Podcast: Ľudovít Štúr naozaj zomrel po nehode
Nič nenasvedčuje tomu, že by ho niekto zavraždil.
Podcasty nájdete na: Apple podcasty – Spotify – Podbean – Amazon Alexa – RSS
Dá sa skoro jednoznačne povedať, a žiadny seriózny historik to nespochybňuje, že Ľudovít Štúr zomrel na následky nehody. Pri poľovačke v decembri roku 1855 sa nešťastne postrelil do stehna a tri týždne nato následkom svojho zranenia podľahol. V tých časoch podobné zranenia väčšinou končili infekciou, ľudovo povedané otravou krvi.
Nič nenasvedčuje tomu, že by zomrel cudzím zavinením, že by ho niekto zavraždil. Nič z prameňov ani z charakteru poranenia nenasvedčuje ani tomu, že by spáchal samovraždu. Štúr sám na smrteľnej posteli vyjadril ľútosť nad tým, že musí umrieť práve takto a predčasne, keď ho ešte čaká toľko práce, hovorí historik József Demmel, autor Štúrovho najmodernejšieho životopisu.
Nebol dôvod, prečo by sa vtedy habsburská mocenská elita mala Štúra obávať tak, aby usilovala o jeho smrť alebo aby ho dohnala k tomu, že si siahol na život. A maďarská elita mala v ére Bachovho absolutizmu v krajine len obmedzenú moc.
Nie je úplne pravdivý ani tradovaný obraz, že Štúr žil v Modre vo vyhnanstve, opustený, skoro ako väzeň pod prísnym policajným dozorom. Určite prežíval neľahké obdobie, bol veľmi sklamaný politickým vývojom po roku 1849, zmarením plánov na spoluprácu s habsburskou vládou a tým, že cisársky dvor nesplnil svoje sľuby dané slovenským predstaviteľom.
Podcast: Slováci sa s maďarčinou dlho netrápili
Musel sa starať o deti svojho zosnulého brata, úrady ho šikanovali, bránili mu vo verejnej činnosti a od roku 1851 postupne zomierali mnohí z jeho najbližších priateľov a spolupracovníkov. Nebol však opustený, priatelia a obdivovatelia ho pravidelne navštevovali, mohol sa voľne pohybovať, zúčastňoval sa spoločenského života a Modrania si ho vážili. Ani policajný dozor nebol príliš prísny.
Neplatí ani to, že jeho kontroverzné dielo z tohto obdobia, Slovanstvo a svet budúcnosti, je akýmsi posledným predsmrtným výkrikom, politickým testamentom frustrovaného Štúra, ktorý je úplne na dne, vzdal sa demokratických ideálov a verí už len v spásonosnú úlohu Ruska. Štúr toto dielo napísal päť rokov pred svojou smrťou, keď, samozrejme, ešte nevedel, že o pár rokov zomrie.
Vznik podobných mýtov je však v takýchto prípadoch a v takej rozjatrenej atmosfére zákonitý. Smrť v dôsledku hlúpej nehody či vlastnej nešikovnosti sa jednoducho k národnému hrdinovi akosi nehodí. Najmä ak hral v slovenskom národnom hnutí takú ústrednú a nenahraditeľnú úlohu ako Štúr a ak bol už za svojho života do takej miery idealizovaný a obdivovaný. Bolo veľmi ťažké sa zmieriť s jeho odchodom a rôzne konšpiračné teórie mali pomôcť vysvetliť to, čo jeho súčasníkom pripadalo ako nevysvetliteľné. Hodili sa aj na pestovanie mýtu večnej obete rôznych temných nepriateľských síl, ktorý bol v slovenskom prostredí rozšírený.
Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].