O racionálnych argumentoch, ktoré tak súrne potrebujeme pri debate o imigrácii

Robert Skidelsky je člen britskej Snemovne lordov, významný mysliteľ v oblasti ekonómie a muž s veľkou morálnou integritou. Preto jeho názor na imigráciu treba pozorne počúvať.

V texte „Nepohodlné pravdy o migrácii“ sa nepridáva na žiadnu stranu, len uvádza niektoré tvrdenia na pravú mieru. Napríklad mnoho štúdií dokazuje ekonomický prínos imigrantov a vyvracia predsudky, že imigranti berú prácu domácim a znižujú platy, lebo sú ochotní pracovať za menej.

Skidelsky však hovorí, že ekonomický blahobyt nie je to isté ako spoločenský blahobyt a mali by sme sa na ekonomický prínos imigrantov pozerať aj z tohto uhla.

Existuje rozšírený názor, že ekonomický prínos imigrantov spočíva okrem iného v tom, že do krajiny prichádzajú mladí ľudia, ktorí zvyšujú HDP a pomáhajú svojimi daňami podporovať penzijný systém pre starnúce obyvateľstvo. Veľká Británia by mala v ďalšej dekáde prijať okolo 3,6 milióna migrantov a prekročiť 70 miliónov obyvateľov.

Ekonóm Robert Rowthorn z univerzity v Cambridgei však v nedávnej štúdii argumentuje, že politika prijímania imigrantov kvôli udržaniu penzijného systému je v podstate nekončiaci proces a ako taký nemá veľkú logiku, bude totiž len zvyšovať spoločenské napätie. Rozumnejšie by bolo podľa neho zvyšovať vek odchodu do penzie.

Bývalý šéfredaktor ľavicového magazínu Prospect David Goodhart je dokonca aj z pozície sociálneho demokrata za obmedzenie imigrácie, pretože je holým faktom, že ľudia dávajú prednosť súžitiu s pôvodnými obyvateľmi, a politici musia brať tento fakt do úvahy.

Z liberálneho pohľadu je to, naopak, zdanlivo jednoduché: ak je spoločnosť len súčtom jednotlivcov, problém imigrantov neexistuje. Aj ekonomickí liberáli v tom majú jasno: keďže hranice považujú za prekážku fungovania voľného trhu, logicky sú za úplnú slobodu pohybu pracovných síl.

Goodhart však upozorňuje, že čosi také ako spoločnosť „predsa len existuje“ a že stojíme pred starou otázkou sociálnych vied: môže byť spoločnosť tvorená trhmi, alebo je predpokladom jej existencie predsa len kolektívne vedomie spolupatričnosti?

Skidelsky s Goodhartom súhlasí a myslí, že spoločenské hodnoty sú naviazané na geografiu a históriu a ak sa menia (pod tlakom imigrantov) príliš rýchlo, pôvodné obyvateľstvo je odrezávané od vlastných dejín a vytrhávané z koreňov. Preto si Skidelsky myslí, že schopnosť tolerancie netreba skúšať nad jej možné limity, pretože pôvodná prirodzená tolerancia sa môže zvrhnúť na nenávisť.

Treba však pripomenúť, že Skidelsky píše predovšetkým o Británii, teda o krajine, kam medzi rokmi 1991 až 2013 prišlo takmer 5 miliónov ľudí, ktorí sa nenarodili ako Briti.

Na Slovensku teda jeho argumenty celkom neplatia, keďže u nás je tolerancia voči imigrantom prakticky nulová, hoci tu žiadni nie sú. Napriek tomu je správne uvažovať o tom, že hoci morálny imperatív nám prikazuje prijať ľudí, ktorí utekajú pred vojnami, v prípade ekonomických migrantov by sme mali hovoriť o limitoch vecne a nevnášať do debaty mravné kategórie.

A keďže sa blížia Vianoce, tu ešte jeden link na výborný rozhovor (hoci staršieho dáta) s českým kňazom, jezuitom, pútnikom a kriminálnikom Františkom Líznom.