Denník N

Podcast: Móric Beňovský nebol kráľom Madagaskaru, ale iba jednej časti ostrova

Móric Beňovský: ak aj kráľ, tak nie slovenský.


Podcasty nájdete na: Apple podcastySpotifyPodbeanAmazon Alexa – RSS

Móric Beňovský bol typickým dobrodruhom 18. storočia. Za svojho pomerne krátkeho života bol cestovateľom, objaviteľom, kolonizátorom, vojakom, väzňom a vyhnancom, autorom rôznych neúspešných podnikateľských projektov a naopak úspešným spisovateľom. Bol priateľom jedného z otcov zakladateľov Spojených štátov amerických Benjamina Franklina, habsburským i francúzskym dôstojníkom, ponúkol svoje služby poľskému povstaniu aj americkej revolúcii.

Napísal pamäte, ktoré sa stali bestsellerom, v ktorých si však veľa vymýšľa a často si pripisuje cudzie zásluhy, na ktoré nemá nárok. K zmätkom a nejasnostiam okolo Mórica Beňovského prispieva, že mal brata Františka, rovnako neposednú povahu, ktorý tiež veľa cestoval a zúčastnil sa aj americkej revolúcie. A oboch bratov si rôzne zdroje občas pletú, píše historik Patrik Kunec v knihe Uhorskí a poľskí účastníci americkej revolúcie.

Móric Beňovský bol ako nie úplne dobrovoľný objaviteľ, na ukoristenej lodi pri úteku zo sibírskeho vyhnanstva, jedným z prvých, ktorí preskúmali severný Pacifik, západné pobrežie Aljašky, Aleutské ostrovy a ostrov svätého Vavrinca. Takáto cesta bola úctyhodným výkonom aj pre človeka so skúsenosťami s plavbou na mori, čo nebol Beňovského prípad.

S tým kráľom Madagaskaru je to však trochu zložitejšie. Nebol ani tak kráľom Madagaskaru, ako skôr kráľom na Madagaskare a aj titul kráľ asi v tomto prípade treba brať veľmi voľne. V roku 1772 Beňovský dorazil do Paríža, kde urobil dojem na kráľa Ľudovíta XV. Ten ho vyslal na Madagaskar, aby tam zastupoval francúzske záujmy.

V roku 1776 Beňovského na Madagaskare skupina miestnych kmeňových náčelníkov zvolila za svojho kráľa, náčelníka náčelníkov. Madagaskar však nebol jednotný, zjednotili ho až oveľa neskôr, po Beňovského smrti. Beňovský tak vládol len malej časti 4. najväčšieho ostrova na svete a aj to veľmi krátko a možno iba formálne. V tom istom roku z Madagaskaru odcestoval a ďalších deväť rokov skúšal všetko možné v Európe aj v Amerike.

Do svojho kráľovstva sa vrátil až v roku 1785, tentoraz už proti vôli Francúzska. To proti nemu v ďalšom roku na Madagaskar vyslalo vojenskú výpravu, ktorá ukončila Beňovského život.

Zložitejšie je to aj pri otázke, či bol Beňovský Slovák. V jeho časoch sa šľachtici ako on stotožňovali s uhorským stavovským národom, nie s nejakou národnosťou. Sám sa pokladal za Uhra, nikde sa ani vo vlastných textoch nehlási k slovenskému etniku. Pri zápise do zoznamu študentov svätojurského piaristického gymnázia je síce uvedený ako „praenobilis Slavus“, teda vznešený Slovák, ani z toho však nemožno vyvodzovať, že sa sám cítil byť Slovákom.

„Historicky správne je označovať ho za uhorského šľachtica narodeného na území Slovenska,“ hovorí Kunec v rozhovore pre server cas.sk.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

História

Slovenské mýty

Veda

Teraz najčítanejšie