Denník N

Podcast: Maďari Slovákov tisíc rokov neutláčali, vážnejšie národnostné spory sa začali až na konci 18. storočia

Jozef Hanula: Na rodnej hrude, okolo 1908. Zdroj: webumenia.sk
Jozef Hanula: Na rodnej hrude, okolo 1908. Zdroj: webumenia.sk

Na konci 19. storočia sa rozšíril mýtus o maďarskej porobe, tú však Slováci pociťovali len krátko a nie všetci.

Podcasty nájdete na: Apple podcastySpotifyPodbeanAmazon Alexa – RSS

Predstava o práve tisícročnej národnej porobe sa v slovenskej národoveckej komunite začala „udomácňovať“ v 30. rokoch 19. storočia a jej tvorcom bol Pavol Jozef Šafárik.

Na konci 19. storočia sa presadila aj preto, lebo bola na konci 19. storočia odpoveďou nemaďarských menšín žijúcich v Uhorsku na pompézne maďarské oslavy milénia, tisíceho výročia predpokladaného dátumu príchodu starých Maďarov do Karpatskej kotliny.

Slovenskí národovci tým chceli vládnucim Maďarom odkázať, že toto výročie nie je pre všetkých občanov krajiny rovnako radostné a že pre nemaďarské národnosti išlo naopak o tragickú udalosť. V prípade stúpencov medzivojnového československého štátu sa na to rýchlo nabalila predstava, že práve pred tisíc rokmi došlo k pádu prvého (česko)slovenského štátu, Veľkej Moravy a zároveň boli od seba pred tisíc rokmi odtrhnuté bratské národy Česi a Slováci.

Aj vďaka tomu sa mýtus o tisícročnej porobe hodil i do neskoršieho obdobia. Založenie Československej republiky sa prezentovalo ako koniec tisícročnej poroby a mýtus zároveň zdôvodnil a legitimizoval jej vznik.

Podobne ako maďarské milénium je navyše tisícročná poroba pekné okrúhle číslo, dobre sa pamätá a vyhovuje potrebám symbolickej politiky.

Významnú úlohu v tom, že sa táto predstava tak úspešne presadila, hralo aj to, že korešponduje s tradičnou kresťanskou predstavou millenarizmu (mille – latinsky tisíc), viery v príchod lepšieho sveta a ideálneho poriadku po tisíc rokoch utrpenia, píše historik Andrej Findor v knihe Mýty naše slovenské. Sklony k messianizmu boli v slovenskom prostredí aj vtedy silné.

Vážnejšie národnostné spory medzi Slovákmi a Maďarmi však začali až na konci 18. storočia, vyostrili sa okolo revolúcie v rokoch 1848-1849 a v období dualizmu po roku 1867. O tvrdom národnom útlaku Slovákov a väčšiny nemaďarských národností v Uhorsku sa dá hovoriť až v tomto období. Zriedkavé správy o národnostných konfliktoch v stredovekých mestách nie sú dôkazom diskriminácie celého etnika, hovorí Findor. Štátna moc, šľachta ani cirkev v skorších obdobiach nerozhodovali podľa národnostných kritérií a obyvatelia Uhorska sa podľa nich tiež medzi sebou obvykle nerozlišovali.

Mýtus tisícročného útlaku vznikol premietaním pomerov a skúseností devätnásteho storočia, formujúceho obdobia národného povedomia, späť do minulosti, a bol dôsledkom rozchodu časti slovenskej elity s uhorským (čoraz viac maďarským) štátom. Popiera aj historické fakty, napríklad existenciu šľachty a meštianstva so slovenským pôvodom a etnickým povedomím v Uhorsku. Ešte v 18. storočí slovenskí intelektuáli naopak dokazovali, že Slováci sú plnohodnotnými a rovnoprávnymi občanmi a spolutvorcami Uhorska a nie potomkami podmaneného, a preto bezprávneho národa, ako to občas zaznievalo z maďarskej strany.

Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

História

Slovenské mýty

Slovensko, Veda

Teraz najčítanejšie