Denník N

Matej Tóth ukázal pokoj vtedy, keď mnohí hovorili, že nám Slovákom len ubližujú

Matej Tóth. Foto - tasr
Matej Tóth. Foto – tasr

Našťastie, Sagan ani Tóth si nezľahčili život tým, že by sa zahrali na obete.

Mal čosi po tridsiatke, no poznali ho len športoví nadšenci. Vyštudoval vysokú školu, mal pomerne skromný plat armádneho športovca.

Život sa Matejovi Tóthovi zmenil pred čosi viac ako dvomi rokmi, keď sa v Pekingu stal majstrom sveta v chôdzi na 50 kilometrov. Zrazu ho začali spoznávať ľudia na ulici, objavil sa vo všetkých dôležitých médiách.

A keď minulý rok vyhral olympijské hry v Riu de Janeiro, definitívne sa na našom území stal (nielen) športovou superstar.

Neskrýval manželku a dve dcéry, ľudia ho vnímali ako otca rodiny. Aj medzi novinármi bol známy tým, že vždy slušne a ochotne odpíše na email. Sám je vyštudovaný novinár.

Stal sa atraktívnym aj pre firmy, ktoré s takýmto solídnym športovcom chceli spojiť svoje meno. Bol na vrchole kariéry a popularity.

Tu sa však rozprávka skončila. Teda aspoň na prvý pohľad. Matejovi Tóthovi nesedeli údaje v biologickom pase. Je to niečo ako denník, do ktorého zapisujú hodnoty vašej krvi. Ak príde neprirodzená odchýlka, dostanete sa do podozrenia.

Biologický pas vymysleli na to, aby dokázali zistiť doping, ktorý zažil vrchol za éry cyklistu Lanca Armstronga – krvný doping.

Športovci do seba nepichali žiadne cudzie látky, ale len vlastnú krv. Tú si odobrali mesiace pred pretekmi kdesi na vysokohorskom sústredení. Bola viac okysličená, keď si ju potom pred alebo počas pretekov dali, lepšie regenerovali. Rozhodovali aj sekundy a tie vlastná krv zabezpečila.

Presne z tohto podozrievala medzinárodná antidopingovka aj Mateja Tótha, ktorý v minulosti ostro kritizoval za doping najmä ruských atlétov. Nesedela vzorka, ktorú mu odobrali začiatkom mája 2016. Stačila jedna odchýlka, aj keď viac ako dvadsať testov predtým bolo v poriadku. Tak sú nastavené pravidlá.

Zakázali mu činnosť, mal dokázať svoju nevinu. V športe platí prezumpcia viny.

Matej Tóth priznáva, že v tých momentoch zažíval jedno z najhorších období svojho života. Krivdu.

Národ sa búril

Internetoví diskutéri zúrili. Tóthov dištanc prišiel krátko po tom, ako Petra Sagana vylúčili z Tour de France. Mohli za to všetci – zlý Západ, Brusel, Soros a možno aj ilumináti.

Prezident cyklistického zväzu Peter Privara tvrdil, že Francúzi sa už nemohli pozerať, ako sa nejaký Slovák na ich pretekoch rozťahuje. A veľká časť národa to cítila rovnako.

Našťastie, Sagan ani Tóth si nezľahčili život tým, že by sa zahrali na obete. Na nikoho nezvaľovali vinu a na to, v akých situáciách sa ocitli, sa zachovali až strojovo racionálne.

Ani len nenaznačili, že za ich problémami s medzinárodnými inštitúciami môže ich štátna príslušnosť. A pritom národ by to vtedy tak rád počul.

Hoci sa neskôr ukázalo, že systém biologického pasu vygeneroval podozrenie voči Tóthovi chybne, sám športovec ho obhajoval, aj keď mu vytkol isté chyby. Biologický pas odhalil desiatky až stovky podvodníkov a pomohol vyčistiť šport. Nie je však dokonalý.

Matej Tóth nie je hviezda medzinárodného formátu. Preto nemožno čakať, že na základe jeho prípadu sa bude biologický pas výrazne meniť. Iné by to bolo pri globálnej hviezde, akou už Sagan je.

Žiadna zlosť sa nekonala

Ak za niečo Tóth môže cítiť krivdu, nie je to systém, ktorý je pre každého rovnaký. Je to však spôsob, ako s ním komunikovala Medzinárodná asociácia atletických federácií (IAAF).

Čakalo sa na to, ako sa vyjadrí k posudku slovenskej disciplinárky, ktorá tvrdila, že Tóth nedopoval. Ak by IAAF nesúhlasila, mohla prípad posunúť na Športový arbitrážny súd v Lausanne.

Najprv sa mala vyjadriť do polnoci 3. decembra. Aj keď už musela minimálne týždeň pred termínom tušiť, že to nestihne, vedieť dala až na poslednú chvíľu. Lehotu si predĺžila o dva týždne.

Situácia sa opakovala znova, keď už Tóth čakal, aký bude verdikt, opäť na poslednú chvíľu prišiel oznam, že termín sa posúva o dva dni.

A keď sa to už nedalo posunúť, IAAF zostala ticho, žiadny e-mail. To, že sa vec neposunie do Lausanne, sa Tóth mohol len domnievať na základe praxe, ktorá funguje v zmysle „ak sú ticho, je to okej“.

Zo Slovenského atletického zväzu dokonca museli na IAAF písať list, či sa správne dovtípili.

Pritom stačilo tak málo – najprv slušne napísať prepáčte, nestíhame, máme tu veľa práce s Rusmi. A v poslednom prípade stačilo napísať dve vety – ste očistený. A nie naťahovať čas a vyhýbať sa priznaniu chyby – najmä preto, že Matej Tóth stále netušil, či sa jeho kariéra neskončí.

Žiadna zlosť ani zatrpknutosť sa však nekonali. Stále sme sledovali človeka, čo sa snaží porozumieť aj druhej strane, ktorej uznáva, že v boji s dopingom to má ťažké.

Tóth so Saganom, naši dvaja najvýraznejší športovci, nám všetkým ukázali, ako sa zachovať v ťažkých momentoch. Ako sa hneď nesfučať a veci nezjednodušovať. Lebo nič nie je jednoduchšie.

Matej Tóth

Teraz najčítanejšie