Denník N

Podcast: Otcom Slovenského štátu bol Adolf Hitler

Foto – TASR
Foto – TASR

Samostatné Slovensko nebol dlhé roky budovaný sen, ale iba skutočnosť nanútená Hitlerom.

Podcasty nájdete na: Apple podcastySpotifyPodbeanAmazon Alexa – RSS

Slováci o samostatnosti vážne neuvažovali dokonca ani v predvečer vojny. A už vôbec nie dlhé stáročia predtým. Spočiatku si ani neuvedomovali, že vôbec sú Slováci, a neskôr z Uhorska odísť nechceli. Čiastočne preto, že neexistoval nik, kto by to dokázal zariadiť, a čiastočne preto, že to tak necítili.

Meniť sa to začalo až v 19. storočí, ktoré prinieslo národné obrodenie, ale slovenská politická reprezentácia sa aj vtedy a dlho potom snažila najmä o lepšie postavenie v rámci Uhorska. Časť zas snívala o Rusku. Aj v prípade začlenenia do Československa boli Slováci až na výnimky, akou bol napríklad Štefánik, vo vleku udalostí.

Túžba po samostatnom slovenskom štáte sa ako ucelený a relevantný politický program neobjavila dokonca ani medzi dvoma vojnami. Najmä HSĽS síce Čechom vyčítala veľa vecí a usilovala sa o autonómiu, ale to nie je to isté ako suverenita.

Hneď 14. marca 1939 síce Jozef Tiso v prejave k vzniku nového štátu dôvodil práve odvekou túžbou po ňom, ale úprimnejší bol v novembri 1942, keď pred spolustraníkmi povedal: „Za bývalej Česko-Slovenskej republiky nikdy Slováci o štátnej samostatnosti nehovorili, ani za ňu nebojovali. V minulosti bol poctivý Slovák ten, ktorý za samostatný slovenský štát nepracoval, lebo každý bol presvedčený, že by takto národ prišiel do nešťastia. Nefalšujme históriu, pridržiavajme sa pravdy! Za samostatný slovenský štát bojovali v minulosti vždy len janičiari a zradcovia a tých sme všetci odsudzovali.“

Samostatná republika bola Slovákom v skutočnosti nanútená Hitlerom a Tiso nemal na výber, len ju založiť. Dnes už vieme, že neobstojí ani tvrdenie jeho obhajcov, že keby to nespravil, Slováci by ako národ zanikli. Pravdou však je, že on to s istotou vedieť nemohol.

Celkom isté však je, že Tisov projekt nebol taký populárny, ako sa snažia presviedčať jeho obhajcovia. Mnohí ho privítali, mnohí sa pasívne prispôsobili, ale veľká časť Slovenska bola proti nemu. Samotný režim si to dobre uvedomoval. Napríklad Tiso to v prejave z júla 1944 povedal síce zaobalene, ale zato veľmi jasne: „Niektorým Slovákom chýba ešte úplné splynutie našej osobnosti s ideou národa a štátu. To je chyba, ale nie je takým defektom, ktorý by už prinášal katastrofu.“ (Marína Závacká, Vojna slov – protiodbojová propaganda v Povstaní a o Povstaní.)

To, že je citát až z obdobia tesne pred Povstaním, neznamená, že dovtedy panovala všeobecná spokojnosť. V rokoch 39 až 45 na Slovensku vládla diktatúra. Tá prirodzene potláčala prejavy nespokojnosti, ale nedokázala im zabrániť. Dlho boli najviditeľnejšími letákové akcie jednotlivcov či skupín. Podrobne sa im venuje Iveta Fedorová v štúdii Protifašistické letáky, ich úloha a význam na Slovensku v rokoch 1938-1945.

Najaktívnejší v tom objektívne boli komunisti (Gustáv Husák – „Oblepili sme celú Bratislavu“), ale aj nekomunisti prvé letáky vydali už v októbri 1938. Pridala sa aj časť evanjelickej cirkvi, protifašistické a protirežimové letáky kolovali aj v armáde. Napríklad ružomberská posádka sa vzbúrila už 4. júna 1939 a z mesta vyhnala členov Hlinkovej gardy. Na armádu sa špecializovala skupina Victoria. V druhej polovici roka 1941 po vstupe do vojny so ZSSR najmä dôstojníkom posielala výzvu: „Máte zbrane, slovenské hory, ale nikdy boj proti bratom Rusom.“

Väčšina podobných akcií vyzývala nebojovať proti Rusom, zvrhnúť fašizmus a podobne. Komunistické letáky obsahovali aj kritiku sociálnych pomerov. Objavilo sa však aj volanie po spoločnom Československu. V Novom Meste nad Váhom napríklad skupina študentov rozniesla približne päťtisíc kusov letáka „Spolu s bratským českým národom“. V Dolnom Kubíne zas V. Halaš písal: „Tiso – Tuka zradca, Edo Beneš, vráť sa!“

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

História

Slovenské mýty

Slovensko, Veda

Teraz najčítanejšie