petra Placáka, ktorú pred dvomi rokmi publikoval v knihe Gottwaldovo Československo jako fašistický stát. Autor tvrdí, že v povojnovej komunistickej revolúcii sa štát síce vysporadúval so zradcami, ale táto „zrada“ nemala len sociálny a triedny rozmer, ako by to človek od komunistov čakal, ale tiež vopred daný etnický rozmer.

Placák cituje komunistického predsedu vlády Klementa Gottwalda, ktorý po návrate z Moskvy do Československa povedal: „Nová republika bude štátom slovanským, republikou Čechov a Slovákov. Nemcov a Maďarov, ktorí sa tak ťažko prehrešili proti našim národom a republike, budeme považovať za zbavených štátneho občianstva a prísne ich potrestáme. Národné výbory nech s tým začnú ihneď. Zneškodnite všetkých aktívnych nacistov a ich majetok zaistite v prospech národa a štátu.“

V tom čase vysoko postavení komunisti hovorili o „očiste“ republiky od cudzieho, nepriateľského živlu; o „železnej metle“, ktorá má vymiesť z našej pôdy nemecký a maďarský neporiadok; o tom, že sa prevádza odsun Nemcov, čím sa „odveká česká pôda vracia do českých rúk“.

Placák píše, že podobnosť s nacistickou mytológiou krvi a pôdy nie je vôbec náhodná, ale vychádza z príbuzenstva totalitných ideológií. Kým taliansky fašizmus a nemecký nacizmus mali aj svoj silný sociálny rozmer, gottwaldovskému komunizmu nebol na konci vojny a po nej cudzí nacionalizmus, slová o svätej veci národa, národnej vôli, zrade a očiste, ktoré si skôr spájame s pravicovým extrémizmom.

Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

História

Slovenské mýty

Veda

Teraz najčítanejšie