Denník N

Podcast: Ľudovít Štúr naozaj zomrel po nehode

Nič nenasvedčuje tomu, že by ho niekto zavraždil.


Podcasty nájdete na: Apple podcastySpotifyPodbeanAmazon Alexa – RSS

Dá sa skoro jednoznačne povedať, a žiadny seriózny historik to nespochybňuje, že Ľudovít Štúr zomrel na následky nehody. Pri poľovačke v decembri roku 1855 sa nešťastne postrelil do stehna a tri týždne nato následkom svojho zranenia podľahol. V tých časoch podobné zranenia väčšinou končili infekciou, ľudovo povedané otravou krvi.

Nič nenasvedčuje tomu, že by zomrel cudzím zavinením, že by ho niekto zavraždil. Nič z prameňov ani z charakteru poranenia nenasvedčuje ani tomu, že by spáchal samovraždu. Štúr sám na smrteľnej posteli vyjadril ľútosť nad tým, že musí umrieť práve takto a predčasne, keď ho ešte čaká toľko práce, hovorí historik József Demmel, autor Štúrovho najmodernejšieho životopisu.

Nebol dôvod, prečo by sa vtedy habsburská mocenská elita mala Štúra obávať tak, aby usilovala o jeho smrť alebo aby ho dohnala k tomu, že si siahol na život. A maďarská elita mala v ére Bachovho absolutizmu v krajine len obmedzenú moc.

Nie je úplne pravdivý ani tradovaný obraz, že Štúr žil v Modre vo vyhnanstve, opustený, skoro ako väzeň pod prísnym policajným dozorom. Určite prežíval neľahké obdobie, bol veľmi sklamaný politickým vývojom po roku 1849, zmarením plánov na spoluprácu s habsburskou vládou a tým, že cisársky dvor nesplnil svoje sľuby dané slovenským predstaviteľom.

Musel sa starať o deti svojho zosnulého brata, úrady ho šikanovali, bránili mu vo verejnej činnosti a od roku 1851 postupne zomierali mnohí z jeho najbližších priateľov a spolupracovníkov. Nebol však opustený, priatelia a obdivovatelia ho pravidelne navštevovali, mohol sa voľne pohybovať, zúčastňoval sa spoločenského života a Modrania si ho vážili. Ani policajný dozor nebol príliš prísny.

Neplatí ani to, že jeho kontroverzné dielo z tohto obdobia, Slovanstvo a svet budúcnosti, je akýmsi posledným predsmrtným výkrikom, politickým testamentom frustrovaného Štúra, ktorý je úplne na dne, vzdal sa demokratických ideálov a verí už len v spásonosnú úlohu Ruska. Štúr toto dielo napísal päť rokov pred svojou smrťou, keď, samozrejme, ešte nevedel, že o pár rokov zomrie.

Vznik podobných mýtov je však v takýchto prípadoch a v takej rozjatrenej atmosfére zákonitý. Smrť v dôsledku hlúpej nehody či vlastnej nešikovnosti sa jednoducho k národnému hrdinovi akosi nehodí. Najmä ak hral v slovenskom národnom hnutí takú ústrednú a nenahraditeľnú úlohu ako Štúr a ak bol už za svojho života do takej miery idealizovaný a obdivovaný. Bolo veľmi ťažké sa zmieriť s jeho odchodom a rôzne konšpiračné teórie mali pomôcť vysvetliť to, čo jeho súčasníkom pripadalo ako nevysvetliteľné. Hodili sa aj na pestovanie mýtu večnej obete rôznych temných nepriateľských síl, ktorý bol v slovenskom prostredí rozšírený.

Ďalšie útoky na našu redakciu: Kaliňák po večeroch číha na Leška, Smer žaluje Martina M. Šimečku. Denník N v sledovaní každého kroku vlády nepoľaví, ale ak má pre vás práca našich novinárov a novináriek väčšiu hodnotu, ako je cena predplatného, môžete prispieť na ich prácu a obranu v sporoch darom. Vopred ďakujeme 🫶

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

História

Slovenské mýty

Veda

Teraz najčítanejšie