Orbán a Fico si na rozdiel od Kaczynského uvedomujú, aké ľahké je Úniu ťahať za nos

Slovenská vláda použila jednoduchý trik, aby sa naša krajina vyhla žalobe Európskej komisie za to, že ignoruje legitímne rozhodnutie úniových orgánov o utečeneckých kvótach. Na rozdiel od Česka, Poľska a Maďarska Slovensko nepovedalo jasne a otvorene, že kvóty plniť nebude, tvárilo sa, že chce o veci seriózne rokovať a dokonca prejavilo ochotu prijať zopár utečencov.

Hoci išlo len o zlomok predpísanej kvóty a slovenský výkon je prakticky rovnaký ako v prípade ostatných krajín V4, ochota predvádzať niečo, čo aspoň trochu pripomína konštruktívny prístup, stačila na to, aby sa Slovensko žalobe vyhlo.

Norma, na základe ktorej v stredu Európska komisia začala konanie proti Poľsku pre tamojšie porušovanie demokratických princípov, vznikla pôvodne pre Maďarsko. Viktor Orbán je pri moci oveľa dlhšie a aj vďaka tomu budovanie autoritárskeho režimu v Maďarsku pokročilo oveľa ďalej a situácia je oveľa horšia ako v Poľsku Jaroslawa Kaczynského.

Napriek tomu je to Poľsko, proti ktorému bol takzvaný článok sedem aktivovaný po prvý raz. Maďarsku podobný postup hrozí tiež, na rozdiel od Poľska je však stále neisté, či k aktivácii článku sedem vôbec dôjde a určite sa tak nestane skôr, než na jeseň budúceho roku.

Orbán je náš

Existuje niekoľko dôvodov, prečo z toho Maďarsko napriek vážnejším previneniam aspoň zatiaľ vychádza lepšie ako Poľsko. Orbánova strana Fidesz patrí na rozdiel od Kaczynského strany Právo a spravodlivosť k jednej z dvoch veľkých frakcií europarlamentu.

U európskych ľudovcov vo vzťahu k Orbánovi zatiaľ vždy zvíťazil stranícky záujem nad vernosťou demokratickým princípom – nakoniec svojho Orbána vždy obhajovali.

Poľsko je tiež oveľa významnejšia krajina ako Maďarsko, ktoré si Únia zdanlivo mohla dovoliť dlho ignorovať. V skutočnosti to neplatí, Orbánova beztrestnosť povzbudzovala ostatných jemu podobných autoritárskych politikov vrátane Kaczynského. Faktom však zostáva, že zblúdenie Poľska má na celú Úniu väčší priamy vplyv než zblúdenie Maďarska a tlak na Brusel a ostatné členské štáty, aby zakročili, je preto tiež oveľa silnejší.

Je tu však ešte jeden dôvod, prečo sa proti Maďarsku zaťiaľ neprikročilo k najtvrdším opatreniam. Orbán sa voči Únii dokáže často správať podobne ako Fico pri utečeneckých kvótach. Na rozdiel od poľskej vlády, ktorá Bruselu jednoznačne a otvorene odkázala, kam si môže strčiť svoje výhrady a že just nie, Orbán si búchanie do stola a každodennú protiúniovú rétoriku necháva na doma.

Dokážu sa pretvarovať

Politici Fideszu pri cestách v Európe preberajú proeurópsku rétoriku, vystupujú kultivovane a v Európskom parlamente poslanci Fideszu vždy poslušne hlasujú v súlade s ľudoveckou straníckou líniou. Maďarsko v prípade sporu aspoň smerom von ukazuje ochotu vypočuť si názor predstaviteľov EÚ a ostatných členských štátov.

Maďarskí vládni politici prichádzajú do Bruselu, aby tam obhajovali sporné zákony a kroky, a prestierajú ochotu o nich rokovať. Keď už to inak nejde, urobí Orbánova vláda nejaké kozmetické úpravy, ktoré vyzerajú dobre, neznamenajú však žiadnu skutočnú zmenu. V najhoršom dokonca sporný zákon odloží a nenápadne vytiahne neskôr, alebo odvolá a svoju vôľu presadí inak.

Najspornejšie opatrenia upevňujúce moc vlády sú často schované v zamotaných a nejasných frázach rôznych gumových zákonov, takže západní politici a experti majú problém vôbec pochopiť, o čo ide.

Podobne sa podľa diplomatických zdrojov Orbán správa i voči Spojeným štátom. V podstate ignoruje výhrady týkajúce sa demokracie, ľudských práv alebo vzťahu s Ruskom, až na výdavky na obranu však poslušne plní väčšinu amerických požiadaviek v rámci NATO, ktoré ho veľa nestoja. Tým si kupuje zhovievavosť časti washingtonskej administratívy a rozdeľuje ju vo vzťahu k Maďarsku.

Na podstate sa pritom nič nemení, v Maďarsku sa plnou parou buduje nacionálny autoritársky režim, krajina sa parceluje medzi Orbánových verných, opozícia, nezávislé médiá a mimovládny sektor sú postupne likvidované, možnosť férových demokratických volieb už neexistuje.

Ľahko zneužiteľný systém

V Bruseli však Orbán a spol. šikovne zavádzajú, predvádzajú nepochopených, ubezpečujú o svojej ochote dohodnúť sa a ustúpiť, ak ich ostatní presvedčia, že nemajú pravdu. Únia im to dlho žrala a navyše celý systém je nastavený tak, aby podobná zdržovacia taktika dlho fungovala, ak je niekto dostatočne drzý a pokrytecký.

Fico a Orbán skrátka vedia, ako na to a na rozdiel od nepružného Kaczynského, ktorý to nevie a možno ani nechce robiť, šikovne využívajú nedostatky, ťažkopádnosť i určitú naivitu rozhodovania v rámci Únie. Zároveň tým však ukazujú, aké ľahké je Úniu oblafnúť, aké ľahké je neplniť si svoje záväzky, porušovať základné pravidlá a vyhýbať sa zodpovednosti.

Tým však Úniu v konečnom dôsledku poškodzujú a zvnútra rozbíjajú ešte viac, než keby to robili vždy otvorene.