Denník N

Katalánsky konflikt sa nekončí, španielsky premiér vyšiel z volieb ako najväčší porazený

Stúpenci katalánskej nezávislosti oslavujú s katalánskymi vlajkami 'estelada'. Foto - TASR/AP
Stúpenci katalánskej nezávislosti oslavujú s katalánskymi vlajkami ‚estelada‘. Foto – TASR/AP

Katalánske voľby potvrdili extrémnu polarizáciu v bohatom regióne Španielska. „Kedy sa konečne začne dialóg medzi Madridom a Barcelonou?“ pýtajú sa experti z Barcelony.

Ak španielsky premiér Mariano Rajoy veril, že predčasné voľby v Katalánsku oslabia politické strany volajúce po nezávislosti, tak mu to nevyšlo. Stúpenci odtrhnutia sa od Španielska získali v katalánskom parlamente po dvoch rokoch znovu väčšinu.

„Pri veľmi vysokej účasti 82 percent sme v katalánskych regionálnych voľbách svedkami déjà vu z roku 2015,“ povedal Denníku N historik Steven Forti z univerzity v Barcelone.

„Strany podporujúce nezávislosť síce získali väčšinu mandátov parlamente, no nie v celkovom počte hlasov (47,5 %). Vyhrali voľby, ale majú zhruba rovnaký počet hlasov ako pred dvomi rokmi,“ vraví taliansky expert. Napriek tomu je však podľa neho predsa len niečo iné, čo poznačí španielsku aj katalánsku budúcnosť.

„V prvom rade úspech strany Ciudadanos (25,3 %). Ešte nikdy sa prvou stranou v regióne nestala katalánska nie nacionalistická sila. A po druhé, extrémne zlý výsledok Ľudovej strany premiéra Mariana Rajoya (4,2 %) bude mať dôsledky pre stabilitu jeho vlády,“ dodáva Forti.

Väčšina pre separatistov

Po štvrtkových voľbách získajú separatistické strany v 135-člennom parlamente 70 poslancov, čo je o dvoch menej ako v tých predchádzajúcich. Prvá Ciudadanos má 37 kresiel, len o troch poslancov menej má Nacionalistická koalícia zosadeného expremiéra Carlesa Puigdemonta Spoločne pre Katalánsko (JxCat). Za ňou nasleduje Republikánska ľavica Katalánska (ERC, 32 mandátov), ktorej šéf Oriol Junqueras je od začiatku novembra vo väzení.

Politické sily, ktoré sa hlásia k jednotnému Španielsku (okrem Ciudadanos ešte katalánska Ľudová strana a socialisti), majú spolu len 57 poslancov.

„Vyhrala Katalánska republika,“ vyhlásil Puigdemont s tým, že porazeným je španielsky štát, Rajoy a jeho spojenci prehrali.

Katalánsko tak aj po voľbách 21. decembra ostáva naďalej silne rozdelené a polarizované. Patovú situáciu zvýrazňuje aj to, že dialóg medzi španielskou vládou v Madride a separatistami v Barcelone je nulový.

Napätie ešte zvýšilo využitie článku 155, ktorým Madrid prvý raz v modernej histórii Španielska odvolal regionálnu vládu. Reagoval tak na jej jednostranné vyhlásenie nezávislosti, ktoré nasledovalo po neústavnom referende z 1. októbra o odtrhnutí sa od Španielska. Viacerí katalánski exministri sú vo väzení a bývalý premiér Carles Puigdemont je v bruselskom exile, odkiaľ viedol svoju kampaň.

„Článok 155 bol Pyrrhovým víťazstvom pre španielskeho premiéra,“ hovorí Forti. Extrémna polarizácia podľa neho ukazuje na rozdelenú spoločnosť. Nedarilo sa ani socialistom a hnutie starostky Barcelony Adu Colau tiež prišlo o hlasy. Potvrdilo sa aj rozdelenie regiónu – kým v provinciách Barcelona a Tarragona vyhrávali odporcovia nezávislosti, v Girone a Lleide boli najsilnejší separatisti.

Čo bude ďalej?

„Čo sa týka novej vlády nacionalistických strán, teraz panuje veľa neznámych – počínajúc tým, kto bude premiérom. Ak sa vráti Carles Puigdemont, zatknú ho. Ostáva otázne, ako dlho bude pokračovať v platnosti článok 155. A aký bude program? Jednostranné vyhlasovanie nezávislosti nemá budúcnosť. A kedy sa konečne začne dialóg medzi Madridom a Barcelonou? Nateraz je jasné, že katalánska kríza pokračuje,“ rozpráva Forti.

Katalánske voľby

V 135 člennom parlamente získali väčšinu strany podporujúce nezávislosť – celkovo 70 mandátov.

Vyhrala však strana za jednotné Španielsko Ciudadanos (katalánsky Ciutadans, 37 kresiel)

Druhá skončila koalícia katalánskeho expremiéra Carlesa Puigdemonta Spoločne pre Katalánsko (JxCat, 34 kresiel). Tretia je Republikánska ľavica Katalánska (ERC, 32), ktorej šéf Oriol Junqueras je vo väzení.

Nasledujú Katalánski socialisti (17 kresiel).

Koalícia CatComú-Podem, ktoré ako proti jednostrannej nezávislosti tak aj proti španielskemu mainstreamu, má 8 mandátov.

Ultraľavicoví separatisti CUP majú štyroch poslancov.

Ľudová strana premiéra Mariana Rajoya získala len tri kreslá.

Vytvorenie novej katalánskej vlády troch nacionalistických strán nemusí byť jednoduché. Lídri dvoch z nich sú buď vo väzení, alebo v zahraničí.

„Ako sa predpokladalo, voľby nič zásadné nezmenili,“ povedal Denníku N katalánsky spisovateľ Ignasi Ribó. Podľa neho si Madrid nemôže dovoliť dlhodobé využívanie článku 155 a riadenie katalánskej autonómie z hlavného mesta Španielska.

„Mali by otvoriť okno pre rokovania, no nie som veľmi optimistický. Španielsky nacionalizmus je veľmi dogmatický a cíti sa silný vzhľadom na demografickú väčšinu. To sa ukázalo aj na tom, že Ľudovej strane narástli preferencie na celoštátnej úrovni, keď zvýšila konfrontáciu voči Barcelone,“ hovorí Ribó, podľa ktorého nejde o žiadnu novú krízu.

„Trvá už tristo rokov,“ hovorí a predpokladá, že konflikt sa ešte vyhrotí.

„Je jasné, že právo na sebaurčenie by mohlo byť riešením, vzhľadom na španielsky nacionalizmus to nie je reálne. Neuznali by katalánsku nezávislosť, ani keby mala stopercentnú podporu. Na druhej strane, Katalánci podporujúci nezávislosť sú ešte tvrdší voči Madridu, hoci nemajú výraznejšiu podporu v regióne,“ dodáva katalánsky spisovateľ.

Pozoruhodný úspech charizmatickej šéfky katalánskej pobočky Ciudadanos, 36-ročnej Inés Arrimadas, sa viac ako na katalánskej úrovni môže prejaviť na celoštátnej. Jej strana síce vyhrala voľby, ale pretože je proti väčšej autonómii, nemá s kým zostaviť koalíciu. Rodáčka z Andalúzie má blízko k lídrovi „probiznis“ strany Albertovi Riverovi.

Nezávislosť Katalánska

Teraz najčítanejšie