Denník N

Podcast: Slováci sa s maďarčinou dlho netrápili

Johann Ernst Mansfeld: Mária Terézia na uhorskom sneme 1741. Zdroj: webumenia.sk
Johann Ernst Mansfeld: Mária Terézia na uhorskom sneme 1741. Zdroj: webumenia.sk

V Uhorsku bola úradným jazykom latinčina, potom chvíľku nemčina a až na konci maďarčina.


Až do konca 19. storočia drvivá väčšina Slovákov maďarčinu ovládať nemusela a pravdepodobne ju ani neovládala. Stredoveký a po väčšinu času aj novoveký štát a spoločnosť fungovali veľmi odlišne od toho, na čo sme zvyknutí dnes. Väčšina jeho obyvateľov nevypĺňala daňové priznania ani žiadne iné úradné formuláre, so štátnymi úradmi obvykle len zriedkavo prichádzali do priameho styku.

Málokedy opúšťali svoj rodný kraj, rodnú dedinu a ani za obživou väčšina obyvateľov Uhorska pred 18. storočím nemusela chodiť ďaleko. Až do vlády habsburského cisára Jozefa II. ani nerukovali povinne do armády. Vtedajší ľudia samozrejme nesledovali celoštátne médiá vychádzajúce či vysielajúce v štátnom alebo väčšinovom jazyku.

Znalosť úradného jazyka pre svoj život drvivá väčšina vtedajších Slovákov prakticky nepotrebovala a tým úradným jazykom navyše dlho aj tak bola latinčina. Zmena nastala až postupne s nástupom moderného štátu,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Slovenské mýty

Teraz najčítanejšie