Denník N

Podcast: Partizáni boli ikonou komunistickej propagandy, no neboli dokonalí

Foto – TASR
Foto – TASR

Komunisti 40 rokov tvrdili, že v Povstaní boli iba hrdinovia.

Partizáni boli štyri desaťročia nedotknuteľnou ikonou komunistickej propagandy. Pritom aj oni páchali krvavé zločiny na bezbranných. Stúpenci Tisovho štátu to s obľubou využívajú na znevažovanie SNP.

Niektoré z povstaleckých zločinov iniciovali sovietski partizánski velitelia, ktorí na povstalecké územie prenášali brutálne praktiky NKVD. Samozrejme, bolo by príliš jednoduché zvaliť všetky zverstvá páchané povstalcami na nich. Aj bez ich pričinenia vraždili i Slováci, pričom v niektorých prípadoch príslušníci armády.

K prvým zločinom došlo ešte pred vypuknutím SNP a tie vyprovokovali Nemcov, aby začali obsadzovať celé Slovensko. 27. augusta 1944 vojaci pod vedením Cyrila Kuchtu popravili 24 nemeckých dôstojníkov a ich príbuzných. Slovenskí vojaci ich na ceste z Rumunska do Nemecka zadržali na príkaz partizánskeho veliteľa Piotra Alexejeviča Velička, ktorý takto sabotoval snahu povstaleckého velenia utajiť do poslednej možnej chvíle vypuknutie Povstania. Na druhý deň partizáni popravili 18 bezbranných nemeckých vojakov, ktorí strážili detský tábor v Ľubochni.

Historik Marián Uhrin podrobne analyzoval zločiny členov II. partizánskej brigády M. R. Štefánika. Najznámejšie je vraždenie v Sklabini, na ktoré v dňoch 21. až 31. augusta 1944 doplatilo 119 civilistov. Väčšinou išlo o slovenských Nemcov a predstaviteľov režimu, ale zabili aj miestneho postihnutého chlapca.

Uhrin zodpovednosť za tieto násilnosti pripisuje sovietskemu partizánskemu štábu a jeho kontrarozviedke vedenej kapitánom Černogorovom. Štáb si „vyhradil právo vyšetrovať a trestať všetky osoby nemeckej národnosti“. Veliteľ slovenského štábu Viliam Žingor v jednom prípade podľa toho istého historika na poslednú chvíľu zabránil poprave nevinného človeka.

Brigáda sa neskôr presúvala cez obce obývané karpatskými Nemcami. Napríklad z Kľačna a Nemeckého Pravna odvliekli 27 (29) mužov a v okolitých lesoch ich zastrelili. Zločinov, a nielen tejto partizánskej jednotky, bolo viac. Marián Uhrin však píše aj to, že po potlačení Povstania do hôr z jednotky odišli rôzne „kriminálne a dobrodružné živly“ a neskôr už jej členovia žiadne zločiny nepáchali.

Viliam Žingor v roku 1947 pripustil, že partizáni zabíjali aj nevinných: „Takýchto prípadov bolo však veľmi málo a dajú sa vysvetliť popri neobjektívnej predpojatosti obyvateľstva k tomu alebo onomu jednotlivcovi aj veľkou nenávisťou k Nemcom…“

O niektorých zločinoch povstaleckej armády zanechal svedectvo vojenský prokurátor Samuel Karol Korbel. Medzi Banskou Bystricou a Mičinou napríklad v priekope objavil 80 až 90 mŕtvych, vraj to boli nemeckí špióni. Korbelovi však pri odchode z miesta popravy dvaja ľudia s plačom povedali, že to všetko boli Slováci. Pred koncom Povstania zas tento prokurátor podľa vlastných slov zachránil pred popravou sto nemeckých zajatcov. Keď sa dopočul, že ich chcú zabiť, išiel za generálom Viestom, ktorý to zakázal.

Korbel vo svojich pamätiach, na ktoré sa odvolával historik Pavel Mičianik, spomína aj vraždu 50 ľudí vrátane žien a detí v Kováčovej, za ktorú mohol akýsi kapitán Šagát. Na inom mieste zas zavraždili šesť dôstojníkov, ktorí sa odmietli pridať k Povstaniu.

Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

História

Slovenské mýty

Slovenské národné povstanie

Veda

Teraz najčítanejšie